Il Sussidiario: Ste konzervatívec a republikán, ale nie príliš nadšený podporovateľ Trumpa, po jeho nominácii v roku 2016 ste opustili republikánsku stranu s obavou, že je neofašista (označili ste ho ako Trumpoliniho). Napriek tomu ste ho v roku 2020 podporovali. Prečo ste zmenili názor?
Daniel Pipes: Vládol, až na dôležité výnimky, ako konzervatívec hlavného prúdu v oblasti spravodlivosti, školstva, daní, deregulácie, životného prostredia, administratívneho štátu a zahraničnej politiky. Jeho problematická osobnosť nespôsobila žiadne krízy.
IS: Trump očividne prehral voľby tesným rozdielom so slabým demokratickým kandidátom. Prečo?
DP: V tejto chvíli Donald Trump nepripustil porážku, takže voľby sa ešte neskončili. Za predpokladu, že prehral, bolo to len s malým rozdielom v zopár štátoch, v ktorých vyhral v roku 2016, možno preto, že demokrati týmto štátom venovali oveľa väčšiu pozornosť ako naposledy. Pozoruhodnou vecou týchto volieb je ich podobnosť s tými o štyri roky predtým na všetkých úrovniach - prezident, Senát, Komora, guvernéri, štátne zhromaždenia. Zdá sa, že len veľmi málo ľudí zmenilo názor.
IS: Nakoľko dôležitý faktor predstavovala kríza COVID-19?
DP: Trumpa to ranilo jednak preto, lebo ekonomika klesla, jednak preto, že o tom nehovoril rozumne. Veciam, ktoré urobil správne (ako napríklad ponechanie zodpovednosti guvernérom), sa nevenovala takmer žiadna pozornosť.
IS: Rasové nepokoje a hnutie BLM?
DP: Tie mu pravdepodobne pomohli. Máloktorý Američan túži "demilitarizovať políciu" alebo považovať rasizmus za určujúcu kvalitu USA.
IS: Sú USA na hranici smerom ku konfrontácii radikálnej pravice a radikálnej ľavice?
DP: Obávam sa, že áno. Každá strana sa vzďaľuje od stredu a upevňuje svoje pozície. Ako umiernený konzervatívec to cítim najmä zo strany pravice, keď na mňa útočia spôsobmi, ktoré sa nikdy predtým nestali.
IS: Zdá sa, že Joe Biden bol zvolený ako anti-Trumpovský kandidát, ale bez vízie. Kto to je a aké sily stoja za ním?
DP: Biden je hádankou, pretože jeho mentálna kapacita sa každým dňom zmenšuje. Pred nami sú veľké otázniky, pokiaľ by sa potvrdila jeho voľba, ktoré sa týkajú schopnosti vládnuť a ako dlho vydrží vo funkcii prezidenta. Za predpokladu, že je schopný a vytrvá, je to umiernený liberál pod silným tlakom tvrdej ľavice. Očakávam, že sa s tým často zmieri.
 Joe Biden (vľavo) sa pravdepodobne podriadi ľavici, ktorú predstavuje Bernie Sanders. |
IS: Prosím, posúďte, kde uspela a kde zlyhala Trumpova personalizovaná zahraničná politika
DP: Jeho najväčšími úspechmi boli tlak na Irán a zvýšenie povedomia o hrozbe zo strany Číny. Ústupky diktátorom ako je Kim Čong-un a Recep Tayyip Erdoğan boli jeho najhoršími chybami.
 Trump s Kim Jong-unom a Recep Tayyip Erdoğanom. |
IS: Kde bol najväčší rozpor v zahraničnej politike s establišmentom?
DP: Tvrdý prístup k spojencom ako Nemecko, trvanie na tom, aby sa s ním zaobchádzalo ako s rovnocenným, nie ako so závislým.
IS: Nie je jeho politika nevyhnutnou adaptáciou Američanov na postamerický svet?
DP: Áno, to je zhruba to, čo som mal na mysli o rovnocenných, nie o závislých.
IS: Odpovedzte na toto vyhlásenie: Trumpova zahraničná politika sa môže javiť ako nevyspytateľná a neortodoxná, ale nakoniec je jednoduchá, schematická a predvídateľná.
DP: Súhlasím: je nepredvídateľná, pretože je výsledkom nedisciplinovanej mysle a je predvídateľná, pretože táto myseľ je naprosto konzistentná.
IS: Vstupujeme teraz do menej predvídateľnej fázy?
DP: Áno, ak bude prezidentom Biden, a to kvôli silnému napätiu medzi liberálmi a ľavičiarmi v Demokratickej strane.
IS: Trump je vykreslený ako izolacionista, ale jeho zahraničnú politiku viedol unilateralizmus a ekonomická bezpečnosť. Súhlasíte?
DP: Áno: unilateralizmus a ekonomická bezpečnosť sú tým, ako teraz vyzerá americký izolacionizmus.
IS: môže sa Biden vyhnúť unilateralizmu a hospodárskej vojne?
DP: Áno, môže sa vrátiť ku klasickému prístupu po Druhej svetovej vojne, keď USA znášajú extra bremeno, pretože sú vodcami.
IS: Bidenova zahraničná politika je zahalená rúškom tajomstva, je to iné ako nostalgické odkazy na svet, ktorý uplynul, ako napríklad multilaterálny status quo po Druhej svetovej vojne. V Európe mnohí predpokladajú, že obnoví starú spoluprácu s Európskou úniou a NATO. Majú pravdu?
DP: Áno, očakávam to, čiastočne preto, lebo Bidenova administratíva počká, kým sa odlíši od Trumpa.
 Trump nemá veľkú radosť zo stretnutí s Angelou Merkelovou a ďalšími spojeneckými vodcami. |
IS: Vráti sa Biden k Obamovej zahraničnej politike ústupkov islamistom na Blízkom východe?
DP: Predpokladáte, že Trump prestal ustupovať islamistom, čo spochybňujem. Okrem tvrdej politiky voči Iránu je politika USA všeobecne priaznivá pre islamistov v Líbyi, Somálsku, Jemene, Sýrii, Iraku, Turecku a Afganistane. Pokiaľ ide o Bidena, áno, bude pokračovať a bude zvyšovať tento mäkký prístup k islamizmu.
IS: Ako to ovplyvní politiku voči Izraelu?
DP: Islamisti nie sú kľúčom k politike USA voči Izraelu; Palestínčania sú. Biden mal jasno v tom, že sa vráti k politike, podľa ktorej dá Palestínskej autonómii veto pokiaľ ide o kroky USA v súvislosti s palestínsko-izraelským konfliktom.
IS: Trump odmietol Iránsku dohodu a urobil všetko pre to, aby Teherán ekonomicky oslabil. Pôjde Biden dostatočne ďaleko, aby priviedol Iráncov späť k rokovaciemu stolu?
DP: Pochybujem. Chomejnímu sa nikdy nepáčil plán JCPOA a bude klásť požiadavky, ktoré Biden pravdepodobne nebude akceptovať.
IS: Trump bol k Erdoganovmu Turecku mierny; bude naň Biden tvrdý?
DP: Áno, naznačil, že bude tvrdší. Čiastočne je to súčasť snahy zvrátiť všetko, čo Trump urobil; čiastočne je to realistický pohľad na Turecko pod vedením Erdoğana.
Súvisiace témy: US policy, US politics
