Bývalí moslimovia sa verejne chvália tým, že odmietajú islam ako nikdy predtým: pripomínajú to takmer všetky horúce správy, ktoré sú na vrchole rebríčkov bestsellerov v krajine; jedno video (s 1,5 miliónom zhliadnutí) zobrazujúce kópiu Koránu roztrhanú na kúsky; ďalšie video so ženou v bikinách, ktorá varí a konzumuje slaninu; a rúhačské karikatúry Mohameda.
 "Bezbožná žena" odetá v bikinách opeká slaninu. |
Okrem týchto provokácií sa bývalí moslimovia snažia zmeniť imidž islamu. Wafa Sultan sa prezentovala v televízii Al Džazíra vo vznešenej arabčine, aby zdecimovala islam a video si pozrelo viac ako 30 miliónov divákov. Ayaan Hirsi Ali napísala silnú autobiografiu o dospievaní ženy v Somálsku a pokračovala v písaní významných kníh kritizujúcich islam. Ibn Warraq napísal alebo upravil malú knižnicu vplyvných kníh o svojom bývalom náboženstve vrátane publikácií Prečo nie som moslim (1995) a Opúšťanie islamu: Odpadlíci prehovorili (2003).
Za týmito jednotlivcami stoja organizácie bývalých moslimov so sídlom na Západe, ktoré povzbudzujú moslimov, aby sa zriekli svojej viery, poskytujú podporu tým, ktorí už tento krok urobili, a lobujú proti islamu so znalosťou zasvätených osôb a vášňou odpadlíkov.
Tieto javy spoločne poukazujú na bezprecedentný posun: historicky nezákonné a nepopísateľné akcie medzi moslimami o otvorenej nevere v Boha a odmietnutí Mohamedovej misie sa rozšírili natoľko, že to otriasa islamskou vierou.
Pre nemoslimov je tento posun takmer neviditeľný, a preto sa považuje za okrajový. Pokiaľ ide o Arabov, poznamenáva Ahmed Benchemsi, západniari vnímajú religiozitu ako "nespochybniteľný, takmer etnický mandát vložený do ich DNA". Islamistický nárast mohol vrcholiť už takmer pred desaťročím, ale významný historik Phillip Jenkins s istotou vyhlasuje, že "o žiadnom racionálnom štandarde nemožno povedať, že by sa, povedzme, Saudská Arábia pohybovala sekulárnymi smermi".
Nasledujúca analýza dokumentuje fenomén moslimov, ktorí sa stávajú ateistami, aby pomohla napraviť toto nedorozumenie. Pod ateistom a organizáciou Bývalí moslimovia zo Severnej Ameriky mám na mysli moslimov "ktorí neprijímajú žiadne pozitívne presvedčenie o božstve" vrátane "agnostikov, panteistov, voľnomyšlienkárov a humanistov". Ateista však dôrazne nezahŕňa moslimov, ktorí konvertujú na kresťanstvo (téma samostatnej štúdie tohto autora) alebo na akékoľvek iné náboženstvo.
Odhad počtu bývalých moslimských ateistov komplikujú dva hlavné faktory.
Po prvé, niektorí z nich radšej zostanú zviazaní s islamom, aby si zachovali hlas v evolúcii náboženstva a najmä aby sa zapojili do boja proti islamizmu, čo stratia, keď opustia vieru. Brian Whitaker, autor knihy Arabi bez Boha, si všíma fenomén, v ktorom moslimovia "robia taktické rozhodnutie úplne sa nerozlúčiť s náboženstvom, pričom sa prezentujú ako sekularisti, progresívni "moslimovia alebo moslimskí reformátori". Majú pocit, že náročnejšími náboženskými praktikami je možné dosiahnuť viac než spochybňovaním existencie Boha, pretože je nepravdepodobné, že by boli vypočutí, ak je o nich známe, že sú ateisti. "
 Nasr Abu Zayd (1943-2010). |
Samotná cesta reformy je však spojená s nebezpečenstvom. Významný egyptský predstaviteľ islamu Nasr Abu Zayd trval na tom, že zostáva moslimom, ale jeho protivníci, pravdepodobne motivovaní finančnými dôvodmi, ho považovali za odpadlíka a podarilo sa im zrušiť jeho manželstvo a prinútiť ho utiecť z Egypta. Horšie je, že sudánska vláda popravila veľkého islamského mysliteľa Mahmúda Mohammeda Taha ako odpadlíka.
Po druhé, verejné prehlásenie sa za ateistu vyvoláva tresty, ktoré siahajú od ostrakizácie cez bitie, po streľbu, väzenie a vraždy. Rodiny vidia ateistov ako škvrny na ich počestnosti. Zamestnávatelia ich považujú za nedôveryhodných. Komunity ich vnímajú ako zradcov. Vlády ich vnímajú ako hrozby národnej bezpečnosti. Pokiaľ sa to zdá absurdné, úrady si uvedomujú, že to, čo začína individuálnymi rozhodnutiami, sa rozrastá do malých skupín, zhromažďuje silu a môže vyvrcholiť prevzatím moci. V najextrémnejšej reakcii vyhlásilo Saudské kráľovstvo 7. marca 2014 protiteroristické nariadenia, ktoré zakazujú "vyzývanie k ateistickému mysleniu v akejkoľvek forme alebo spochybňovanie základov islamského náboženstva, na ktorom je táto krajina založená." Inými slovami, slobodné myslenie sa rovná terorizmu.
Mnoho krajín s moslimskou majoritou formálne trestá odpadlíctvo popravou, vrátane Mauritánie, Líbye, Somálska, Jemenu, Saudskej Arábie, Kataru, Spojených arabských emirátov, Iránu, Afganistanu, Malajzie a Bruneja. Formálne popravy bývajú zriedkavé, ale nad odpadlíkmi visí hrozba. Niekedy nasleduje smrť: Nigérijčan Mubarak Bala bol zatknutý a zmizol za svoje rúhačské výroky. V prípade, ktorý vzbudil celosvetovú pozornosť, ajatolláh Chomejní vyzval nezávislých pracovníkov, aby v roku 1989 zavraždili Salmana Rushdieho za napísanie satanských veršov, magicko-realistického románu obsahujúceho neúctivé scény o Mohamedovi. Vyskytuje sa aj násilie vigilante (jednotlivci alebo skupiny bez formálnej právomoci sa snažia nahradiť činnosť verejných zložiek); v Pakistane kazatelia vyzvali davy, aby vypálili domy odpadlíkov.
Tento vonkajší tlak je aspoň čiastočne úspešný, poznamenáva Iman Willoughby, saudskoarabský utečenec žijúci v Kanade: "Blízky východ by bol výrazne sekulárnejší, keby neexistovalo autoritatívne náboženské presadzovanie vlády alebo keby sa na monitorovaní komunít nepodieľali mocné mešity". V obavách z problémov viac než len zopár bývalých moslimov skrýva svoje názory a udržiava príkazy veriacich, čo ich robí fakticky nespočetnými.
Napriek tomu Willoughby poznamenáva, že "ateizmus sa na Blízkom východe šíri ako požiar". Hasan Suroor, autor knihy Who Killed Liberal Islam? (Kto zabil liberálny islam?) poznamenáva, že sa hovorí, že "spravidla nepočujeme o tom, ako islam čelí vlne dezercie mladých moslimov trpiacich krízou viery ... opustených umiernenými moslimami,väčšinou mladých mužov a žien, ktorí nie sú v pohode kvôli rastúcemu extrémizmu v ich komunitách ... Dokonca aj hlboko konzervatívne krajiny s prísnymi režimami proti odpadlíctvu, ako sú Pakistan, Irán a Sudán, boli zasiahnuté dezerciami. " Tento príbeh je však teraz verejnejší: "Poznám najmenej šesť ateistov, ktorí mi potvrdili, že [sú ateisti]," poznamenal v roku 2014 31-ročný Fahad AlFahad, marketingový poradca a aktivista za ľudské práva v Saudskej Arábii. Pred šiestimi alebo siedmimi rokmi by som ani nepočul o tom, že by to nejaký človek povedal. Ani najlepší priateľ by mi to nepriznal, "ale nálada sa zmenila a teraz sa cítia slobodnejšie, aby odhalili toto nebezpečné tajomstvo.
Whitaker prichádza k záveru, že arabskí neveriaci "nie sú novým fenoménom, ale zdá sa, že ich počet rastie". Egypťanka Momenová dodáva: "Myslím, že každá egyptská rodina obsahuje ateistu alebo aspoň niekoho s kritickými predstavami o islame." Profesorka Amna Nusayr z Univerzity al-Azhar uvádza, že islam opustili 4 milióny Egypťanov. Todd Nettleton zistil, že podľa niektorých odhadov "70 percent iránskych ľudí odmietlo islam".
Pokiaľ ide o výsledky dotazovania, prieskum WIN/Gallup survey v roku 2012 zistil, že "presvedčení ateisti" tvoria 2 percentá populácie v Libanone, Pakistane, Turecku a Uzbekistane; 4 percentá na Západnom brehu a v Gaze; a 5 percent v Saudskej Arábii. Je zrejmé, že ten istý prieskum zistil, že "nie nábožné" osoby sú početnejšie: 8 percent v Pakistane, 16 percent v Uzbekistane, 19 percent v Saudskej Arábii, 29 percent na Západnom brehu a Gaze, 33 percent v Libanone a 73 percent v Turecku. Naopak, prieskum GAMAAN zistil, že iba jedna tretina, čiže 32,2 percenta rodených šiitských moslimov v Iráne sa v skutočnosti takto identifikuje, plus 5 percent ako sunniti a 3,2 percenta ako súfisti.
 Prieskum iránskych postojov voči náboženstvu GAMAAN z roku 2020. |
Trend je stúpajúci: prieskum Konda v Turecku zistil, že počet ateistov sa medzi rokmi 2008 a 2018 strojnásobil z 1 na 3 percentá, zatiaľ čo neveriaci sa zdvojnásobili z 1 na 2 percentá. Prieskum Arab Barometer ukazuje výrazný nárast počtu osôb hovoriacich arabsky, ktorí tvrdia, že nie sú nábožensky založení, z 8 percent v rokoch 2012-14 na 13 percent v rokoch 2018-19, čo je nárast o 61 percent za päť rokov. Tento trend je ešte výraznejší u 15-29-ročných, medzi ktorými sa toto percento pohybovalo od 11 do 18 percent. Pri pohľade na krajinu za krajinou došlo k najväčšiemu nárastu v Tunisku a Líbyi, pričom stredne veľké nárasty boli v Maroku, Alžírsku, Egypte a Sudáne a takmer nič sa nezmenilo v Libanone, na palestínskych územiach, v Jordánsku a Iraku. Jemen vyniká ako jediná krajina s menším počtom osôb bez vyznania. Je obzvlášť pozoruhodné, ak si všimneme, že približne toľko tuniskej mládeže (47 percent) ako Američanov (46 percent) sa označuje za "nie nábožných".
Mnoho indícií naznačuje, že počet ateistov je vysoký a narastá.
Ateizmus v populácii moslimského pôvodu má v minulosti malý význam a počas nárastu islamizmu za posledné polstoročie sa ukázal obzvlášť zanedbateľný. Keď som po 11. septembri razil formulku "Radikálny islam je problém, umiernený islam je riešením", ateizmus medzi moslimami bol takmer nezistiteľný. Ale už nie. Po dvadsiatich rokoch sa ateizmus zmenil na významnú silu, ktorá má potenciál ovplyvniť nielen životy jednotlivcov, ale aj spoločnosti a dokonca vlád.
Má takú veľkú silu, pretože súčasný islam so svojimi represiami voči heterodoxným myšlienkam a potrestaním kohokoľvek, kto opustí vieru, je obzvlášť zraniteľný voči výzvam. Rovnako ako je autoritatívny režim krehkejší než demokratický, ani dnes uplatňovaný islam nemá dostatok pružnosti na to, aby sa vysporiadal s vnútornými kritikmi a rebelmi. Výsledkom je, že islamská budúcnosť je neistejšia ako jej minulosť.
Mr. Pipes (DanielPipes.org, @DanielPipes) je prezidentom Middle East Forum. © 2021 by Daniel Pipes. All rights reserved.
Súvisiace témy: Freethinking & Muslim apostasy
Súvisiace články:
