Nedávne prieskumy ukázali, že Izraelčania si želajú prísnejšiu politiku voči Palestínčanom. A čo si želajú Palestínčania, okrem príležitostného besnenia a vraždenia Izraelčanov?
Dan Polisar zo Shalem College vyhodnotil 400 prieskumov verejnej mienky uskutočnených v roku 2000 a zistil, že majú tri hlavné názory na Izrael: chýba mu historické a náboženské oprávnenie, je svojou povahou agresívny a čoskoro zmizne. Postoje sa však možno mierne menia, výsledky nedávneho prieskumu naznačujú narastajúcu apatiu voči rejekcionistickým prioritám Palestínskej autonómie (PA) a Hamasu.
Prieskum sa uskutočnil v dňoch 16.-27. mája pod vedením Davida Pollocka z Washingtonského inštitútu a realizovalo ho Palestinian Center for Public Opinion (Palestínske centrum pre verejnú mienku), opytovatelia osobne položili podrobné otázky 1 540 Palestínčanom na Západnom brehu, v Gaze a vo východnom Jeruzaleme.
Len 12 percent obyvateľov Západného brehu a 25 percent obyvateľov Gazy uviedlo, že ich prioritou je "ustanoviť Palestínsky štát," zatiaľ čo 49 až 40 percent uviedlo, že ich prioritou je "dobrý rodinný život" (duálne čísla sú použité preto, lebo ide o Západný breh a Gazu, výsledky prieskumu v Jeruzaleme tu nie sú zahrnuté.)
Preferencia "dobrého rodinného života" tiež vyplýva z odpovedí na aktuálne otázky. Len 12/25 percent považovalo premiestnenie americkej ambasády do Jeruzalema za veľmi dôležité. Pokiaľ ide o špeciálne finančné benefity, ktoré vypláca Palestínska autonómia za "martýrov," 66/67 percent uviedlo, že PA "by mala poskytovať rodinám väzňov normálne benefity, rovnako ako ostatným."
 Nie všetci sú chudobní: zámoček palestínskeho biznismena Mohameda Abdel-Hadi in Kharasa na Západnom brehu. |
Postoj Palestínčanov, ktorí boli zaradení do prieskumu, voči Izraelu sa javí ako viac pragmatický než politický:
- Pracovné príležitosti v Izraeli: favorizuje ich 63/70 percent.
- Anti-BDS (Hnutie bojkotu a sankciíí voči Izraelu): takmer polovica vyhľadáva skôr zamestnanie u izraelských spoločností.
- Zvýšenie priamych osobných kontaktov s Izraelčanmi: potvrdilo 55/57 percent.
- Ponuka arabských štátov obom – Izraelčanom aj Palestínčanom stimulov "na prijatie umiernenejšieho postoja": 58/55 percent súhlasí s touto myšlienkou.
Uvedomujú si, že rok 1948 nemožno odčiniť, 60/46 percent súhlasí s tvrdením, že "Väčšina izraelských osadníkov pravdepodobne zostane tam, kde je a väčšina palestínskych utečencov sa nevráti do krajín z roku 1948" a 41/51 percent hovorí, že by prijali dodatočnú pomoc "na presídlenie palestínskych utečencov na Západný breh alebo do Gazy, ale nie do Izraela.":
Dve odpovede ukazujú, že Izraelský štát je omnoho prijateľnejší než židovský národ, 75/62 percent permanentne súhlasí s ukončením vojny s Izraelom a vytvorením Palestíny založenej na hraniciach z roku 1949, ale len 45/37 percent súhlasí s "Dvoma štátmi pre dva národy – palestínsky národ a židovský národ ... ak by to pomohlo ukončiť okupáciu."
Rozdiely medzi týmito dvomi odpoveďami poukazujú na hlbokú palestínsku neochotu akceptovať Izrael ako Židovský štát. Len veľmi málo respondentov pripúšťa, že "Židia majú na túto krajinu určité práva" a veľká väčšina trvá na tom, že, jedného dňa "budú Palestínčania kontrolovať takkmer celú Palestínu." Rituálne popieranie legitimity Izraela je štandardné; pozoruhodnejšie je však to, že toto popieranie len čiastočne ovplyvňuje uznávanie jeho nevyvrátiteľnej existencie.
Pre potvrdenie tohto hľadiska si všimnime dramatickú zmenu v postojoch v priebehu len posledných dvoch rokov. Na otázku, či dva štáty znamená "ukončenie konfliktu", alebo či musí konflikt pokračovať až "dovtedy, kým bude oslobodená celá historická Palestína," obyvatelia Západného brehu hlasovali v pomere 35 ku 55 percentám v prospech pokračovania konfliktu, zatiaľ čo obyvatelia Gazy hlasovali v pomere 47 ku 44 percentám v prospech rezolúcie. V máji 2015 obyvatelia Západného brehu hlasovali takmer rovnako, ako v tomto roku, ale obyvatelia Gazy preferovali v pomere 2 ku 1 pokračovanie konfliktu, čo podnietilo Pollocka k tomu, aby poznamenal, že v priebehu dvoch rokov "mnohí z obyvateľov Gazy pravdepodobne začali ľutovať trvalé poškodenia katastrofálnej vojny v roku 2014 , a posunuli svoje názory relatívne pokojným smerom." Ďalšie dôkazy: na otázku, či by mal Hamas zachovávať prímerie s Izraelom, 55/80 percent súhlasných odpovedí poukazuje na vplyv mnohých cyklov vedenia vojny v Gaze.
 Zničené pozostatky budovy v Gaze, 27. augusta 2014. (AFP) |
Pokiaľ ide o Washington, nie je "tlak na Izrael, aby urobil ústupky" prioritou Palestínčanov. Pre obyvateľov Západného brehu je to tlak Spojených štátov na PA, aby sa stala "demokratickejšou a menej korupčnou"; pre obyvateľov Gazy je prioritou "zvýšená hospodárska pomoc."
Tieto odpovede naznačujú, že niektorí Palestínčania sa odvrátili od svojich veľkých anti-sionistických ambícií a že nie sú naplnení nekonečným duchom odporu; nie sú supermani. Rovnako ako všetci ostatní, sú náchylní k zúfalstvu, kolapsu vôle a k porážke.
Tento záver poukazuje na užitočnosť stratégie Izraelského víťazstva, ktorá zvyšuje tlak na Palestínčanov dovtedy, kým sa ich diktátori v Ramalláhu a v Gaze priklonia k praktickému riešeniu. Toto môže potenciálne naštartovať dlhý proces ukončenia palestínsko-izraelského konfliktu.
