Áno nacionalizmu, nie imperializmu

Úchvatná kontraintuitívna kniha Yorama Hazonyho The Virtue of Nationalism (Cnosť nacionalizmu, Basic Books), koriguje jednoduchý, ale kolosálny omyl: Tvrdí, že nacistická monštróznosť nebola výsledkom nacionalizmu, ale imperializmu. Hitler neusiloval o to, aby urobil Nemecko veľkým vo vzdelávaní, justícii a priemysle, ale chcel vytvoriť tisícročnú Reich (ríšu) a dobyť svet.

"Cnosť nacionalizmu."

Táto skutočnosť, ktorá bola zrejmá pre všetkých počas druhej svetovej vojny, čoskoro potom zmizla z dohľadu, pretože povojnoví Nemci, najmä kancelár Konrád Adenauer (v úrade 1949-63), verili, že démonizovanie nacionalizmu a transformovanie Nemcov na model Európanov lepšie poslúži normalizácii ich krajiny a zabráni ďalšiemu nemeckému úsiliu o brutálne dobývanie. Alebo, v ostrejšej formulácii Hazonyho, Nemci sa rozhodli sledovať svoj imperiálny sen nie prostredníctvom invázie, ale jemným mechanizmom toho, čo dnes nazývame Európskou úniou (EÚ).

Vytrvalo rozlišuje medzi cnostným nacionalizmom ("národy ... schopné zmapovať svoj vlastný nezávislý smer") a zlým imperializmom ("imperiálny štát ... je vždy despotickým štátom"). Z historického hľadiska pochmúrne štáty ako Rímske alebo Španielske impérium sa vyznačovali útlakom a zaostalosťou. Dnes je imperializmus nekontrolovateľný: najzreteľnejším príkladom je to, ako čínske bohatstvo umožňuje Si Tin-pchingovi globálne ambície, pričom Rusko a Irán sú rovnako ambiciózne.

Prezidenti Bushovci: Imperialisti?

Menej zrejmé je, že liberálny imperializmus má veľkú príťažlivosť na Západe. Obsahuje to "nový svetový poriadok" Georga H.W. Busha, "nepostrádateľný národ" Madelaine Albrightovej, kampaň George W. Busha za "pokrok ... slobodu" a "Americké vedenie" Baracka Obamu. V pozoruhodnej historickej analógii prirovnáva Hazony súperiaci európsky a americký takzvaný imperiálny poriadok k príkazom pápeža a cisára Svätej rímskej ríše, pričom ten prvý sa hlásil k morálnej prevahe a druhý sa pýšil vojenskou mocou.

Autor vyhlasuje, že medzinárodné federácie a inštitúcie, vybavené abstraktnými, univerzalistickými ideálmi, sú neodmysliteľne imperialistické, aj keď majú jemnú, nevojenskú a zdanlivo benígnu formu. Hazony označuje liberal construction (liberálnu štruktúru) sveta za otvorený agresívny imperializmus, ktorý šíri dogmatizmus, fanatizmus, nenávisť a intoleranciu.

Naopak, ako naznačuje názov jeho knihy, Hazony usiluje o nápravu nacionalizmu z jeho súčasnej zlej povesti. Tvrdí, že "svet nezávislých národných štátov predstavuje najlepší politický poriadok, o ktorý môžeme usilovať."

Ústrednú úlohu zohráva náboženstvo, pričom pôvod myšlienky sa nachádza v hebrejskej Biblii a jej napĺňanie je v tom, čo nazýva Protestant construction (protestantská štruktúra) budovaná v Holandsku, Spojenom kráľovstve a Spojených štátoch. V týchto krajinách kakofónia rozličných hlasov súťažiacich medzi sebou inšpiruje zdokonalenie vo všetkých oblastiach ľudského úsilia, excelentnosť v umení, vede a vytvára nebývalé bohatstvo a odovzdávanie jedinečných slobôd.

Američania by mali ľahko pochopiť benefity pluralizmu, pretože americké štáty skvele slúžia svojimi 50 laboratóriami demokracie. Podobne je to aj v 44 suverénnych krajinách Európy, kde pozitívny prielom v jednej oblasti (povedzme v otázke náboženskej tolerancie) kedykoľvek nasledujú ďalší, zatiaľ čo zlým myšlienkam (vítanie milióna nežiadúcich neeurópskych migrantov) sa vyhýbajú. "Tomu, čo je v skutočnosti najlepšie, sa môžeme naučiť jedine prostredníctvom množstva národných experimentov v historickom čase."

Hazony, ktorý považuje národné štáty za zraniteľné, víta obrat k nacionalizmu, ktorý manifestuje Brexit, Donald Trump, Jair Bolsonaro a civilizacionisti, považuje ho za nevyhnutnú ľudovú revoltu proti liberálnej štruktúre, čo svedčí o zdravom rozume nacionalizmu más verzus expertov s vlastnými záujmami o imperializmus. Tento proces prebieha aj v krajinách mimo Západu, ako je Saudská Arábia, kde sa korunný princ Mohammad bin Salman snaží opustiť imperializmus vahábistického islamu.

Hazony, ako Izraelčan sa prirodzene najviac zaujíma o to, čo to znamená pre jeho malú, antiimperialistickú krajinu. Rozoznáva rozšírený, ale falošný syllogizmus: (1) Nacionalizmus spôsobil Auschwitz; (2) Izrael je (vzhľadom na svoje časté spoliehanie sa na vojenské sily) tou najviac nacionalistickou krajinou Západu, (3) Izrael je západnou krajinou najviac naklonenou nacizmu. Takúto logiku dokladá inak nevysvetliteľný prieskum Eurobarometer poll z roku 2003, podľa ktorého je Izrael zďaleka najväčšou hrozbou pre mier na svete (a na druhom mieste sú Spojené štáty s Iránom a Severnou Kóreou). Správne pochopenie izraelského nacionalizmu by pre jeho povesť znamenalo zázrak.

Prieskum Eurobarometer poll, November 2003.

Hazony napísal hlbokú, presvedčivú a aktuálnu knihu. Jeho kľúčová myšlienka – áno nacionalizmu, nie imperializmu – si zaslúži starostlivú pozornosť a následné účinné kroky. Pretože rozlišovanie medzi týmito dvomi poriadkami je omnoho menej evidentné, než by sa mohlo zdať, kniha Virtue of Nationalism slúži ako rozvážna príručka pre tento dlhodobý boj.