Po rozhodnutí prezidenta Donalda Trumpa o stiahnutí amerických jednotiek zo Sýrie požiadal Carattri Liberi o komentár prezidenta Middle East Forum, Daniela Pipesa. Interview uskutočnil Niram Feretti.
Originál názvu v taliančine: "Stiahnutie Američanov zo Sýrie: Interview s Danielom Pipesom."
Caratteri Liberi: Prezident Trump oznámil v apríli 2018 svoj úmysel stiahnuť americké jednotky zo Sýrie, ale potom k ničomu neprišlo; najvyšší predstavitelia administratívy dokonca signalizovali, že jednotky majú zostať. Dňa 19. decembra Trump náhle oznámil ich odchod. Ako si vysvetľujete toto Trumpove rozhodnutie?
Daniel Pipes: Ako výsledok intuície a inštinktu. Trump zašiel veľmi ďaleko na základe týchto vlastností, dôveroval im omnoho viac ako prieskumom verejnej mienky alebo expertom. Až do nezvyklej miery zaujíma sebe vlastné a impulzívne rozhodnutia.
CI: Existuje politické zdvôvodnenie Trumpovho rozhodnutia, napríklad, aby uspokojil svojich stúpencov pod heslom "Urobme Ameriku opäť veľkou", ktorí žiadajú americký ústup z okolitého sveta?
DP: Nemyslím si to. Skôr, že jeho izolacionistický temperament odoláva tomu, aby bol zapletený (uveďme citát Nevilla Chamberlaina v roku 1938, odkazujúci na československú krízu), kde šlo o "zvadu v ďalekej krajine, medzi ľuďmi, o ktorých nič nevieme." Alebo vlastnými slovami Trumpa: "Sme roztrúsení po celom svete. Sme v krajinách, o ktorých väčšina ľudí ani nepočula. Skutočne, je to absurdné."
 Trump, podobne ako Neville Chamberlain, sa málo zaujíma o krajiny, o ktorých väčšina ľudí ani nepočula." |
CI: Poradca pre národnú bezpečnosť John Bolton v septembri o Sýrii povedal "Neodídeme, kým sú iránske jednotky pred iránskymi hranicami, a to zahŕňa iránskych splnomocnencov a milície". Očakávate, že bude na rade ako ďalší, čo bude rezignovať?
DP: Nie; Bolton si myslí, že dosiahol v práci pre Trumpa mnoho kľúčových cieľov; ak to znamená, že bude musieť vydržať jeho vrtošivosť a vrtkavosť, Bolton to vydrží.
CI: Efraim Inbar poznamenal, že Obamova aj Trumpova administratíva významne ustúpila z Blízkeho východu a myslí si, že oslabená americká vojenská pozícia sa odráža v tom, že Šiesta flotila amerického námorníctva už nemá v Stredomorí stálu materskú lietadlovú loď. Je tomu tak?
DP: Áno, medzi Obamovou ľavičiarskou nechuťou k americkej moci a izolacionistickými názormi Trumpa sa americká vojenská sila v porovnaní s tým, aká bola pred desiatimi rokmi, veľmi znížila.
 Trump a Obama sa zhodujú v jednej veci, a to v redukovaní amerického vplyvu na Blízkom východe. |
CI: Slúži zanechanie Sýrie v rukách Ruska, Iránu a Turecka americkým záujmom?
DP: Položenie tejto otázky znamená odpoveď na ňu.
CI: Správy naznačujú, že v telefonickom rozhovore dňa 14. decembra turecký prezident Erdoğan spochybnil potrebu dlhodobého nasadenia v Sýrii a povedal Trumpovi, že on sám môže ľahko zvádnuť hrozbu ISIS; Trump, netrpezlivo sa snažiaci stiahnuť americké jednotky zo Sýrie, jeho ponuku akceptoval. Je to vierohodné?
DP: Veľmi vierohodné, najmä ak ide o ovplyvnenie obzvláštnej príťažlivosti Trumpa pre diktátorov.
 Trump a Erdoğan neboli vždy takými priateľmi, akými sú v súčasnosti. |
CI: Čo znamená rozhodnutie o stiahnutí amerických jednotiek pre sýrskych Kurdov?
DP: Prítomnosť čo len jediného amerického vojaka znamenala, že turecká vláda sa neodvážila napadnúť región kontrolovaný Kurdmi. Po odchode amerických jednotiek sa tam budú môcť Turci presunúť – pokiaľ im nepovie svoje nie Putin, ktorý preferuje, aby tam šli Iránci. Bez ohľadu na to, aká je situácia, sú oblasti kontrolované Kurdmi určené k záhube.
CI: Čo znamená stiahnutie amerických jednotiek pre Izrael?
DP: Nie veľa. Východná Sýria je od Izraela veľmi vzdialená. Kombinácia sýrskej, tureckej a iránskej kontroly nad ňou nebude mať na židovský štát výrazný vplyv.
CI: Ale bývalý šéf výskumnej divízie Izraelských obranných síl Yossi Kuperwasser to vidí tak, že stiahnutie amerických jednotiek umožní Assadovi a Iránčanom plnú kontrolu nad Sýriou, zjednoduší dodávku zbraní z Iránu cez Irak do Sýrie a Libanonu, a "nie je tu nič, čo by ich mohlo zastaviť."
DP: Je pravda, že iránsky prístup do Sýrie a Libanonu bude mierne uľahčený, ale Teherán nemal v posledných štyridsiatich rokoch, odkedy v roku 1979 začala jeho aliancia s Assadovým režimom žiadne problémy dosiahnuť ktorúkoľvek z týchto krajín.
CI: Akú formu americkej stratégie by ste rád videl na Blízkom východe, konkrétne v Sýrii?
DP: Americká vláda by mala: (1) Stáť za svojimi spojencami a proti svojim nepriateľom a uvedomovať si, kto je kto – čo bohužiaľ nie je súčasným prípadom, napríklad v prípade Turecka a Kataru. (2) Uvedomovať si, že islamizmus je najnebezpečnejšou totalitárskou ideológiou v dnešnom svete. (3) Spolupracovať s diktátormi, ak to bude nevyhnutné, ale vyvíjať na nich neustály tlak, aby sa otvorili k politickej participácii.
