VRACIA SA EURÓPA k hrôzam 30. rokov 20. storočia? Vo svojom hodnotení typickom pre túto cvíľu píše Max Holleran v New Republic, že "za posledných desať rokov sa nové pravicové hnutia spojili spolu s koalíciami neonacistov s mainstreamovými konzervatívcami na voľnom trhu, normalizujúc politické ideológie, ktoré v minulosti oprávnene vyvolali poplach." Vidí to tak, že tento trend vytvára nárast "xenofébneho populizmu." V magazíne Politico, Katy O'Donnell s týmto názorom súhlasí a píše: "Nacionalistické strany majú teraz príležitosť všade, počnúc Talianskom po Fínsko, čo vyvoláva obavy z toho, že kontinent ustupuje pred takými druhmi politiky, ktorá viedla ku katastrofe v prvej polovici 20. storočia." Židovskí vodcovia, ako šéf Európskej židovskej asociácie Menachem Margolin pociťujú "veľmi reálnu hrozbu populistických hnutí po celej Európe."
Nemecko a Rakúsko, ktoré sú kolískou nacionalistického socializmu, prirodzene vyvolávajú najväčšie obavy, špeciálne po voľbách v roku 2017, keď strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) získala 13 percent hlasov a Slobodná strana Rakúska (FPÖ) získala 26 percent. Nemecký komisár boja proti antisemitizmu Felix Klein uviedol, že AfD "pomáha znovu prezentovať antisemitizmus." Oskar Deutsch, ktorý je prezidentom Židovských spoločenstiev Rakúska, tvrdí že FPÖ "sa nikdy nedištancovala" od nacistickej minulosti.
Je to správne? Alebo táto vzbura odráža zdravú reakciu Európanov v záujme ochrany svojho spôsobu života pred otvorenou imigráciou a islamizáciou?
 Historická pohľadnica obce Hénin-Beaumont, Francúzsko. |
NAJPRV ZAČNEME TÝM, čo označiť za diskutovaný jav? Predmetné strany majú tendenciu byť nazývané krajnou pravicou, to je však nepresné, pretože ponúkajú zmes pravicových politík (zameraných na kultúru) a ľavicových strán (zamerané na ekonomiku). Francúzska strana National Rally (Národné zhromaždenie) napríklad priťahuje podporu ľavice tým, že vyzýva ku znárodneniu národných bánk. Bývalí komunisti skutočne tvoria kľúčový prvok podpory; Obec Hénin-Beaumont, ktorá je teraz jednou z najatraktívnejších stúpencov strany National Rally vo Francúzsku, patrila predtým medzi tie najviac komunistické.
 Volebný plagát strany AfD v roku 2017: "Burky? Máme radi bikiny." |
Charles Hawley z týždenníka Der Spiegel tvrdí, že "všetky tieto strany sú vo svojej podstate nacionalistické," ale historicky je to nesprávne. Sú vlastenecké, nie nacionalistické; defenzívne, nie agresívne. Fandia futbalovým mužstvám, nie vojenským víťazstvám. Milujú anglické zvyky, nie Britskú ríšu; bikini, nie nemecký rodokmeň. Neprahnú po ríšach, ani nevyhlasujú nadradenosť národa. Nacionalizmus sa klasicky týka moci, bohatstva a slávy; zameriavajú sa na mravy, tradície a kultúru. Hoci tieto strany nazývajú neofašistické alebo neonacistické, dávajú vysokú hodnotu osobnej slobode a tradičnej kultúre; pojmy ako "Jeden ľud, Jeden národ, Jeden vodca" majú pre nich malú príťažlivosť.
Lepšie je nazývať ich "civilizacionistické," sústreďovať sa na ich kultúrnu prioritu, pretože pri sledovaní vytrácania sa ich spôsobu života cítia intenzívnu frustráciu. Starajú sa o svoju tradičnú európsku a západnú kultúru a chcú ju ubrániť pred útokmi imigrantov, ktorým pomáha ľavica. (Termín "civilizacionistické" má ďalší benefit, a to vylúčenie strán, ktoré pociťujú odpor k západnej civilizácii, ako napríklad grécka neonacistická strana Golden Dawn – Zlatý úsvit.)
 Žena, ktorú napomenula Angela Merkelová, a ktorej poradila, aby chodila častejšie na bohoslužby do kostola. |
Civilizacionistické strany sú populistické, anti-imigračné a anti-islamizačné. Populistické znamená ošetrovanie sťažností na systém a podozrenia voči elite, ktorá tieto obavy ignoruje alebo znevažuje Sú to tieto 6P: police, politicians, press, priests, professors, and prosecutors (Polícia, politici, tlač, kňazi, profesori a prokurátori). Na vrchole prílivu migrantov v roku 2015, odpovedala nemecká kancelárka Angela Merkelová voličke obávajúcej sa nekontrolovanej migrácie charakteristickým napomenutím o chybách Európy a zhovievavým odporúčaním, aby častejšie navštevovala bohoslužby v kostole. Európsky komisár pre migráciu Dimitris Avramopoulos kategoricky vyhlásil, že Európa "nemôže a nikdy nebude môcť zastaviť migráciu" a pokračoval v prednáške pre svojich spoluobčanov: "Je naivné myskieť si, že naše spoločnosti zostanú homogénne, a voľná migrácia je vztýčeným plotom. ... my všetci musíme byť pripravení akceptovať migráciu, mobilitu a rozmanitosť ako novú normu." Bývalý švédsky premiér Fredrik Reinfeldt argumentoval pre väčší počet migrantov: "Často prelietavam nad švédskym vidiekom a doporučil by som aj ostatným, aby tak urobili. Sú tam nekonečné polia a lesy. Je tam viac miesta, než si dokážete predstaviť."
 Množstvo miesta vo Švédsku! Dovoľte emigrovať celému svetu. |
Treba poznamenať, že všetkých týchto troch možno považovať za konzervatívcov v Európe. Ďalší, ako Nicolas Sarkozy vo Francúzsku a David Cameron vo Veľkej Británii mali tvrdé reči ale vládli slabo. Ich pohŕdavé odmietanie anti-imigračných pocitov vytvorilo príležitosť pre civilizacionistické strany vo väčšine európskych krajín. Počnúc úctyhodnou stranou FPÖ (Slobodná strana Rakúska, založená v roku 1956) až po holandské nové Forum for Democracy (Fórum pre demokraciu, založené v roku 2016), napĺňajú voličskú a spoločenskú medzeru.
Civilizacionistické strany, vedené talianskou stranou League (Liga), sú anti-imigračné, snažia sa o kontrolu, redukciu a dokonca o reverziu imigrácie posledných desaťročí, špeciálne moslimov a Afričanov. Tieto dve skupiny vyčnievajú nie kvôli predsudkom ("islamofóbia" alebo rasizmus), ale vzhľadom k tomu, že z cudzincov sú najmenej asimilovateľní, je s nimi spojené množstvo problémov, ako je nefungujúca a kriminálna činnosť a obavy, že chcú zaviesť v Európe svoj spôsob života.
Nakoniec, strany sú anti-islamizačné. Keďže sa Európania dozvedajú o islamskom práve (šaria), zameriavajú sa čoraz viac na jeho úlohu týkajúcu sa otázok žien, ako sú nikáby a burky, polygamia, taharrush (sexuálny útok), vraždy zo cti a mrzačenie ženských pohlavných orgánov. Ďalšie obavy sa týkajú postojov moslimov k nemoslimom, vrátane christianofóbie a judeofóbie, džihádistického násilia a trvania na tom, že islam má voči iným náboženstvám privilegované postavenie.
Treba uviesť, že moslimovia vytvárajú okolo Európy geografickú membránu, od Senegalu po Maroko, Egypt, Turecko a Čečensko, čo umožňuje relatívne ľahko obrovskému množstvu potenciálnych migrantov ilegálne vstúpiť na kontinent po pevnine alebo po mori. Z Albánska je to 75 kilometrov do Talianska, 60 kilometrov do Tuniska a na (malý ostrov Pantelleria) v Taliansku, 14 kilometrov cez Gibraltársky prieliv z Maroka do Španielska, 1,6 kilometra z Anatólie na grécky ostrov Samos, menej než 100 metrov cez rieku Evros z Turecka do Grécka a 10 metrov z Maroka do španielskych enkláv Ceuta a Melilla.
 187 ilegálnych migrantov zaútočilo 7. augusta 2017 na hraničný plot oddeľujúci španielske teritórium Ceuta z Maroka. |
Narastajúci počet potenciálnych migrantov obkľúčil vstupné body, v niektorých prípadoch sa kvôli tomu, aby sa dostali dnu, uchyľovali k násiliu. V roku 2015 komisár pre rozšírenie Európskej únie Johannes Hahn odhadoval, že "na prahu Európy čaká 20 miliónov utečencov." Môže to znieť ako veľké množstvo, ale ak do tohto mixu pridáme ekonomických migrantov, počet narastá ešte viac; najmä keď nedostatok vody vyháňa obyvateľov Blízkeho východu z ich vlasti, ašpirujúci migranti by mohli zvýšiť populáciu Európy, ktorá predstavuje 740 miliónov.
TAKMER BEZ VÝNIMKY trpia civilizacionistické strany hlbokými problémami. Najmä tí, ktorí majú vo svojich radoch nováčikov, majú znepokojujúci počet streštených nápadov: antižidovskí a anti-moslimskí extrémisti, rasisti, excentrici bažiaci po moci, konšpirační teoretici, historickí revizionisti a nacistickí nostalgici. Autokrati vedú svoje strany nedemokraticky a snažia sa ovládať parlamenty, médiá, jurisdikciu, školy a ďalšie kľúčové inštitúcie. Prechovávajú antiamerickú zášť a berú peniaze od Moskvy.
Tieto nedostatky sa zvyčajne prenášajú do volebnej slabosti, pretože Európania sú rezistentní voči voľbe strán, ktoré šíria rozmrzelé a hašterivé myšlienky. Asi 60 percent nemeckej voličskej verejnosti sa obáva islamu a moslimov, ako ukazujú prieskumy verejnej mienky, ale iba pätina z nich volila AfD. Ak sa chcú civilizacionistické strany volebne posunúť a dosiahnuť svoj potenciál, potom musia presvedčiť voličov, že môžu ich vláde dôverovať. Obzvlášť staršie strany, ako je FPÖ, sa menia, ako to dokazujú večné personálne boje, štiepenie sa strán a ďalšie drámy; akokoľvek je tento proces chaotický a nepríjemný, je aj nevyhnutný a konštruktívny.
Antisemitizmus je otázkou, ktorá najviac delegitimizuje civilizacionistické strany a vyvoláva tie najhorúcejšie diskusie, takže si vyžaduje osobitnú pozornosť. Strany majú často podozrivý pôvod, obsahujú fašistické prvky a dávajú najavo antisemitské signály. Židovskí vodcovia v Európe teda v súlade s tým odsudzujú civilizacionistov a trvajú na tom, aby štát Izrael urobil to isté, dokonca aj ak sú civilizacionisti vo vláde a Izrael s nimi musú jednať. Honorárny prezident rakúskej židovskej komunity Ariel Muzicant sa dokonca vyhrážal Jeruzalemu, ak prestane bojkotovať FPÖ: "Budem vystupovať proti izraelskej vláde."
 Marine (vľavo) a Jean-Marie Le Pen: Šťastnejšie časy zväzku otec-dcéra. |
Tieto obavy však zmierňujú tri aspekty: Po prvé, civilizacionistické strany sa počas svojho vývinu vo všeobecnosti dištancujú od posadnutosti židmi. Kvôli tvrdohlavému antisemitizmu Jean-Marie Le Pena ho jeho dcéra Marine Le Pen vyhodila v roku 2015 zo strany National Rally, ktorú založil v roku 1972. V Maďarsku sa v decembri minulého roka až dovtedy otvorene antisemitský Jobbik zriekol svojich starých spôsobov.
Po druhé, civilizacionistickí lídri usilujú o dobré vzťahy s Izraelom. Navštevujú ich, preukazujú rešpekt Yad Vashem a v niektorých prípadoch (ako český prezident a rakúsky vicekancelár) podporujú presťahovanie svojich ambasád do Jeruzalema. Maďarská vláda pod vedením strany Fidesz má s Izraelom tie najužšie vzťahy. Tento model Izrael zaznamenal; napríklad Gideon Sa'ar zo strany Likud nazval civilizacionistické strany "prirodzenými priateľmi Izraela."
 Corbyn a Orbán, vyberte si. |
A nakoniec, akékoľvek sú civilizacionistické ťažkosti so židmi, blednú v porovnaní s útočným antisemitizmom a antisionizmom ľavice, špeciálne v Španielsku, Švédsku a Spojenom kráľovstve. Tento trend symbolizuje líder britskej Labouristickej strany Jeremy Corbyn: nazýva vrahov židov svojimi priateľmi a otvorene sa s nimi spája. Keď sa civilizacionistickí lídri snažia opustiť antisemitizmus, mnohí politickí odporcovia sa ich snažia pošpiniť.
V PRIESTORE DVADSIATICH ROKOV sa civilizacionistické strany rozrástli od takmer bezvýznamnosti a stali sa dôležitou silou v takmer polovici európskych krajín. Snáď najdramatickejšia ilustrácia tohto vzostupu prichádza zo Švédska, kde Švédski demokrati zhruba zdvojnásobili svoj počet hlasov každé štyri roky: 0,4 percenta v roku 1998, 1,3 percenta v roku 2002, 2,9 percenta v roku 2006, 5,7 percenta v roku 2010 a 12,9 percenta v roku 2014. Tento model sa neudržal v roku 2018, keď získali len 17,6 percenta hlasov, ale stačilo to na to, aby sa stali podstatnou silou vo švédskej politike.
Žiadna iná civilizacionistická strana sa takto matematicky nevyvíjala, ale prieskumy naznačujú, že znovu získa podporu. Ako uvádza líder holandskej civilizacionistickej strany Geert Wilders: "Vo východnej časti Európy získavajú anti-islamifikačné a anti-masovo-migračné strany nárast ľudovej podpory. Odpor narastá aj na Západe.." Majú tri cesty k moci.
(1) Vlastnými silami: Civilizacionistické strany riadia Maďarsko a Poľsko. Populácie týchto dvoch krajín bývalej Varšavskej zmluvy, ktoré získali svoju nezávislosť len pred jednou generáciou, a ktoré sledujú vývoj v Západnej Európe s obavami, sa rozhodli ísť vlastnou cestou. Premiéri oboch týchto krajín jednoznačne odmietli ilegálnych moslimských migrantov (pričom majú otvorené dvere pre moslimov, ktorí dodržiavajú pravidlá). Ostatné východoeurópske krajiny predbežne sledujú rovnakú cestu.
(2) Spojenie sa so už zavedenými konzervatívnymi stranami: Keďže zavedeným konzervatívnym stranám uberajú hlasy civilzacionisti, odpovedajú prijímaním anti-imigračnej a anti-islamizačnej politiky a spájajú sily s civilizacionistami. Doteraz sa tak stalo iba v Rakúsku, kde Rakúska ľudová strana a FPÖ získali spoločne 58 percent hlasov a v decembri 2017 vytvorili koaličnú vládu, ale je pravdepodobné, že tejto spolupráce bude ešte viac.
Republikánsky kandidát na prezidenta vo Francúzsku v roku 2017 prešiel k civilizacionizmu a jeho následník Laurent Wauquiez pokračoval rovnakým smerom. Nominálna konzervatívna strana umiernených vo Švédsku začala v doteraz neuveriteľnom smere kooperovať so Švédskymi demokratmi. Nemecká Slobodná demokratická strana prešla k civilizacionizmu. Merkelová je síce stále nemeckou kancelárkou, ale niektorí členovia jej vlády odmietajú jej nebezpečnú prisťahovaleckú politiku; najmä minister vnútra a vodca spojeneckej strany Horst Seehofer vyjadril tvrdú prisťahovaleckú politiku a dokonca povedal, že islam do Nemecka nepatrí.
 Líder strany Five Star Luigi Di Maio (vľavo) a Matteo Salvini zo strany League sú zvláštnym talianskym párom. |
(3) Spojenie sa s inými stranami: Talianske excentrické, anarchistické, viacmenej ľavičiarske hnutie Five Star sa v júni spojilo s s civilizacionistickou stranou League a vytvorili vládu. Niektoré ľavicové strany, ako Švédski sociálni demokrati v snahe zabrániť postupu civilizacionistov prijali so zaťatými zubami povrchne antiimigračnú politiku. Ešte dramatickejšie Sociálnodemokratická strana v Dánsku urobila tiež krok týmto smerom, keď jej líderka Mette Frederiksen, ohlásila cieľ obmedziť "počet ne-západných cudzincov, ktorý môžu prísť do Dánska" zriadením prijímacích centier mimo Európy, kde by mohli uchádzači zostať dovtedy, kým bude preskúmaná ich žiadosť o azyl; je pozoruhodné, že ak bude žiadosť akceptovaná, uchádzač o azyl by zostal mimo Európy a jeho výdavky by platili dánski daňoví poplatníci. Vo všeobecnosti ľavicový politický teoretik Yascha Mounk tvrdí, že "pokus o premenu krajín s monoetnickými identitami na skutočné multietnické národy je jedinečným historickým experimentom." Poznamenáva, že je pochopiteľné, že tento pokus "narazil na prudký odpor."
KEĎŽE CIVILIZACIONISTICKÉ STRANY získavajú moc a podporu, otvárajú oči ďalším stranám k výzvam súvisiacim s imigráciou a islamom. Konzervatívci, ktorých obchodní podporovatelia majú benefit z lacnej pracovnej sily, majú tendenciu sa týmto problémom vyhýbať. Ľavicové strany zvyčajne imigráciu podporujú a pokiaľ ide o problémy súvisiace s islamom, sú krátkozrakí. Porovnanie Veľkej Británie a Švédska, dvoch európskych krajín, ktoré sú najslabšie v otázke čelenia kultúrne agresívnym a kriminálne násilným migrantom, ukazuje veľmi zreteľne úlohu civilizacionistických strán.
Veľká Británia nemá žiadnu takúto stranu, takže tieto problémy tu neriešia; v Rotherhame a aj inde sexuálne násilné gangy (v skutočnosti znásilňujúce gangy) v moslimských komunitách v Spojenom kráľovstve mohli pôsobiť roky, a dokonca desaťročia s tým, že od nich 6Ps odvracali oči. Na rozdiel od toho Švédski demokrati natoľko zmenili politiku krajiny, že pravý a ľavý blok v parlamente vytvorili veľkú koalíciu na zabránenie ich vplyvu a ovládania. Hoci tento manéver fungoval len krátky čas, samotná existencia Švédskych demokratov vyvolala politické zmeny, ako napríklad sprísnenie prístupu k ilegálnym migrantom.
Podobným spôsobom aj bývalé satelity Sovietskeho zväzu narušili odkaz členov NATO. Maďarský premiér Viktor Orbán v tomto ohľade vyniká svojou hlbokou analýzou problémov Európy a svojimi ambíciami zmeniť Európsku úniu. Najmä Maďarsko a Stredná Európa vo všeobecnosti získavajú bezprecedentný vplyv z dôvodu ich postavenia sa proti imigrácii a islamizácii.
Dúfam, že som tu stanovil dva základné body. Po prvé, že civilizacionistické strany sú amatérske, čerstvé a náchylné k chybám, nie však nebezpečné; ich nástup k moci nevráti Európu do "hlbokej nečestnej dekády" 30. rokov dvadsiateho storočia. Po druhé, že sa neúprosne rozrastajú, takže asi o dvadsať rokov budú vo veľkej miere plniť svoje úlohy vo vláde a ovplyvňovať tak konzervatívcov aj ľavičiarov. Odmietanie, marginalizácia, bojkotovanie a ignorovanie civilizacionistických strán v nádeji, že zmiznú, zlyhá. Takéto kroky ich nezastavia od dosiahnutia moci, ale, kontraproduktívne sa stanú viac populistické a radikálne.
Skupina 6Ps by mala akceptovať civilizacionistov ako legitímnych, spolupracovať s nimi, povzbudzovať ich k tomu, aby sa zbavili extrémistických prvkov, pomáhať im získavať praktické súsenosti a viesť ich k príprave na vedenie. Nie je to však jednosmerná cesta, pretože civilizacionisti sa majú čo naučiť od elít, správať sa tak, aby získali realistický náhľad na udržiavanie tradičných spôsobov a udržanie západnej civilizácie.
Daniel Pipes (DanielPipes.org, @DanielPipes), president of the Middle East Forum, has researched immigration and Islam in ten European countries during the past year.
Dodatok: Názvy civilizacionistických strán podľa krajín. Z krajín s významnou ne-západnou imigráciou má iba Španielsko a Spojené kráľovstvo nedostatok civilizacionistických strán so zastúpením v parlamente.
Rakúsko: Slobodná strana Rakúska (FPÖ, Rakúska strana slobody)
Belgicko: Vlaamse Belang (VB, Flámsky blok)
Čechy: Akce nespokojených občanů (ANO) a Svoboda a přímá demokracie - Tomio Okamura, (SPD)
Dánsko: Dansk Folkeparti (DF, Dánska ľudová strana)
Fínsko: Perussuomalaiset (PS, Fínska strana)
Francúzsko: Rassemblement National (RN, Národné zhromaždenie)
Nemecko: Alternative für Deutschland (AfD, Alternatíva pre Nemecko)
Maďarsko: Fidesz (skratka pre Fiatal Demokraták Szövetsége, Zväz mladých demokratov) a Jobbik Magyarországért Mozgalom (Jobbik, Hnutie za lepšie Maďarsko)
Taliansko: Lega (Liga)
Lotyšsko: Nacionālā apvienība (NA, Národná aliancia)
Holandsko: Partij voor de Vrijheid (PVV, Strana slobody) a Forum voor Democratie (FvD, Fórum demokracie)
Nórsko: Fremskrittspartiet (FrP, Strana pokroku)
Poľsko: Prawo i Sprawiedliwość (PiS, Právo a spravodlivosť)
Švédsko: Sverigedemokraterna (SD, Švédski demokrati)
Švajčiarsko: Schweizerische Volkspartei (SVP, Švajčiarska ľudová strana)
Súvisiace témy: Conservatives & Liberals, Muslims in Europe
Súvisiace články:
l Who Are Europe's Most Important Politicians?
