Pred tridsiatimi rokmi nasledovali po vydaní The Satanic Verses (Satanských veršov) Salmana Rushdieho protesty, nepokoje a vraždy. O tri desaťročia neskôr si uvedomujeme kontroverziu Satanských veršov ako otvárací akt európskej krízy imigrácie, islamu a politiky identity. Mojím hosťom v 'The Green Room' bol tento týždeň historik, prezident Middle East Forum a analytik islamu v Európe, Daniel Pipes. Hovorili sme o tom, ako sa Európa dostala tam, kde teraz je, čo sa teraz deje medzi novými nacionalistickými stranami v Európe a čo by sa mohlo diať ďalej.
Pipes nazýva nové európske nacionalistické strany 'civilizacionistickými'. Tieto strany pochádzajú z rôznych prostredí a nie všetky sú na pravej strane. Mnohé z nich majú zázemie poznačené násilím dvadsiateho storočia v Európe. Ako hovorí Pipes, ich spoločným menovateľom je zdieľanie rozhodnutia zachovávaťeurópsku historickú kultúru v čase masovej imigrácie a kultúrnej fragmentácie. Pipes je otvorený, pokiaľ ide o nedostatky osobností, ako je liberálny maďarský demokrat Viktor Orbán, ktorý bol prijatý v polovici mája v Bielom dome. Uznáva tiež, že mnohé z týchto strán majú svoje korene v antidemokratickej politike. Rakúsku Freedom Party (Strana slobody Rakúska), ktorá je teraz členom vlády, založil bývalý dôstojník SS. Švédski demokrati, ktorí sú stále viac úspešní v prieskumoch verejnej mienky a neustále sa potýkajú s tradičnými stranami, začínali v osemdesiatych rokoch ako neofašistická okrajová skupina.
Pipes však argumentuje, že minulosť je proste minulosťou. 'Nenechajme sa dobehnúť kostrou, strašiakom z minulosti. Pozerajme sa na to, aké sú politiky a kde stoja dnes.' Všetky tieto strany, keď zamierili do hlavného prúdu, sa od svojho pôvodu dištancovali. A zdôrazňuje, že nie sú to len nové nacionalistické strany, ktoré majú vo svojich skriniach kostry. Vo Švédsku, kde sa vládna strana Sociálni demokrati, ktorí strácajú hlasy, chváli vedúcim embargom proti Švédskym demokratom, ešte nevyrovnala s kolaboráciou s Hitlerovým Nemeckom. Vo Francúzsku bol obhajca republiky proti Jean-Marie Le Penovi, samotný François Mitterrand, bývalým kolaborantom vojnového vichistického režimu.
'Úplne uznávam chyby civilizacionistov,' povedal mi Pipes, 'ale viem, že ich chyby nie sú ojedinelé.' Otázkou podľa neho teraz je, či môžu civilizacionisti uzatvárať spojenectvo s etablovanými stredopravicovými stranami. Ak môžu, zmenia politickú mapu Európy a možno dokonca obnovia nalomenú dôveru medzi voličmi a politikmi. A rád by som vedel, aká je dlhodobá perspektívataktickej aliancie strán ľavého krídla s moslimskými voličmi, aliancia medzi najviac a najmenej liberálnymi členmi európskych spoločností?
Dovtedy má Pipes pre európskych lídrov niekoľko skúsených rád. V Európe je národ domorodou, 'veľkou rodinou', ktorá vylučuje novopríchodzích. Vylúčenie imigrantov môžu riešiť iba hlavné programy investovania, vzdelávania, a ako uvádza, podpora 'reformovaného islamu, nie extrémnej verzie, známej ako islamizmus'. Zakážme burky, hovorí, ale niet burkini.
Súvisiace témy: CivilizationismPred tridsiatimi rokmi nasledovali po vydaní The Satanic Verses (Satanských veršov) Salmana Rushdieho protesty, nepokoje a vraždy. O tri desaťročia neskôr si uvedomujeme kontroverziu Satanských veršov ako otvárací akt európskej krízy imigrácie, islamu a politiky identity. Mojím hosťom v 'The Green Room' bol tento týždeň historik, prezident Middle East Forum a analytik islamu v Európe, Daniel Pipes. Hovorili sme o tom, ako sa Európa dostala tam, kde teraz je, čo sa teraz deje medzi novými nacionalistickými stranami v Európe a čo by sa mohlo diať ďalej.
Pipes nazýva nové európske nacionalistické strany 'civilizacionistickými'. Tieto strany pochádzajú z rôznych prostredí a nie všetky sú na pravej strane. Mnohé z nich majú zázemie poznačené násilím dvadsiateho storočia v Európe. Ako hovorí Pipes, ich spoločným menovateľom je zdieľanie rozhodnutia zachovávaťeurópsku historickú kultúru v čase masovej imigrácie a kultúrnej fragmentácie. Pipes je otvorený, pokiaľ ide o nedostatky osobností, ako je liberálny maďarský demokrat Viktor Orbán, ktorý bol prijatý v polovici mája v Bielom dome. Uznáva tiež, že mnohé z týchto strán majú svoje korene v antidemokratickej politike. Rakúsku Freedom Party (Strana slobody Rakúska), ktorá je teraz členom vlády, založil bývalý dôstojník SS. Švédski demokrati, ktorí sú stále viac úspešní v prieskumoch verejnej mienky a neustále sa potýkajú s tradičnými stranami, začínali v osemdesiatych rokoch ako neofašistická okrajová skupina.
Pipes však argumentuje, že minulosť je proste minulosťou. 'Nenechajme sa dobehnúť kostrou, strašiakom z minulosti. Pozerajme sa na to, aké sú politiky a kde stoja dnes.' Všetky tieto strany, keď zamierili do hlavného prúdu, sa od svojho pôvodu dištancovali. A zdôrazňuje, že nie sú to len nové nacionalistické strany, ktoré majú vo svojich skriniach kostry. Vo Švédsku, kde sa vládna strana Sociálni demokrati, ktorí strácajú hlasy, chváli vedúcim embargom proti Švédskym demokratom, ešte nevyrovnala s kolaboráciou s Hitlerovým Nemeckom. Vo Francúzsku bol obhajca republiky proti Jean-Marie Le Penovi, samotný François Mitterrand, bývalým kolaborantom vojnového vichistického režimu.
'Úplne uznávam chyby civilizacionistov,' povedal mi Pipes, 'ale viem, že ich chyby nie sú ojedinelé.' Otázkou podľa neho teraz je, či môžu civilizacionisti uzatvárať spojenectvo s etablovanými stredopravicovými stranami. Ak môžu, zmenia politickú mapu Európy a možno dokonca obnovia nalomenú dôveru medzi voličmi a politikmi. A rád by som vedel, aká je dlhodobá perspektívataktickej aliancie strán ľavého krídla s moslimskými voličmi, aliancia medzi najviac a najmenej liberálnymi členmi európskych spoločností?
Dovtedy má Pipes pre európskych lídrov niekoľko skúsených rád. V Európe je národ domorodou, 'veľkou rodinou', ktorá vylučuje novopríchodzích. Vylúčenie imigrantov môžu riešiť iba hlavné programy investovania, vzdelávania, a ako uvádza, podpora 'reformovaného islamu, nie extrémnej verzie, známej ako islamizmus'. Zakážme burky, hovorí, ale niet burkini.
Súvisiace témy: CivilizationismPred tridsiatimi rokmi nasledovali po vydaní The Satanic Verses (Satanských veršov) Salmana Rushdieho protesty, nepokoje a vraždy. O tri desaťročia neskôr si uvedomujeme kontroverziu Satanských veršov ako otvárací akt európskej krízy imigrácie, islamu a politiky identity. Mojím hosťom v 'The Green Room' bol tento týždeň historik, prezident Middle East Forum a analytik islamu v Európe, Daniel Pipes. Hovorili sme o tom, ako sa Európa dostala tam, kde teraz je, čo sa teraz deje medzi novými nacionalistickými stranami v Európe a čo by sa mohlo diať ďalej.
Pipes nazýva nové európske nacionalistické strany 'civilizacionistickými'. Tieto strany pochádzajú z rôznych prostredí a nie všetky sú na pravej strane. Mnohé z nich majú zázemie poznačené násilím dvadsiateho storočia v Európe. Ako hovorí Pipes, ich spoločným menovateľom je zdieľanie rozhodnutia zachovávaťeurópsku historickú kultúru v čase masovej imigrácie a kultúrnej fragmentácie. Pipes je otvorený, pokiaľ ide o nedostatky osobností, ako je liberálny maďarský demokrat Viktor Orbán, ktorý bol prijatý v polovici mája v Bielom dome. Uznáva tiež, že mnohé z týchto strán majú svoje korene v antidemokratickej politike. Rakúsku Freedom Party (Strana slobody Rakúska), ktorá je teraz členom vlády, založil bývalý dôstojník SS. Švédski demokrati, ktorí sú stále viac úspešní v prieskumoch verejnej mienky a neustále sa potýkajú s tradičnými stranami, začínali v osemdesiatych rokoch ako neofašistická okrajová skupina.
Pipes však argumentuje, že minulosť je proste minulosťou. 'Nenechajme sa dobehnúť kostrou, strašiakom z minulosti. Pozerajme sa na to, aké sú politiky a kde stoja dnes.' Všetky tieto strany, keď zamierili do hlavného prúdu, sa od svojho pôvodu dištancovali. A zdôrazňuje, že nie sú to len nové nacionalistické strany, ktoré majú vo svojich skriniach kostry. Vo Švédsku, kde sa vládna strana Sociálni demokrati, ktorí strácajú hlasy, chváli vedúcim embargom proti Švédskym demokratom, ešte nevyrovnala s kolaboráciou s Hitlerovým Nemeckom. Vo Francúzsku bol obhajca republiky proti Jean-Marie Le Penovi, samotný François Mitterrand, bývalým kolaborantom vojnového vichistického režimu.
'Úplne uznávam chyby civilizacionistov,' povedal mi Pipes, 'ale viem, že ich chyby nie sú ojedinelé.' Otázkou podľa neho teraz je, či môžu civilizacionisti uzatvárať spojenectvo s etablovanými stredopravicovými stranami. Ak môžu, zmenia politickú mapu Európy a možno dokonca obnovia nalomenú dôveru medzi voličmi a politikmi. A rád by som vedel, aká je dlhodobá perspektívataktickej aliancie strán ľavého krídla s moslimskými voličmi, aliancia medzi najviac a najmenej liberálnymi členmi európskych spoločností?
Dovtedy má Pipes pre európskych lídrov niekoľko skúsených rád. V Európe je národ domorodou, 'veľkou rodinou', ktorá vylučuje novopríchodzích. Vylúčenie imigrantov môžu riešiť iba hlavné programy investovania, vzdelávania, a ako uvádza, podpora 'reformovaného islamu, nie extrémnej verzie, známej ako islamizmus'. Zakážme burky, hovorí, ale niet burkini.
Súvisiace témy: Civilizationism
