Interview uskutočnil Andreas Karyos, University of Nicosia. Vydalo Cyprus Center for European and International Affairs (Cyperské Centrum pre európske a medzinárodné záležitosti).
Otázka: Čo si myslíte, do akej miery historické pozadie ovplyvňuje napätie medzi Gréckom a Tureckom?
Odpoveď: Historická pamäť hlboko ovplyvňuje grécko-turecké vzťahy, rovnako ako väčšinu medzinárodných konfliktov. V tomto prípade sa napätie začalo v konkrétny deň - 26. augusta 1071 n.l., v bitke pri Manzikerte, keď začali Turci napádať a dobývať väčšinu helénskych krajín. Potom prišiel Konštantínopol v roku 1453. V modernej dobe si tento trend udržali Smyrna 1922, Istanbul 1955 a Cyprus 1974. Teraz, takmer tisícročie po Manzikerte, turecko-líbyjská dohoda z roku 2019 "o vymedzení oblastí námornej jurisdikcie v Stredozemnom mori" pokračuje ignorovaním bežných námorných práv gréckych ostrovov. Rovnako to platí aj pre Erdoğanovo "opätovné dobytie" chrámu Hagia Sophia minulý mesiac. Gréci by sa mali obávať toho, že Turci, podnecovaní džihádistickými motívmi, sa snažia dobyť celé Grécko a Cyprus.
Prezident Erdoğan vo "Veľkej mešite Hagia Sophia." |
Otázka: Čo to znamená, že napätie medzi Tureckom a Gréckom sa vystupňovalo v súvislosti s otázkou Kastelorizo, malého a izolovaného ostrova ďaleko na východ od zvyšku Grécka?
Odpoveď: Môže to byť ďalšie "opätovné dobytie" Turecka. V roku 2012 som napísal článok s názvom "Kastelorizo - Mediterranean Flashpoint (Kastelorizo - Bod vzplanutia v Stredomorí)?" a o osem rokov neskôr sa obávam, že sa kríza môže konečne blížiť, možno keďže sa prezident Erdoğan usiluje o podporu ľudu v období pred tureckými prezidentskými voľbami v roku 2023. Obávam sa najmä scenára Jacka Dulgariana Erdoğanovej vlády predstavujúceho napadnutie ostrova Kastelorizo, jeho rýchle dobytie a snaha vyzvať svet k tomu, aby niečo podnikol. Grécke ozbrojené sily samy o sebe nemôžu veľa urobiť. NATO je papierový tiger. Izrael nepôjde do vojny s Tureckom kvôli vzdialenému gréckemu ostrovu s menej ako 500 obyvateľmi. Ak sa však Kastelorizo stane tureckým s malými nákladmi pre Ankaru, očakávajte, že na rade budú Egejské ostrovy Grécka. Problém je v tom, že nevidím spôsob, ako odradiť Erdoğana vzhľadom na európsku slabosť a slabosť prezidenta Trumpa pre tureckého diktátora.
Vzdialený grécky ostrov Kastelorizo, vrátane zrekonštruovanej mešity z osemnásteho storočia. |
Otázka: Aký je dopad nového kola grécko-tureckých sporov na južné krídlo NATO?
Odpoveď: Problémy Turecka s Gréckom sú len malou časťou jeho sporov s ostatnými členmi NATO, najmä s Bulharskom, Francúzskom, Nemeckom a USA. To znamená, že na rozdiel od minulých desaťročí, keď boli Atény osamotené proti Ankare, je teraz Grécko súčasťou veľkého, ak aj nie úplne rozvinutého alebo rozhodného zoskupenia. Pokiaľ ide o južné krídlo NATO, s ohľadom na všeobecné európske seba-odzbrojenie sotva existuje mimo ozbrojených síl USA.
Otázka: Čo sa stane, ak Erdoğan pretlačí sýrskych a iných ilegálnych migrantov do Grécka?
Odpoveď: V rokoch 2015-16 slúžilo Grécko ako tranzitná zóna pre Nemecko, Švédsko a ďalšie krajiny. Táto situácia sa skončila a Grécko sa všeobecne stalo konečnou destináciou. Ako to symbolizuje "peklo na zemi" v Camp Moria na Lesbose, stala sa z neho nežiaduca destinácia. Správy sa šíria rýchlo a migranti, ktorí sa v súčasnosti nachádzajú v Turecku, budú menej dychtivo odchádzať do Grécka. To by mohlo tureckú vládu podnietiť k tomu, aby na nich vyvíjala nátlak, a to tak, že zhorší ich situáciu alebo ich prinúti odísť.
Letecký pohľad na "peklo na zemi" v tábore Moria na Lesbose. |
Na druhej strane si robím veľké starosti o Cyperskú republiku, ktorá sa nachádza iba 160 km od Sýrie a má v skutočnosti otvorenú hranicu so severom Cypru okupovaným Tureckom. Až donedávna sa vlády Sýrie a Turecka záhadne nezameriavali na Cyprus, ale to sa môže meniť. Žiadosti o azyl sa medzi rokmi 2016 a 2019 zvýšili štvornásobne, z 2 936 na 13 200, pričom väčšina migrantov prichádzala cez sever okupovaný Tureckom.
Otázka: Aké sú vyhliadky na trojstranné partnerstvá vo Východnom Stredomorí (Grécko-Cyprus- Izrael, Grécko-Cyprus-Egypt)?
Vyhliadky sú vynikajúce pre obe možnosti. Plus, iba tri demokracie vo východnom Stredomorí majú spoločné hospodárske záujmy, najmä plyn, a obavy o bezpečnosť. (Mimochodom, páči sa mi očarujúca predstava Dmitrija Shufutinského nazývať grécko-cypersko-izraelské partnerstvo "Axis of Antiquity (Osou staroveku"). Plynové fórum Východného Stredomoria je pravdepodobne ešte dôležitejšie. Celkovo tieto nové zoskupenia graficky ukazujú Ankare cenu jej konania ako darebáckeho štátu.
Otázka: Robí Ankara niečo v súvislosti s týmto jej vylúčením?
Odpoveď: Pohráva sa s myšlienkou zlepšenia vzťahov s Jeruzalemom, ale pri hľadaní úspechu to príliš odporuje jeho islamistickej ideológii; ďalej, Izraelčania začali byť definitívne skeptickí. Dôležitejšie je, že Ankara sa usiluje budovať alternatívne partnerstvá inde, napríklad so Španielskom, Talianskom, rôznymi balkánskymi štátmi, Líbyou, Katarom, Iránom, turkickými republikami, Ruskom a Čínou.
Otázka: Ako dopadne dohoda medzi Tureckom a Líbyou?
Odpoveď: Dohoda má veľký význam pre Líbyu i mimo nej. Turkom ponúka po prvýkrát za posledné storočie priamu úlohu v severnej Afrike. Jeden málo zmieňovaný aspekt dohody sa týka Fayeza al-Sarraja, šéfa frakcie GNA podporovaného Ankarou, ktorý tvrdí, že je Kuloğlu, alebo má etnický turecký pôvod; po ňom, zhruba 20 percent Líbyjčanov, ktorí majú toto etnikum,väčšinou podporuje GNA podporovanú Tureckom. Ak tento turkicky orientovaný prístup v Líbyi uspeje, očakávajme, že Erdoğan sa bude naň viac spoliehať aj na Balkáne a možno aj v európskych krajinách, do ktorých Turci emigrovali.
Súvisiace témy: Turkey and Turks