"Očakáva, že Ankara naleje značné zdroje určené na získanie náboženského a politického vplyvu v juhovýchodnej Európe", uviedol jeden zo špičkových amerických expertov na Blízky východ pre Faktor.bg.
Daniel Pipes je americký historik, spisovateľ a komentátor; získal doktorát na Harvarde. V posledných rokoch sa stal jedným z najvýznamnejších výskumníkov a analytikov radikálneho islamu. Je prezidentom think tanku Middle East Forum a vydavateľom odborného časopisu. Jeho práca sa zameriava na americkú zahraničnú politiku a Blízky východ.
Pipes je autorom šestnástich kníh. Navštívil Bulharsko na pozvanie Bulgaria Analytica.
Faktor.bg: Turecko teraz otvorene podporilo Katar v jeho spore so Saudskou Arábiou, Egyptom atď. Nakoľko je to nebezpečné z hľadiska izolácie Ankary od sunnitov v sunnitsko-šiítskom konflikte?
Daniel Pipes: Ja to vidím tak, že nebezpečenstvo spočíva niekde inde: v tom, že Ankara a Teherán sa spojili na podporu Kataru. To by mohlo potenciálne vyvolať vojnu medzi nimi a alianciou vedenou Saudmi, a pre zmenu ohroziť export ropy a zemného plunu z Perzského zálivu, prípadne viesť ku globálnej hospodárskej kríze.
Faktor.bg: Turecko podporuje Moslimské bratstvo, Hamas, Front Nusra a ďalšie organizácie, ktoré mnohé arabské štáty vyhlásili za teroristické organizácie; mohli by tí istí Arabi označiť Ankaru za štát, podporujúci terorizmus?
DP: Egyptská vláda už požiadala o to, aby sa s Tureckom zaobchádzalo tak ako s Katarom, hoci nikto iný túto výzvu nezopakoval. Bol by som prekvapený, ak by sa tak stalo. Vlády ako je Saudská Arábia by si radšej Ankaru naklonili.
Faktor.bg: Moskva a Ankara udržiavajú problematické spojenectvo, ale mali nezlučiteľné záujmy, pokiaľ ide o Bašára Assada, Krym, atď. Ako podľa vás tento vzťah postupuje?
DP: Tyrani ako Putin a Erdoğan môžu vytvoriť taktické, nie však strategické aliancie. Neustále pozerajú na svoj proťajšok s podozrením a nevyhnutne sa vynoria problémy, ktoré medzi nimi vytvoria veľké napätie. Takže, očakávam nestabilné vzťahy.
 Naprie vonkajšej podobe je Putin (vľavo) väčší tyran. |
Faktor.bg: Podľahne nakoniec Dauha saudskému tlaku, alebo je pravdepodobnejšie, že sa ešte viac naviaže na Teherán?
DP: Je to aktuálna otázka. Dúfam v to prvé, avšak očakávam tú druhú možnosť.
Faktor.bg: Pokiaľ ide o Erdoğanove neo-osmanské ambície na Balkáne: Je pravdepodobné, že v nich bude pokračovať, a nakoľko úspešné budú v konečnom dôsledku?
DP: Balkánsky región má v tureckých predstavách špeciálne miesto, pretože je regiónom, do ktorého priniesli islam Osmania. Hlboký turecký vplyv na región je symbolizovaný slovom Balkan, čo v tureckom jazuku znamená "horu". Ďalej, krajiny sú malé a v porovnaní s inými susedmi Turecka ľahšie ovplyvniteľné. Zo všetkých týchto dôvodov očakávam, že Ankara použije na získanie náboženského a politického vplyvu v juhovýchodnej Európe značné zdroje.
Faktor.bg: Je Erdoğan schopný alebo pripravený destabilizovaťBalkán?
DP: Áno, oboje. Je schopný aj pripravený. Islam ponúka jeden mocný nástroj – budovanie mešít, sponzorovanie imámov, pozývanie študentov do Turecka, atď. Ďalší silný nástroj poskytujú voľby. Na turecké záujmy poukazuje skutočnosť, že turecký minister pre prácu a sociálnu politiku Mehmet Müezzinoğlu sa jednoznačne prihlásil k strane bulharských etnických Turkov DOST ("Musíme podporovať stranu DOST").
 Osmanský sultán Murad I. Bol zavraždený v roku 1389 v Kosove. V roku 2005 turecká vláda zaplatila za obnovu jeho hrobky. (Obrázok autora.) |
Faktor.bg: Čo môžu urobiť západné mocnosti, aby zabránili tejto destabilizácii?
DP: Čeliť Erdoğanovi. Nanešťastie to nevyzerá ako bezprostredné. Je omnoho jednoduchšie predstierať, že všetko (takmer) je v NATO správne.
Faktor.bg: Bude Európska únia nakoniec čeliť vydieraniu Erdoğana a čo potom Ankara pravdepodobne urobí?
DP: Západ a špeciálne NATO bolestne pomaly reagovali na masívne zmeny v Turecku v priebehu uplynulých pätnástich rokov. Som pesimistický, pokiaľ ide o skutočne pevný postoj, hoci pokračuje relatívne zlepšenie. Je možné, že nakoniec kríza poučí Západniarov o tom, v čom je problém.
V tomto čase, v závislosti od toho, kto má Ankaru pod kontrolou a aké sú okolnosti, by mohla byť odpoveď veľmi agresívna, vrátane obsadenia gréckych ostrovov, vracania ilegálnych migrantov, spojenie sa s Ruskom alebo Iránom a ďalšie nepriateľské kroky.
Faktor.bg: Čo sa stane, ak Erdoğanovi klienti v Sýrii utrpia vojenskú porážku?
DP: Teherán bude kontrolovať územie od Afganistanu po Stredozemné more. Bude to znamenať krízu pre všetky štáty, ktoré odolávajú iránskemu vplyvu, od Afganistanu až po Izrael.
Faktor.bg: Ako odpovie Erdoğan na referendum o kurdskej nezávislosti v Erbile?
DP: Nenávidí túto možnosť. Kurdská regionálna vláda je jednou z mála politických zriadení, ktoré udržiavajú dobré vzťahy s Ankarou; tieto pravdepodobne neprežijú po kurdskom vyhlásení nezávislosti. Erdoğan sa obáva účinku tohto kroku na tureckých Kurdov. Popudí to jeho spojencov, tureckých nacionalistov. Zničí to sny o návrate Turecka k tomu, čím je teraz severný Irak. Ohrozuje to rozpad Iraku a nepredvídateľnú regionálnu nestabilitu.
Faktor.bg: Aké má možnosti odpovede na to, ak KRG (Kurdská regionálna vláda) vyhlási nezávislosť?
DP: Môže vyvinúť hospodársky a možno vojenský tlak na KRG. Pri vyvíjaní tlaku sa môže zmieriť s irackou centrálnou vládou v Bagdade, rovnako ako s Teheránom. Očakávam, že bude neľútostný.
Faktor.bg: Môže skutočne opozícia v Turecku ohroziť Erdoğana?
DP: V tomto čase nie. Erdoğan má pod kontrolou všetky úrovne moci – výkonné, legislatívne a justičné zložky vlády, ozbrojené sily, spravodajské služby, políciu, banky, médiá, vzdelávacie inštitúcie, atď. Avšak ak ekonomické problémy alebo zahraničné špekulácie budú pre tureckú populáciu znamenať príliš, mohla by sa určite vzbúriť proti režimu. Vtedy mnohí jeho nepriatelia nájdu jeden druhého a skoordinujú sa.
