Vláda Recepa Tayyip Erdoğana nad Tureckom začala v marci 2003 a delí sa presne na dve éry.
V prvej polovici, ktorá trvala 8 rokov a 4 mesiace, bol vynikajúci. Dohliadal na bezprecedentný hospodársky rast a regionálny vplyv. Vyriešil dlhotrvajúce problémy, ako napríklad kurdský problém, zatiaľ čo diskrétne zaobchádzal so svojimi vojenskými vládcami. Reťaz jeho úspechov kulminovala v júli 2011 potvrdením kontroly nad armádou, výsledkom, ktorý unikol všetkým jeho predchodcom.
 Na dramatickom stretnutí 29. júla 2011 rezignoval náčelník štábu tureckej armády a celé vojenské velenie, čím Erdoğan získal kontrolu nad ozbrojenými silami. |
Osem rokov a 4 mesiace od tohto bodu zlomu sa považuje za najbrilantnejšiu zmenu, ktorá bola nahradená nestabilitou, vlastnými záľubami a nepredvídateľnosťou. Pozrime sa, ako:
Začnime tým, že demokratická legitimita sa zmenila na diktatúru. Erdoğan sa zjavil na národnej scéne ako čestná, konzervatívna a zbožná postava, ktorá sa presne hodí k nálade Turecka. Pri svojom prvom vystúpení v roku 2002 získal jeho nováčik, Strana spravodlivosti a rozvoja (Adalet ve Kalkınma Partisi, AKP) pôsobivých 34 percent hlasov (a úžasných 66 percent kresiel v parlamente). Pôsobivé ekonomické a politické záznamy zvýšili počet hlasov AKP na 46 percent v roku 2007 a 50 percent v roku 2011. Po tom, ako Erdoğanova popularita začala klesať, spoliehal sa namiesto toho na množstvo volebných podvodov, počnúc dominantným mediálnym pokrytím až po jeho hrdlorezov útočiacich na predstaviteľov konkurenčných strán a nezmyselné priame hlasovanie.
Prefíkané Erdoğanovo vedenie na začiatku pritiahlo celkom odlišné skupiny vodcov, napríklad najmocnejšie islamistické osobnosti krajiny, Fethullaha Gülena a jeho popredného islamistického politika Abdullaha Güla. Pritiahol tiež technicky zručné osobnosti ako ekonomického mysliteľa Ali Babacana a bývalého politického guru Ahmeta Davutoğla. Dnes sú títo štyria Erdoğanovi nepriatelia, ktorí sa oprávnene stavajú proti jeho excesom.
Erdoğanova prvá éra zaznamenala pôsobivý hospodársky rast s množstvom priamych zahraničných investícií, ako aj s tureckým vývozom, strojárstvom a podnikaním. Symbolom tohto úspechu bolo, že vláda transformovala spoločnosť Turkish Airlines z menšieho, zle prevádzkovaného národného dopravcu na oceňovaného globálneho netvora pýšiaceho sa väčšinou plánovaných destinácií (315) a najväčším počtom krajín (126) zo všetkých leteckých spoločností. Ale tieto roky slávy sú teraz ustupujúcou spomienkou, najmä kvôli dvom Erdoğanovým vlastným nedostatkom: jeho kleptokratickým spôsobom, jeho protekcionárstvu (jeho zať je ministrom financií), a idiosynkratické názory. Predovšetkým, napriek všetkým dôkazom zdôrazňuje, že vysoké úrokové sadzby vedú k vysokej inflácii. Symptomatickým pre tieto chyby je, že turecká líra stratila takmer tri štvrtiny svojej hodnoty, skĺzla zo 61 amerických centov v júli 2011 na dnešných 17 centov.
 Turkish Airlines zvyšujú svoj profil spájaním sa s obľúbeným tímom FC Barcelona. |
Mánia pre verejné práce vytvorila zbytočné mamutie letisko v Istanbule, najväčšiu mešitu v krajine a ešte omnoho viac. Dokonca sa hovorí o kanáli cez Bospor. Erdoğanova grandiozita má tiež podobu osobných zariadení, ako sú lietadlá Boeing 747-8 v hodnote 500 miliónov dolárov a najväčší palác na svete, monštrum s 1150 izbami nezákonne postavené na chránenom lesnom území. Okrem hmotného zaistenia existuje možnosť, že tento megalomaniak sa vyhlási za kalifa všetkých moslimov, možno na sté výročie zrušenia istanbulského kalifátu, buď 10. marca 2021 (podľa islamského kalendára), alebo 4. marca 2024 ( kresťanského).
V zahraničnej politike degradoval kedysi impozantný regionálny prístup "nulových problémov so susedmi" na bezútešnú realitu "nič iné iba problémy so susedmi". Sýria ponúka najdramatickejší posun: pred júlom 2011 sa vzťahy medzi Ankarou a Damaškom dostali na bezprecedentné maximá, s rozšíreným cestovaním a obchodom, koordinovanou diplomaciou a možno aj niečo unikátne: dvaja vedúci predstavitelia a ich manželky trávia spoločne dovolenku. V polovici funkčného obdobia Erdoğana sa potom vzťahy zhoršili, čo viedlo k tureckému sponzorovaniu ISIS, k zastaveniu 40% prietoku vody do Sýrie a nakoniec k invázii na severovýchod krajiny. Okrem Damaška sú tu toxické vzťahy s Bagdadom, Abú Zabí, Rijádom, Jeruzalemom a Káhirou. Drobný Katar vyniká ako jediný spojenec Ankary.
Pri pohľade na hranice regiónu podnikol Erdoğan po roku 2011 okázalé kroky, ktoré veľké mocnosti odcudzili. Jeho hrdlorezi zbili demonštrantov na uliciach Washingtonu, D.C. a jeho letecké sily zostrelili ruskú stíhačku. Jeho hovorcovia obvinili Angelu Merkelovú z "nacistických opatrení" a provokatívne odsúdili čínske zaobchádzanie s tureckou moslimskou uygurskou populáciou. Erdogan napokon podnikol kroky na upokojenie každej z týchto vlád na zlepšenie vzťahov bez toho, aby odstránil predchádzajúce škody.
 Sultán Erdoğan. |
Chradnúce Turecko? Hrozia búrky, vystupujú dve nebezpečenstvá: hospodárstvo a zahraničná politika. Ekonomické zákony sa nesklonia pre nikým, dokonca ani pred sultánom Erdoğanom. Ak by zostal, čo sa zdá byť pravdepodobné, vo svojej nezmyselnej teórii o úrokových mierach, plus v pokračovaní odtrhávania sa od západných ekonomických mocností, povedie Turecko buď ku katastrofe alebo k nadvláde Číny.
Ďalšie veľké nebezpečenstvo predstavuje zahraničná politika. Únosy tureckých občanov- disidentov, vrty v exkluzívnej ekonomickej zóne Cypru a napádanie susedov poukazuje na aroganciu, ktorá Erdoğana, vzhľadom na jeho pozíciu ponecháva veľmi nechráneným. Niektoré zahraničné nešťastné udalosti – napríklad tá v Sýrii – by mohli viesť k jeho politickému koncu, ako aj k zániku strany AKP.
Americkí lídri boli v prípade Recep Tayyipa Erdoğana bezradní. George W. Bush mu umožnil, aby sa stal premiérom. Barack Obama ho hrdo nazval priateľom. Donald Trump dal zelenú invázii do Sýrie. Ministerstvo obrany si nahovára, že sa starý spojenec NATOjedného dňa vráti. Ministerstvo zahraničných vecí sa spolieha na svoj tradičný inštinkt upokojovania.
 V nezvyčajnom vývoji sa George W. Bush stretol s Erdoğanom, keď bol iba predsedom AKP, čím pripravil cestu, aby sa Erdoğan stal predsedom vlády. |
Prišiel čas, aby sme nevnímali Erdoğana len ako nepriateľa, ale aj predvídali hrozbu, ktorú predstavuje pre svoju krajinu, svoj región a aj mimo neho. Znamená to odstránenie Turecka z zastaralej kategórie "spojenec NATO" a vidieť ho v rovnakej lige ako Irán: partner amerických nepriateľov, ideologický agresor, sponzor džihádistickeho násilia a ašpirant na jadrové zbrane. Je iba tento jeden spôsob, ako sa pripraviť na problémy, ktoré nás čakajú.
Mr. Pipes (DanielPipes.org, @DanielPipes) je prezidentom Middle East Forum. © 2019 by Daniel Pipes. All rights reserved.
