Mierový plán prezidenta Trumpa pre palestínsko-izraelský konflikt sa objavil pred dvoma rokmi a do dnešného dňa – pozoruhodne – jeho presné detaily pozná len on a hŕstka jeho poradcov. Prúd uniknutých informácií však obsahuje dostatok vnútornej konzistencie, takže ich overovanie, doplňovanie konverzáciami s predstaviteľmi administratívy poskytuje hodnoverný náčrt obsahu plánu.
Naznačujú, že plán sa scvrkáva na veľkú výmenu: Arabské štáty uznajú Izrael a Izrael uzná Palestínu, obe krajiny so svojím hlavným mestom v Jeruzaleme. Tento prístup je postavený na prvkoch, ktoré predložil v roku 2019 egyptský prezident Sisi, Obamova administratíva v roku 2009, Arabská mierová iniciatíva v roku 2002 a tiež ja vo svojom pláne symetrie v roku 1990.
Tieto predchádzajúce plány znamenali, že Izrael má začať, alebo vyzvať k simultánnym krokom; naopak, Trumpov plán hovorí, že majú začať arabské štáty a Izrael má odpovedať. Táto zmena podnietila Mahmúda Abbása z Palestínskej autonómie (PA) po stretnutí s Trumpom v máji 2017 k tomu, aby okamžite odmietol "dohodu storočia"; v jednej správe sa uvádza, že "Abbás sa takéhoto plánu už dlho obával" a "vehementne mu odporoval".
 Trump (vľavo) nebol s Abbásom po ich stretnutí v Betleheme 23. mája 2017 spokojný. |
Napriek tejto reakcii obsahuje zamýšľaná dohoda mnho prvkov, ktoré sú pre Palestínčanov priaznivé:
· Palestína pozostáva z oblastí A a B na Západnom brehu v ich celistvosti a častí oblasti C; spolu to bude tvoriť 90 percent Západného brehu;
· Hlavné mesto je vovnútri alebo v blízkosti rozľahlých mestských hraníc Jeruzalema, asi v oblasti rozprestierajúcej sa od Shuafatu po Isawiyu, Abu Dis a Jabal Mukaber;
· Medzinárodný orgán dozerá na spoločnú administratívu Palestínskej autonómie a Izraela, ktorá riadi Holy Basin v Jeruzaleme (vrátane Starého mesta);
 Neexistuje žiadna formálna definícia Holy Basin. Tu je verzia od Shaula Arieliho zo Ženevskej iniciatívy. |
· Spoločný orgán Palestínskej iniciatívy a Jordánska kontroluje islamské svätyne v Jeruzaleme;
· Egypt, Jordánsko a Libanon poskytnú svojim palestínskym obyvateľom viac práv;
· Židovskí obyvatelia v menších mestách na Západnom brehu budú presídlení;
· Územný prechod spojí Západný breh a Gazu;
· Gaza sa spojí s Palestínou po tom, ako nad ňou získa kontrolu PA (Palestínska autonómia);
· Washington zorganizuje obrovský balík hospodárskej pomoci pre PA (asi 40 miliárd USD, čiže zhruba 25 000 USD na Palestínčana žijúceho na Západnom brehu);
· Palestínčania získajú dočasný prístup k vybraným izraelským námorným prístavom a letiskám dovtedy, kým sa zo zahraničných financií vybudujú exkluzívne zariadenia Palestínskej autonómie.
Výmenou za to budú Palestínčania podľa všetkého požiadaní, aby prijali niekoľko obmedzení:
· Pokračovanie izraelskej vojenskej kontroly nad palestínskymi hranicami, ich vzdušného a námorného prístupu a údolia Jordánu;
· Právne uznanie americkou vládou (a možno aj anexie Izraelom) väčších židovských miest dosahujúcich 10 percent Západného brehu;
· Vzdanie sa "práva na návrat" Palestínčanov žijúcich mimo Izraela v prospech kompenzácie;
Za predpokladu, že táto smernica bude v základných náležitostiach korektná, vynárajú sa tri hlavné obavy. Po prvé, benefity pre Izrael sú iluzórne. Jeho mierové zmluvy s Egyptom (podpísané pred 40 rokmi) a Jordánskom (pred 25 rokmi) neviedli k významnému obchodu, priateľským diplomatickým vzťahom alebo k zvýšeniu medziľudských kontaktov. Skôr sa zintenzívnili antisionistické nálady medzi Egypťanmi a Jordáncami a zvýšili sa ich vládne arzenály. Rovnaký model zvýšeného nepriateľstva nasledoval po iných arabských diplomatických dohodách s Izraelom – Libanon v roku 1983, PLO (Organizácia za oslobodenie Palestíny) v roku 1993; prečo by malo byť uznanie Saudov alebo Bahrajnu inakšie? Inými slovami, uznanie arabských štátov ťažko prinesie benefity Izraelu a mohlo by ho poškodiť.
 Jordánsko- izraelská mierová dohoda z roku 1994 priniesla Izraelu malý úžitok. |
Ukončenie nároku Palestínčanov na "právo na návrat" je ďalší iluzórny benefit Izraela. Pripomeňme si len frašku z 90. rokov, keď charta PLO nepriniesla zmenu zrušenia výziev na zničenie Izraela a tušila sa falošná teatrálnosť.
Po druhé, napriek tomu, že Palestínčania získavajú skutočné a nezvratné výhody (peniaze, územie, legitimitu), s istotou budú pokračovať vo svojom storočia trvajúcom modeli odmietania Izraela prostredníctvom kampaní delegitimizácie a násilia, tak ako tomu bolo v prípade od prvej palestínsko-izraelskej dohody v roku 1993. Skutočnosť, že Šimon Peres zdiskreditoval myšlienku "Nového Blízkeho východu", že obohatenie a odmenenie Palestínčanov ich urobí mierumilovnými, je základom ohlasovaného Trumpovho plánu. Dlhoročné skúsenosti však ukazujú, že tieto výhody spôsobujú, že ešte viac inklinujú k eliminácii židovského štátu. Stručne povedané, PA si privlastní "Palestínu" a zintenzívni svoj antisionizmus.
Po tretie, ak by sa Izraelčania sťažovali Trumpovi na delegitimizáciu a násilie, pravdepodobne bude reagovať podráždene: Palestínsko-izraelský konflikt je teraz "mimo diskusie" a mal by sa pohnúť ďalej. Ak bude naďalej pretrvávať, jeho predvídateľný hnev uškodí nielen Izraelu, ale aj anti-teheránskej kampani a anti-islamistickému úsiliu vo všeobecnosti.
Stručne povedané, oznamovaný plán opakuje veľkú nesprávnu kalkuláciu tradičnej palestínsko-izraelskej diplomacie tým, že žiada príliš málo od Arabov a príliš mnoho od Židov. Predpovedám, že zlyhá, rovnako ako sa to stalo s plánmi Klintona, Georga W. Busha a Obamu.
Takže Američania, ktorí si robia starosti z Izraela, Iránu, sa musia pripraviť na hroziace odhalenie toho, že plán by mohol byť problematický. Áno, zatiaľ bol Trump "tým najviac pro-izraelským prezidentom vôbec", ale, ako nám pripomína Biblia, "nespoliehajte sa na kniežatá."
Mr. Pipes (DanielPipes.org, @DanielPipes) is president of the Middle East Forum. © 2019 by Daniel Pipes. All rights reserved.
Súvisiace témy: Arab-Israel conflict & diplomacy, US policy
Súvisiace články:
l One Cheer for Obama's Arab-Israeli Policy
