webová stránka knihy
Reiter a Dimant skúmajú počas tisícročia veľké moslimské zdroje – históriu, zemepis, literárne diela, islamské texty – na tému židovského spojenia s Chrámovou horou (arabsky: al-Haram ash-Sharif). Nie je prekvapením, že zisťujú, že moslimovia sa hojne, dôsledne a nekontroverzne zhodli nielen na validite tejto väzby, ale aj na jeho základnom význame pre islamské spojenie s al-Haram ash-Sharif. "Islam posväcuje Jeruzalem a Chrámovú horu... predovšetkým preto, že boli pôvodne posvätné pre Židov a neskôr pre kresťanov." V súlade s tým "súčasní moslimovia, ktorí sa zapájajú do diskusie, ktorá popiera akékoľvek židovské puto k Chrámovej hore alebo k Jeruzalemu, ignorujú a zámerne prehliadajú, niekedy dokonca odmietajú, základné zdroje moslimskej kultúry".
Potom to dávajú do kontrastu s prevládajúcimi argumentmi od roku 1967, keď izraelské jednotky prevzali kontrolu nad touto svätyňou. Až po tomto dátume sa ukázalo, že palestínska priorita delegitimovať židovskú kontrolu prevážila nad islamskou potrebou legitimizácie. Až potom bolo obrovské dedičstvo opustené kvôli taktickému pohodliu. Až potom si Veľká lož našla medzinárodné publikum, keď napríklad vlády krajín s moslimskou majoritou tlačili na UNESCO a iné medzinárodné organizácie, aby prijali palestínsky príbeh.
Nakoniec, Reiter a Dimant dokumentujú niekoľko súčasných autorov, ktorí zostali verní islamským pravdám.
Autori vo svojej útlej knihe uvádzajú tieto body pohotovo a suverénne, pričom neponechávajú žiadny priestor pre argumenty alebo výhovorky. Robia tak s chvályhodnou vedeckou zdržanlivosťou v nádeji, že presvedčia moslimské publikum, aby sa vrátilo k svojmu morálnemu a náboženskému vedomiu. K tomu ako recenzent dodávam, že deň, keď Palestínčania zanechajú svoju základnú lož o tom, že Chrámová hora nie je spojená s judaizmom, bude znamenať veľký krok k ukončeniu vojny proti Izraelu.
