Interview uskutočnil: Rami Dabbas
Titulok v I.T: "Daniel Pipes o budúcnosti politického islamu a arabsko-izraelského mieru"
Israel Today: Aká je budúcnosť islamizmu na Blízkom východe a v Severnej Afrike?
Daniel Pipes: Pokles. V roku 2013 som predikoval , že islamizmus začne slabnúť v krajinách s moslimskou majoritou; o osem rokov neskôr táto predpoveď vyzerá celkom dobre. Pozrite sa napríklad na Maroko, Alžírsko, Líbyu, Egypt, Turecko, Saudskú Arábiu a Irán. Tento pokles je väčšinou výsledkom negatívnych reakcií moslimov, keď buď osobne zažívajú hrôzy islamizmu, alebo sledujú, ako ostatní trpia; vyplýva to aj z bojov islamistov, ako je to v Líbyi a Turecku.
IT: Egypt a väčšina arabsky hovoriacich krajín Perzského zálivu zakázali Moslimské bratstvo a spojenci organizácie nedávno utrpeli veľké straty v Tunisku a Maroku; aký dôležitý je tento vývoj?
DP: Je dôležitý. Čiastočne odráža už zmienený väčší úpadok islamizmu a čiastočne odráža konkrétne útrapy Moslimského bratstva a jeho spojencov, odkedy sa v Egypte v roku 2013 dostal k moci Abdel Fattáh al-Sísí. Skutočnosť, že táto kedysi popredná islamistická organizácia čelí takýmto problémom, má dôsledky po celom svete, kdekoľvek existuje bratstvo.
IT: Niektorí z izraelskej pravice tvrdia, že výrok Jordánsko je Palestína je riešením palestínsko-izraelského konfliktu, vyhlasujúc, že Jordánsko je skutočnou vlasťou Palestínčanov. Proti tomuto názoru ste oponovali v 80. rokoch; zmenilo sa nieco?
DP: Áno, dva vývojové trendy ďalej potvrdzujú moje názory. Jeden sa týka zníženého percenta palestínskej populácie v Jordánsku v dôsledku masívneho prílevu Iračanov a Sýrčanov od roku 1990; Jordánsko má teraz podstatne menej palestínskej zložky. Druhá sa týka čoraz silnejšej identifikácie s palestínskou identitou, ktorá sa objavila až v roku 1920, teda v roku 1990 to bolo 70 rokov a teraz vyše 100 rokov. Našťastie teraz medzi Izraelčanmi počujeme oveľa menej o takej hlúposti, že Jordánska je Palestína než predtým.
IT: Čo vidíte ako riešenie palestínsko-izraelského konfliktu?
DP: Víťazstvo Izraela. To znamená, že Izrael podnikne kroky potrebné na to, aby presvedčil Palestínčanov zo Západného brehu a Gazy, že ich vojnové úsilie proti židovskému štátu je beznádejné, že by sa mali vyrovnať s realitou a ísť ďalej. Chcete viac podrobností? Moja bibliografia uvádza 65 článkov na túto tému; Navrhujem začať s "Cesta k mieru: Izraelské víťazstvo, Palestínska porážka".
IT: Aké dôležité sú Abrahámske dohody medzi Izraelom a Spojenými arabskými emirátmi, Bahrajnom, Sudánom a Marokom?
DP: Obidve sú dôležité samy osebe, najmä tie so SAE a Bahrajnom s ich mnohými ekonomickými a strategickými rozmermi, a sú signálom pre Palestínčanov, že niektorí Arabi začínajú byť netrpezliví s odmietaním a neústupčivosťou. Ak Palestínčania trvajú na pokuse o zrušenie židovského štátu, ich arabskí bratia začínajú ísť ďalej.
IT: Očakávate, že sa k dohodám pripojí viac vlád? Ak áno, ktoré?
DP: Áno. Saudská Arábia je veľkou cenou. Pravdepodobne sa tak nestane, kým bude vládnuť kráľ Salmán (85), ktorý je staromódnym arabským nacionalistom. Ale Rijád sa dosť možno bude verejne zaoberať Jeruzalemom, ak by po ňom nastúpil korunný princ Mohammad bin Salmán. Saudskoarabské uznanie Izraela by malo ďalekosiahle dôsledky a znamenalo by obrat v arabsko-izraelskom konflikte do takej miery, akú dohody od roku 1979 s Egyptom, Jordánskom, Organizáciou pre oslobodenie Palestíny, Spojenými arabskými emirátmi, Bahrajnom, Sudánom a Marokom nemali.
 Otec a syn. |
Súvisiace témy: Arab-Israel conflict & diplomacy, Radical Islam
