Keďže izraelská frustrácia v súvislosti s násilím, ktoré prichádza z Pásma Gazy narastá, stáva sa myšlienka pozemnej invázie, ktorá by raz a navždy ukončila agresiu Hamasu, stále príťažlivejšou. Premiér Benjamin Netanjahu tento prístup podporil, keď vyhlásil, že "Pravdepodobne nebudeme mať na výber, iba zvrhnúť režim Hamasu." Akokoľvek je tento impulz sympatický, obávam sa, že sa venuje príliš mnoho pozornosti taktikám, ale nie dosť pozornosti cieľom. Výsledok by mohol spôsobiť škodu najmocnejšiemu spojencovi Ameriky na Blízkom východe.
 Efraim Inbar je autorom v Middle East Forum. |
Postoje voči Pásmu Gazy sú v pohybe. Efraim Inbar, stratég, ktorý vedie Jerusalemský inštitút pre bezpečnostné štúdie, už roky obhajuje myšlienku "kosenia trávnika" ako "izraelskú stratégiu zdĺhavého neriešiteľného konfliktu." Takto propagoval občasné pripomienky vládcom Hamasu a ďalším Gazanom o ohromujúcej vojenskej moci Izraela. Tento prístup implicitne zahŕňa akceptanciu toho, že Izrael väčšinou akceptuje agresiu z Pásma Gazy, s jej následnými škodami na majetku a stratami na životoch. Len nedávno v máji 2019 odmietol palestínsku hrozbu pre Izrael ako "strategickú neprístojnosť."
Pán Inbar však nedávno pripustil vysoké náklady vyplývajúce z tejto pasivity a teraz vyzýva k "obmedzenej pozemnej invázii" územia: Prečo? Pretože "krátkodobá pozemná operácia prinesie lepšie výsledky než doterajšia aktivita Izraela [t. j. kosenie trávnika]. Musíme manévrovať na nepriateľskom území, lokalizovať ich a zničiť ich, alebo im zviazať ruky."
Aj iní súhlasia. Napríklad Ayelet Shaked, šéfka Strany novej pravice vyzýva k rozsiahlej vojenskej operácii v Pásme Gazy: "Musíme zvoliť čas, ktorý je pre nás najlepší, evakuovať izraelských občanov, ktorí žijú v mestách v okolí Pásma Gazy, aby sme získali maximálnu flexibilitu, a musíme vykoreniť teror z Pásma Gazy."
 Carl von Clausewitz' "Vom Kriege"(O vojne) kniha vydaná v roku 1832; zostáva dodnes autoritatívnym sprievodcom vojnových bojov. |
Na tieto analýzy odpovedám jednoduchou, ale hlbokou radou Carla von Clausewitza: najprv rozhodnite o svojej politike, potom o stratégii a až potom o taktike. Alebo, jednoduchou angličtinou: Začnite tým, že zistíte, čo chcete dosiahnuť použitím sily, potom rozhodnite o hlavných nárysoch vášho prístupu, potom o konkrétnych prostriedkoch.
Z tohto hľadiska je diskusia o tom, či sa máte zapojiť do pozemnej invázie a zvrhnúť Hamas, je diskusiou o taktike; nemalo by to byť hlavným predmetom konverzácie, kým sa nerozhodne o cieli a prostriedkoch na jeho dosiahnutie. Ak sa sústredíte na taktiku, hrozí, že stratíte zo zreteľa cieľ.
Aký by teda mal byť cieľ Izraela v Pásme Gazy?
Príležitostná ukážka demonštrácie moci proti záujmom Hamasu zlyhala, rovnako ako zničila infraštruktúru Gazy; to isté platí aj pre opačnú politiku dobrej vôle a perspektívu ekonomickej prosperity. Je čas na niečo úplne odlišné, cieľ, ktorý presahuje vysielanie signálov a trestanie zločinov, niečo omnoho ambicióznejšie.
 Izraelské vzdušné útoky na mesto Gaza v roku 2014 nemali zamýšľaný účinok. |
Takýmto cieľom je víťazstvo. Znamená to smerovať k vyvolaniu pocitu porážky Gazanov, počnúc vodcom Hamasu k tomu najnižšiemu zametačovi ulice. Zameranie sa na víťazstvo Izraela je úplne v súlade s historickými vojnovými cieľmi, ale nedrží krok s dobou, keď slová víťazstvo a porážka vypadlo zo západného vojnového lexikónu. Izraelský bezpečnostný establišment usiluje len o mier a pokoj voči Palestínčanom; Pán Inbar hovorí v ich mene, keď odmieta víťazstvo nad Hamasom ako "naivné."
Víťazstvo nahradili rokovania, meditácie, kompromisy, ústupky a iné jemné prostriedky. Znie to dobre; ale zlyhávajú v palestínsko-izraelskej aréne od roku 1993 a slepé pretrvávanie na takýchto postupoch zaručuje viac deštrukcie a smrť.
Aká bude stratégia a taktika, ak bude cieľom priniesť Gazanom pocit porážky? O tom nie je možné rozhodnúť dopredu. Vyžaduje si to súčasné a podrobné štúdium psychológie populácie Pásma Gazy. Medzi otázky, ktoré musia byť zodpovedané, patria tieto:
· Vyvolá deprivácia potravín, pohonných hmôt a liekov ako odplata za útoky na Izrael pocit odporu (muqawama) a vytrvalosti (sumud) medzi Gazanmi, alebo to zlomí ich vôľu?
· Rovnaká otázka platí pre ničenie domov, budov a infraštruktúry.
· Paralyzovalo by obyvateľov, ak by bol Hamas položený na lopatky, alebo by to vyvolalo vzburu?
Izraelský bezpečnostný establišment musí preskúmať tieto aj ďalšie súvisiace otázky, aby mohol zmapovať spoľahlivú stratégiu a ponúknuť spoľahlivé poradenstvo politickému vedeniu. Ak sa to podarí, pričom cieľom bude víťazstvo, bude môcť Izrael konečne vyriešiť doteraz neriešiteľný problém Gazy.
Mr. Pipes (DanielPipes.org, @DanielPipes) je prezidentom Middle East Forum a vyučuje "Strategy and Policy" na U.S. Naval War College. © 2019 by Daniel Pipes. All rights reserved.
 Ilustrácia vo Washington Times. |
