Koniec uhľovodíkových palív? Sympózium názorov

Úvod editora:

Takmer všetky vozidlá na fotografii ulice v New Yorku z roku 1900 boli ťahané koňmi. Len o dvanásť rokov neskôr bolo na tom istom rohu vidieť väčšinou autá. Len málokto tušil, že príde k úplnému rozvratu v doprave.

Dnes niektorí experti, medzi ktorých patrí Tony Seba zo Stanfordskej univerzity tvrdia, že efektívnosť solárnej energie a technológie uskladňovania elektrickej energie priniesla len za posledných osemnásť mesiacov množstvo zlepšení. Tieto zlepšenia hrozia rozpadom energetického priemyslu. Prekvapením však nie je objavenie sa týchto rušivých technológií, ale rýchlosť, akou sa uvádzajú do pohybu.

Seba predikuje, že do roku 2030 bude všetku novú energiu zabezpečovať solárna energia a vietor. Všetky nové vozidlá na masovom trhu budú elektrické. A týchto vozidiel bude menej, pretože dramaticky masový nástup na trh predstavujú autonómne vozidlá. "Ropa, plyn, uhlie a nukleárna energia sa stanú zastaranými," tvrdí.

Predpokladajme, že sa zánik fosílnych palív stane realitou. Aký bude ekonomický a geopolitický dopad na krajiny OPEC, Rusko, Turecko, Afriku, Spojené štáty a Kanadu? Ako ovplyvní rozpad automobilového priemyslu Nemecko, Čínu a Japonsko (teraz tak úzko spolupracuje s Nemeckom a Čínou na vývoji elektrických vozidiel)? A ako to ovplyvní, ak vôbec, NATO? Parížska klimatická dohoda?

Ak sú tieto predpovede správne, mnohé doterajšie kapitálové toky po celom svete budú prekonané. Kto získa z týchto nových investičných možností, a kto uviazne v bezcenných dlžobách? Kto bude víťazom, a kto porazeným? A ako naplánujú dnešní tvorcovia politiky tieto potenciálne šoky do globálneho systému?

Nasleduje pätnásť odpovedí, ktoré poskytli Marco Annunziata, Martin Neil Baily, W. Bowman Cutter, Andrew DeWit, Deborah Gordon, Gary N. Kleiman, Robert E. Litan, Edward N. Luttwak, Robert A. Manning, J.W. Mason, Wolfgang Münchau, Daniel Pipes, Roger B. Porter, Jeffrey D. Sachs, a Bret Swanson.

Veľkonočné ráno, Piata Avenue, New York City, 1913. Všimnime si jediného koňa, ktorý ťahá voz.

HlavnÁ svetová problémová lokalita na blízkom východe bude ešte problematickejšia.

Burj Khalifa v Dubaji, najvyššia budova na svete, bola iba čiastočne vybudovaná s použitím uhľovodíkových palív.

Blízky východ ako región, ktorý má viac ako polovicu svetových zásob uhľovodíkových palív, je disproporčne ovplyvnený cenou ropy a plynu kvôli extrémnej národnej závislosti (malý Katar s jeho mimoriadnou globálnou rolou) až po ekologickú katastrofu (v roku 1991 Saddám Husajn zapálil ropné vrty v Kuwajte) a geopolitické napätie (kvôli zemnému plynu vo východnom Stredozemnom mori). Takže ak by prišlo ku kolapsu ceny uhľovodíkov, bude oblasť od Maroka až po Irán postihnutá najviac.

Áno, niektoré ekonomiky, ako je Tunisko, Turecko, Izrael, Bahrajn a Dubaj nie sú až natoľko silno závislé od fosílnych palív. Áno, niektorí vodcovia, najmä saudský korunný princ Mohammad bin Salman si uvedomujú, že rentiérsky model nemôže byť udržateľný a snažia sa o diverzifikáciu. A áno, vytlačenie ropy a plynu prinesie aj niektoré dobré správy: Viac zariadení na odsoľovanie vody, menej islamizmu (petrodoláre, ktoré prakticky financujú) a oslabenie nepriateľa Izraela.

Ale negatívne dôsledky kolapsu cien plynu a ropy budú omnoho väčšie. Priame zahraničné investície budú vysychať. Väčšina ekonomík Blízkeho východu sa bude zmietať. Režimy, ako je Iránska islamská republika alebo Alžírska ľudovodemokratická republika neprežijú, povedie to k väčšej anarchii (už hojne rozšírenej v Afganistane, Egypte, Iraku, Libanone, Líbyi, Somálsku, Sýrii, na Západnom brehu a v Jemene). Spory o prístup k obmedzeným zdrojom spôsobia nové konflikty. Gastarbajtri sa budú húfne vracať domov, čím narušia tieto ekonomiky. Ekonomickí a iní migranti sa budú hrnúť z regiónu, budú mieriť väčšinou na Západ a budú tak stále viac narušovaťeurópsku politiku. Narušené budú kľúčové letecké linky a prepravné trasy. Neangažovanosť Spojených štátov umožní programy nukleárnych zbraní.

Stručne povedané, hlavná svetová problémová lokalita si zachová svoju úlohu, dokonca ešte viac. Upieranie pozornosti na Blízky východ, ktorý je tým najviac iritujúcim na svete, bude pokračovať ešte dlho po úpadku ropy a plynu.

Súvisiace témy: Oil & Gas

Súvisiace články:

l Can the Dubai Model Inspire Arabs?

l Will the Middle East Lose Its Importance in Washington?

l Anarchy, the New Threat