VIEdeŇ – V Rakúsku sa v decembri 2017 uskutočnilo niečo bezprecedentné – a nevšimol si to takmer nikto mimo krajiny: Po prvýkrát v západnej Európe prevzala moc vláda, ktorá obhajuje imigračnú a anti-islamizačnú politiku.
 Vedúci predstavitelia FPÖ a ÖVP, Strache a Kurz. |
Vláda pozostáva z dvoch veľmi odlišných strán, ktoré spolu získali 58 percent hlasov: veľmi mierna konzervatívna Rakúska ľudová strana (Österreichische Volkspartei, ÖVP), ktorá je absolútne verná establišmentu a populistická strana horúcich hláv, rakúska Strana slobody (Freiheitliche Partei Österreichs, FPÖ), korene ktorej spočívajú v bažinách krajnej pravice nemeckého (nie rakúskeho) nacionalizmu.
Koaličná dohoda týchto dvoch strán je snom kontradžihádistov. Rozlišuje medzi islamizmom (ktorý nazýva politickým islamom) a islamským náboženstvom, stavia výrazné nové základy:
Rakúsko zaručuje slobodu viery a náboženstva, ale bojuje proti politickému islamu. Politickým islamom označujeme skupiny a organizácie, ktorých ideologickým základom je islam, a ktoré usilujú o zmenu základného politického a spoločenského poriadku tým, že odmietajú našu ústavu a snažia sa o islamizáciu spoločnosti. Politický islam, ktorý môže viesť k radikalizácii, antisemitizmu, násiliu a terorizmu, nemá v našej spoločnosti miesto.
Dohoda požaduje implementáciu tohto programu "od prvého dňa" s cieľom posilnenia "rakúskych hodnôt, tradícií a kultúry."
Ako ten, ktorý považuje imigráciu a islamizáciu (v ďalšom I&I) za kľúčové otázky budúcnosti Západu, som cestoval do Viedne, aby som sa pohrúžil do diskusií o tom, ako vláda naplnila počas svojich prvých sto dní svoje veľké anti-islamistické sľuby. O týždeň neskôr som opúšťal Viedeň skôr bezradný. Táto hlavná téma sa sotva objavila a zmenilo sa len málo. V skutočnost o túto otázku neprejavoval záujem takmer nikto z tých, s ktorými som hovoril.
Namiesto toho som zistil, že vášne vytvára ďalšia otázka; otázka zaradenia FPÖ do vlády. Táto otázka má aj celoeurópsky význam, pretože pravdepodobne predpovedá budúce spory týkajúce sa konzervatívcov, spájajúcich sa s populistami v krajinách ako je Francúzsko, Nemecko a Švédsko. FPÖ má mnoho spoločného so svojimi európskymi náprotivkami, aj keď je (založená v roku 1956) najstaršou takouto stranou a jednoznačne už trikrát predtým podporovala vládnu koalíciu alebo sa k nej pripojila (1970-71, 1983-86, 2000-06). 
Tí, ktorí majú k FPÖ nepriateľský postoj, zdôrazňujú jej nacistický pôvod, jej "politiku odporu" a jej anti-západné zameranie. Tí, ktorí majú k nej priateľský postoj, poukazujú na jej správnu kritiku civilizácie, jej pozitívny vývoj a omnoho väčšie nebezpečenstvo islamofašizmu.
Moje hodnotenia: FPÖ prináša realitu, odvahu, extrémizmus a excentricitu; má pred sebou ešte dlhú cestu, kým sa stane úplne inou stranou. Snahy vedenia riešiť problém, akým je antisemitizmus (návšteva Jad Vašem alebo výzva k tomu, aby sa rakúska ambasáda presťahovala do Jeruzalema) neboli medzi rádovými členmi prijaté pozitívne.
Ja sa ale staviam za spoluprácu s FPÖ, nie jej marginalizáciu, zo štyroch dôvodov.
 Arik Brauer hovoril v marci 2018 o Anšluse v roku 1938 |
Po prvé, pri príležitosti 80. výročia nemeckej anexácie Rakúska, 89 ročný židovský umelec Arik Brauer (ktorý bol osobne svedkom Anšlusu v roku 1938) povedal, že ho menej znepokojujú idiotské antisemitistické piesne, ktoré spievajú členovia univerzitných bratstiev (Burschenschaftern), ktoré predstavujú pre židov malú hrozbu, než 250 miliónov Arabov, ktorí ho chcú vidieť "pod zemou." Má pravdu.
Po druhé, politická strana nemá DNA alebo podstatu; môže sa zmeniť a byť tým, čo chcú z nej urobiť jej členovia. (Všimnime si, ako sa zmenila americká Demokratická strana, pokiaľ ide o rasovú otázku).
Po tretie, stranám, ktoré sa sústreďujú na krízy I&I, narastá v celej Európe popularita, pretože predstavujú dôležitú a narastajúcu skupinu názorov. Nemožno ich zahnať alebo ignorovať.
Po štvrté, FPÖ a strany rovnakého druhu zastávajú dôležitú úlohu pri zviditeľňovaní otázok I&I: okrem nich ostatné strany I&I v zásade ignorujú. Povedali mi, že masívna vlna imigrácie v rokoch 2015-16 v Rakúsku znamená, že koaličná dohoda medzi konzervatívcami a Sociálnodemokratickou stranou Rakúska (Sozialdemokratische Partei Österreichs, SPÖ), ktorá je tretím významným hráčom v rakúskej politike, by bola presne rovnaká ako tá vyššie uvedená. Vylúčené. Ľavicové strany nielenže zostávajú v hlbokom popieraní, ale často sa spájajú s islamistami. Konzervatívna strana Rakúska prijala politiku k I&I len preto, aby zastavila stratu hlasov voči FPÖ; ďalej, priznala portfólio I&I pre FPÖ len ako výmenu za súhlas FPÖ s ekonomickými otázkami, ktoré sa ich najviac dotýkajú.
Kvôli všetkým týmto nedostatkom sú strany zameriavajúce sa na imigráciu a islamizáciu kľúčom k tomu, aby Európa zostala časťou západnej civilizácie. Nielenže sú I&I naliehavejšie než neofašizmus. Ten možno vyriešiť ľahšie, zatiaľ čo I&I vedú k obrovským, nenapraviteľným a trvalým zmenám.
Mr. Pipes (DanielPipes.org, @DanielPipes) is president of the Middle East Forum. © 2018 by Daniel Pipes. All rights reserved.
-----------------------------------------
Dodatok 5. apríla 2018: Po tom, ako sa tento článok dostal do tlače, prišla správa o vláde, ktorá navrhuje zákaz hidžábov v školách pre dievčatá mladšie ako desať rokov, ako "symbolický akt" sebapotvrdenia."
Vo Viedni som sa dozvedel veľa toho, čo sa nezhoduje s parametrami uvedeného krátkeho článku. Niekoľko dodatkov:
Je pre mňa hádankou, že FPÖ je v otázke získania prístupu k moci ďaleko pred inými anti-I&I západoeurópskymi stranami, pretože jej problém s islamizáciou nie je obzvlášť akútny. Rakúska moslimská populácia pozostáva väčšinou z balkánskych alebo tureckých imigrantov, ktorí sú po kultúrnej stránke skôr Európanmi než moslimami, a preto sa môžu ľahšie asimilovať. Hlavné námietky proti nim sa netýkajú džihádu, mrzačenia ženských pohlavných orgánov, alebo šarie, ale zlých pracovných návykov. Jedno (nepravdepodobné) vysvetlenie dávajúce Rakúsko do popredia v Európe, ktoré som počul, bolo pripomenutie roku "1683," odkaz na rok druhého osmanského obliehania Viedne; skutočnosť, že Rakúšania a ich spojenci tetno boj vyhrali, to robí nepravdepodobným. Pravdepodobnejšie vysvetlenie: Rakúska moslimská populácia sa blíži k 10 percentám z 9 miliónov obyvateľov a jej počet rýchlo narastá. Školy, nemocnice a dôchodkový systém sú pod ťažkým náporom, pričom sexuálne útoky narastajú.
 Osmanské obliehanie Viedne nie je zabudnuté, ale ani osobitne relevantné. |
Pokiaľ ide o to, keď začala turrecká migrácia v šesťdesiatych rokoch, Rakúšania mali len nejasné povedomie toho, že ide o moslimov, Turecko je naprosto sekulárnym štátom, ktorý sa snaží integrovať do Európy.
V článku som hovoril o "anti-západnom zameraní FPÖ". Niektoré špecifiká: Bojuje proti ekonomickým sankciám proti Rusku, podpísala kooperatívnu dohodu s Putinovou stranou a podporovala ruskú anexáciu Krymu. Podporuje tiež srbské požiadavky na Bosenskú Srbskú republiku.
Anti-I&I strany majú konkurenčné ciele, ktoré sú nevyhnutne v konflikte: chcú (1) urobiť svoje krajiny pre imigráciu neatraktívne a (2) vynakladať peniaze na svojich občanov a nie na imigrantov; ale chcú tiež (3) integrovať imigrantov, čo si vyžaduje peniaze na jazykové kurzy, odborné vzdelávanie, starostlivosť o deti a mnoho ďalšieho. FPÖ sa snaží obratne obísť tento rozpor vysvetľovaním, že tento azyl je svojou povahou dočasný, chce nie to, aby sa žiadatelia o azyl integrovali, ale boli pripravení na návrat domov.
The SPÖ usporiadala tajné rozhovory s FPÖ ešte pred voľbami v októbri 2017 (v dome bohatého židovského podnikateľa Martina Schlaffa) o tom, že by mohli v prípade víťazstva vo voľbách vytvoriť koalíciu. V niektorých ohľadoch majú sociálni demokrati viac spoločného s FPÖ než so spoločnou establišmentnou organizáciou ÖVP: obaja sú proti historickej monarchii krajiny, katolíckej cirkvi a nejasnej perspektíve kapitalizmu. To, čo je nazývané červeno-modrou koalíciou, by však mohlo rozložiť SPÖ, pretože ne - spolupracovanie s FPÖ bolo v minulosti kľúčovým bodom jej platformy v uplynulých desaťročiach.
 Kurt Waldheim v roku 2005. |
Keď sa zdôrazňuje, že iné strany majú tiež nacistické prvky (najznámejšie: Kurt Waldheim, o ktorom americká vláda zistila, že "participoval na [nacistami podporovanom[ prenasledovaní," bol úspešným kandidátom ÖVP na úrad rakúskeho prezidenta), prichádza zaujímavá, ale jednoduchá odpoveď: Áno, ale aspoň sa snaží túto skutočnosť skrývať, zatiaľ čo FPÖ sa o to nepokúša.
Niektoré špecifické ciele vlády, ako to navrhuje člen parlamentu ÖVP, spočívajú v rozvinutí koaličnej dohody vis-à-vis islamizmus:
- Trvať na tom, aby moslimovia akceptovali rakúske hodnoty.
- Trvať na slobode prejavu o islame.
- Vracať odmietnutých žiadateľov o azyl do krajín ich pôvodu.
- Zlepšiť právny poriadok z roku 2015 týkajúci sa vzťahov s islamským náboženstvom (áno, existuje tu taký zákon; prekvapujúce však je, že ide o aktualizovaný zákon z roku 1912).
- Požadovať transparentnosť vládou uznaného islamského spoločenstva veriacich v Rakúsku (IGGiÖ) a aj iných islamských inštitúcií.
- Uviesť obchod halal do kompetencie Austrian Standards Institute (Rakúsky úrad pre normalizáciu).
V otázke, či nová vláda prijme alebo neprijme anti-I&I kroky, som ostal bezradný, ale niekoľko antiislamských aktivistov mi uviedlo svoje dôvody pre skepticizmus:
- ÖVP zriedka deklamuje anti-I&I pozíciu, ale nechce ísť nad rámec európskeho konsenzu. To znamená, že sa viac menej nič dramatické dopredu nečrtá.
- Národná vláda je veľmi ovplyvnená Európskou úniou, úradným aparátom a súdnictvom, všetko toto oponuje anti-I&I krokom. Jeden z účastníkov rozhovoru šiel až tak ďaleko, že nazval demokraciu v Rakúsku "fraškou."
- Okrem týchto troch centier moci nechce celý establišment 6P (the police, politicians, press, priests, professors and prosecutors), (polícia, politici, tlač, kňazi, profesori a prokurátori) žiadne zmeny.
- Rakúska populácia, aj napriek svojmu zvučnému hlasovaniu o protiimigračnej politike, sa touto otázkou nezaoberá a nesnaží sa viesť vládu k tomu, aby niečo urobila.
- Moslimovia, ktorí nie sú vhodní, sú to väčšinou Čečeni a Afgánci, tvoria relatívne nízky počet.
- Džihádistické násilie má tendenciu byť skrývané pod koberec a ignorované.
Pokiaľ ide o posledný bod, na ilustráciu znepokojivého charakteru Viedne je tu informácia o nedávnom útoku, ktorý si získal minimálnu pozornosť, s hlbokým pozadím.
V roku 1875 vybudoval židovský obchodník Leon Mandl nádhernú vilu pre seba a svoju rodinu na blízkom okraji centra Viedne, ktorú od neho v roku 1900 kúpil ďalší židovský obchodník, margarínový magnát Karl Blaimschein (1854-1933). V roku 1938 nacisti obsadili dom jeho rodiny, ktorá utiekla do cudziny. V roku 1945 sa v tomto dome, ktorý bol neskôr vrátený rodine Blaimscheinovcov, konali tajné rozhovory o vytvorení povojnovej rakúskej vlády. V roku 1958 predali vilu iránskej vláde, po dobu šesťdesiatich rokov slúžila ako rezidencia iránskeho veľvyslanca v Rakúsku.
 Vila Blaimscheinovcov vo Viedni. |
Jedenásteho marca tesne pred polnocou zaútočil 26 ročný Mohamed E., rakúsky občan moslimského pôvodu, ktorý sa narodil egyptskému prisťahovaleckému páru (kompletné priezvisko nebolo uvedené), na vojaka strážiaceho iránsku ambasádu, pričom ho opakovane bodal. Vojak prežil vďaka svojej veste ochrannej proti bodnutiu a spočiatku sa bránil v následnej bitke na život a na smrť obranným sprejom s korením, keď to nebolo účinné, štyrikrát na Mohameda E. vystrelil, pričom ho usmrtil.
Čo stálo za týmto nevyprovokovaným útokom, aký bol motív? Po zvyčajnom počiatočnom zmätku sa ukázal jasný obraz. Mohamed E. študoval islam. Počas svojej služby v rakúskej armáde ako odvedenec mal povolenie nosiť bradu a modliť sa päťkrát denne. Na facebooku, okrem iného sledoval saláfistu Pierre Vogela. Neustále hovoril o islamskom prorokovi Mohamedovi. Jeden deň po incidente polícia potvrdila, že Mohamed E. "jednoznačne sympatizoval s politickým islamom." Napriek tomuto množstvu faktov som bol ďalšie dva týždne opakovane uisťovaný o tom, že Rakúsko nezažilo džihádistické násilie.
 Ilustrácia k tomuto článku vo Washington Times. |
Súvisiace témy: Muslims in Europe
Súvisiace články:
