Interview uskutočnil: Rami Dabbas.
Titulok v I.T.: "Turecko nad priepasťou"
Israel Today: Pred rokom som za kúpu jedného U.S. dolára zaplatil 7,88 tureckej líry; dnes to vyžaduje 11,65; to je pokles o 48 percent. Čo spôsobilo tento kolaps, kam smeruje a aký význam má?
 Pokles hodnoty tureckej líry v porovnaní s americkým dolárom za minulý rok. |
Daniel Pipes: Úpadok tureckej meny je výsledkom dvoch politík, ktoré presadzoval Recep Tayyip Erdoğan, turecký silný muž. Po prvé, vládne despoticky, svojvoľne a nepredvídateľne. V dôsledku toho vyschli priame zahraničné investície, ktoré pozdvihli ekonomiku počas prvej polovice jeho 19-ročnej vlády. Po druhé, trvá na bláznivej myšlienke reagovať na vysokú infláciu nízkymi úrokovými sadzbami, čo spôsobuje prudký nárast inflácie a otrasy meny. (Táto tendencia pravdepodobne vyplýva aspoň čiastočne z islamského odsúdenia akéhokoľvek úroku z peňazí.)
Pokles tureckej líry ide rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Najmenej jeden ekonóm, David P. Goldman, zo súčasnej situácie usudzuje, že "Turecko čelí hyperinflácii". Ak áno, nebude to prvýkrát; pred dvadsiatimi rokmi stála jazda taxíkom milióny lír. V roku 2005 vláda osekala z meny šesť núl, čím zmenila milión starých tureckých lír na jednu novú.
 Recep Tayyip Erdoğan (vľavo) a Nicolás Maduro, jeden ako druhý? |
Protesty sa práve začali; hrozí katastrofa. Ako som napísal pred dvoma rokmi vo Wall Street Journal, Erdoğanova "pokračujúca vláda by mohla priniesť Turecku politické represie, ekonomický kolaps, hlad a masovú emigráciu, ktoré sužujú Venezuelu Nicolása Madura".
IT: Analytici venujú veľkú pozornosť Erdoğanovej popularite pred voľbami, ktoré majú byť vyhlásené do júna 2023. Aký je váš názor?
DP: Bez ohľadu na hlasovanie zostane Erdoğan pri moci. Spočítajte si dôvody, prečo neodíde: má nedokončenú agendu, považuje sa za nepostrádateľného a on a jeho tím sa boja väzenia. Navrhujem ignorovať balamutenie o nadchádzajúcich voľbách; na číslach prieskumov, straníckych alianciách a správach nezáleží, pretože ako v Rusku alebo Sýrii, výsledky vopred dokonale poznáme.
IT: Erdoğan a vládnuca Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) islamizujú Turecko v zmysle zákonov, vzdelávania a symboliky, ako je Hagia Sophia; akú budúcnosť má v Turecku ich verzia islamu?
 Brušné tanečnice a západné celebrity v istanbulskom nočnom klube Arabesque spochybňujú zbožnosť mladej generácie. |
DP: Erdoğan v roku 2014 slávne ohlásil svoju ambíciu vychovať "zbožnú generáciu" Turkov. To sa však nestalo. Namiesto toho – ako sa to zvyčajne stáva, keď vlády nasilu vnucujú svojim poddaným štátne náboženstvo (pozri Irán) – islam ako celok a islamizmus zvlášť oslabili. Prieskum Konda zistil, že počet ateistov sa medzi rokmi 2008 a 2018 strojnásobil z 1 na 3 percentá, ako aj počet neveriacich sa v tom istom období zdvojnásobil z 1 na 2 percentá. Prieskum WIN/Gallup z roku 2012 zistil, že v Turecku je 73 percent "nenáboženských" osôb.
IT: Pokiaľ ide o zahraničnú politiku, mohla by Ankara opustiť Moslimské bratstvo, aby sa zmierila s Káhirou a Abú Zabí, ktoré považujú Moslimské bratstvo za teroristickú skupinu?
DP: Nedávne kroky naznačujú, že Erdoğan si želá zlepšiť nepriateľské vzťahy Turecka s Egyptom a Spojenými arabskými emirátmi, čo si vyžaduje ochladenie jeho podpory Moslimského bratstva. Ale každý, kto sleduje tureckého diktátora, vie, že on mení politiku rýchlo a radikálne, takže tento taktický posun hovorí len málo o jeho dlhodobých zámeroch.
IT: Ako vidíte vzťahy Turecka s Iránom?
DP: Sú unikátne v diplomacii na Blízkom východe, tieto siahajú stovky rokov dozadu. Sú zložité, neustále miešajú spoluprácu a súťaživosť. Oba režimy sú islamistické, ale jeden je sunnitský a druhý šiítsky. Dohodnú sa na pohľade na svet, ale každý chce ovládnuť ummu. Ako hovorí Soner Cagaptay: "Na Blízkom východe je miesto pre jedného šáha alebo sultána, ale nie pre šáha a sultána. Ankara a Teherán sa opäť zdajú byť uzavreté vo svojej stáročnej súťaži o to, aby sa stali dominantnou mocnosťou regiónu."
IT: Erdoğan striedavo normalizuje vzťahy s Izraelom alebo verbálne naň útočí. Čo sa to deje?
DP: Zdá sa, že on skutočne pohŕda židovským štátom, no zároveň s ním potrebuje mať slušné vzťahy, čo vedie k náhlym a drastickým zmenám. Ale základná nevraživosť voči Židom a sionizmu znamená, že vzťahy s Izraelom sa v priebehu času neustále zhoršujú.
IT: A vzťahy so Spojenými štátmi?
DP: Zdá sa, že Erdoğan Amerikou pohŕda menej ako Izraelom, ale nie omnoho. Okrem toho potrebuje Spojené štáty, čo vedie k protichodným politikám, ako je nákup veľkého ruského zbraňového systému a zároveň hľadanie ochranného objatia NATO. Zatiaľ čo Erdoğan brilantne vyrástol z ničoho, aby takmer dve desaťročia ovládol tureckú vnútornú politiku, v zahraničných záležitostiach vykazuje zreteľne menšiu kompetenciu.
Súvisiace témy: Turkey and Turks
