Výraz zo 16. storočia hovorí, že "niet väčšieho blázna ako je starý blázon". Avšak vznik totalitných ideológií, ako je fašizmus, komunizmus a islamizmus okolo Prvej svetovej vojny, znamená, že toto príslovie treba zmeniť na "neexistuje väčší hlupák ako je intelektuálny hlupák".
Intelektuál je niekto, kto je angažovaný vo svete myšlienok; kto číta a píše pre živobytie; ktorý premieňa fakty na teórie. Jean-Paul Sartre ho definoval ako "niekoho, kto zasahuje do toho, čo sa ho netýka". Roztomilé, ale intelektuáli prevažne kritizujú svoje vlastné spoločnosti, čo poskytuje užitočnú funkciu v autokraciách, ale má zákerný vplyv na demokracie; len si všimnite náš vzdelávací systém.
Nebohý profesor Paul Hollander podrobne študoval nadšenú chválu totalitných vodcov u veľkých, slobodných a oslavovaných západných mysliteľov. Jeho záverečná práca From Benito Mussolini to Hugo Chavez: Intellectuals and a Century of Political Hero Worship (Od Benita Mussoliniho po Huga Cháveza: Intelektuáli a storočie politického uctievania hrdinov, Cambridge University Press, 2017), skúmala tento fenomén od jeho vzniku v Prvej svetovej vojne. John Earl Haynes užitočne zhromaždil niektoré z poburujúcich citátov, ktoré vychádzajú z tých oslavovaných mysliteľov, jeden pridávam ja:
Mussolini: Herbert Croly, zakladajúci redaktor New Republic s nadšením hovoril o "élane talianskeho nacionalizmu, ktorý ... by umožnil Talianom osvojiť si obnovu morálnej vízie". Fašizmus nazval "politickým experimentom, ktorý v celom národe vyvolal zvýšenú morálnu energiu a dôstojnosť jeho činností podriadil hlboko pociťovanému spoločnému účelu".
Hitler: Arnold Toynbee, vplyvný svetový historik, uskutočnil rozhovor s nemeckým Führerom v roku 1936 a uviedol, že je "presvedčený o jeho úprimnosti v túžbe po mieri v Európe".
 Dvaja najhorší masoví vrahovia všetkých čias, Mao a Stalin. |
Stalin: Jerome Davis, slávny teológ z Yale Divinity School, si myslel, že "bolo by chybou považovať sovietskeho vodcu za tvrdohlavého muža, ktorý verí v presadenie svojich myšlienok voči druhým."
Mao: John K. Fairbank, harvardský dekan Amerických čínskych štúdií tvrdil: "Maoistická revolúcia je jednou z najlepších vecí, ktorá sa stala čínskemu ľudu v priebehu storočí" a prišiel k záveru, že Maova Čína je omnoho viac naším priateľom než nepriateľom. V zahraničí to upútava mimoriadnu pozornosť a je to neagresívne."
Arafat: Edward Said, univerzitný profesor na Columbia university uviedol, že palestínsky vodca "z OOP vytvoril skutočne reprezentatívny orgán".
Chomejní: Richard Falk, politológ z Princetonu usúdil, že iránsky ajatolláh vytvoril "nový model ľudovej revolúcie, ktorý je z veľkej časti založený na nenásilných taktikách". Ďalej dospel k záveru, že "Irán nám ešte môže poskytnúť zúfalo potrebný model riadenia ľudských zdrojov pre krajinu tretieho sveta".
 Mussolini so svojím miláčikom levom. |
Castro: Uznávaný spisovateľ Norman Mailer lichotil svojmu kubánskemu hostiteľovi: "Bol si prvým a najväčším hrdinom na svete, ktorý sa objavil na svete od Druhej svetovej vojny ... ty si odpoveď na argument ... že revolúcie nemôžu trvať, že sa skorumpujú alebo sa ukončia z vlastnej iniciatívy".
Kim Jong II: Historik z chicagskej uuniverzity Bruce Cumings vykresľuje severokórejského diktátora ako "domácky založeného človeka, ktorý sa príliš nesocializuje, veľa nepije a pracuje doma v pyžame. ... Najradšej sa rád hrá sediac na dlážke so svojimi mnohými music boxami ... Je rozvážny a plachý a ako väčšina kórejských otcov, beznádejne sa venuje svojmu synovi."
Tieto servilné výpovede inšpirujú niekoľko záverov:
* Tiež som čítal, premýšľal a písal na živobytie, takže sa dištancujem od týchto intelektuálnych hlupákov tým, že vysvetľujem, že mám "jednoduchú politiku vodiča nákladného vozidla, nie zložitú politiku akademika".
* Univerzity sú hostiteľmi príliš veľkého množstva humanitných a spoločenských vied (Katedra transgenderových štúdií?), Zatiaľ čo v umeleckom svete dominujú pozéri a provokatéri (banány za 120 000 dolárov?). Naopak, sú potrebné ďalšie odborné a technické školy spolu so skutočnými umelcami.
 University of Victoria v Canade má Katedru transgenderových štúdií. |
* Kniha Paula Johnsona z roku 1988, Intellectuals : From Marx and Tolstoy to Sartre and Chomsky (Intelektuáli: Od Marxa a Tolstoja po Sartra a Chomského) odhalila nepríjemné a zábavné osobné slabôstky. Ale to je vedľajší aspekt. Skutočný problém spočíva v tom, že spoločne, redaktori, profesori a spisovatelia, ktorí sa zaoberajú politikou a umením, to robia skôr chybne než správne, a tak majú skôr škodlivejší účinok ako konštruktívny.
Kde to skončí? Neskončí sa to dobre. Intelektuáli sa rozrastajú, roboti a umelá inteligencia čoraz viac preberajú praktickú prácu, takže voľný čas sa rozširuje a vyvoláva väčšiu konvolúciu a egoizmus. Zdravý rozum sa stáva čoraz obtiažnejším, pretože vlády poskytujú garantované príjmy a jedlo zjavne rastie v supermarketoch. Intelektuáli, ktorí neuznávajú základy, ale neúnavne hľadajú chybu, nás vedú temnou cestou.
Daniel Pipes má titul Ph.D., vyučoval na štyroch univerzitách a vedie výskumný ústav.
Súvisiace témy: Academia, Conservatives & Liberals
Súvisiace články:
