Otázka: Úplne prvá zastávka pezidenta Trumpa v zahraničí – ešte pred Izraelom a Vatikánom – bude v Saudskej Arábii. Aký je váš názor na toto prekvapujúce rozhodnutie?
Odpoveď: Všetko, čo sa týka Donalda Trumpa je prekvapujúce, počnúc dňom, keď pred dvoma rokmi oznámil svoj úmysel kandidovať na prezidenta až do dneška, takže táto cesta zapadá do časti omnoho väčšieho vzorca. Pre prezidenta je bezprecedentné, aby ako prvé nenavštívil Strednú Ameriku, Severnú Ameriku alebo krajiny západnej Európy. Prečo Trump udelí túto česť Saudskej Arábii? Predpokladám, že chce napraviť svoju anti-moslimskú reputáciu a povzbudiť vlády proti Teheránu.
 Prvé kolo Trumpovho diplomatického stretnutia so saudskou monarchiou začalo 14. marca so zástupným korunným princom Mohammadom bin Salmanom vo Washingtone. |
Otázka: Prečo považujú Američania Rijád za menej nebezpečný ako Teherán, ak zvážime, že saudská vláda investovala enormné prostriedky na šírenie svojej wahhábistickej verzie islamu, takže začal vzrastať islamizmus a džihádizmus?
Odpoveď: Jednoducho: Teherán je jednoducho antagonistický, pričom čo Rijád hrá komplexnú hru spolupráce s Washingtonom na politicko-vojenskej úrovni, zatiaľ čo zobrazuje kresťanov a židov na vzdelávaco-náboženskej úrovni ako nepriateľov.
Otázka: Od roku 1979 Iránska islamská republika exportuje extrémizmus a terorizmus zameraný najmä na Američanov a židov. V súčasnosti bojuje v Libanone, Sýrii, Iraku a Jemene. Myslíte si, že moc Iránu narastá?
Odpoveď: Nemyslím si. Irán teraz benefituje z takmer dvoch desaťročí stabilného vedenia, JCPOA (Spojeného komplexného akčného plánu) a nepokojov v arabsko hovoriacich krajinách. Ale všetko toto sa môže čoskoro zmeniť a zanechať tak Iránsku islamskú republiku veľmi oslabenú.
Otázka: Sýrska kríza poskytla Rusom šancu na návrat na Blízky východ, avšak prezident Trump vyhlásil, že Vladimír Putin je potenciálnym partnerom. Súhlasíte?
Odpoveď: Nie. Hlavným cieľom Putinovej zahraničnej politiky je získať moc a prestíž na úkor Spojených štátov, takže nemôže byť partnerom.
 Keď sa ruský prezident Putin (vpravo) stretol s iránskym prezidentom Rúháním, všetci sa usmievali. |
Otázka: Zdá sa, že reakčné a budúce totalitné sily, ako vlády Číny, Ruska, Iránu, Turecka a Venezuely, získavajú na úkor liberálneho demokratického poriadku. Súhlasíte?
Odpoveď: Áno, liberálny demokratický poriadok dosiahol svoju vrcholovú úroveň po sovietskom kolapse v roku 1991 a odvtedy klesá. Čiastočne je za to zodpovedné slabé vedenie na Západe, ako aj trvalá príťažlivosť zlých politických rozhodnutí mimo Západu.
Otázka: Donald Trump počas svojej kampane volal "Amerika na prvom mieste," na pohľad jacksonián sa odvracal od problémov sveta. Ako prezident však opustil mnohé z týchto pozícií. Bude americká vláda pokračovať vo svojich tradičných pozíciách z obdobia po roku 1945?
A; Trump sa odvrátil od nespočetných sľubov kampane. To sa dá ľahko vysvetliť, pretože pred tým, ako sa stal prezidentom, mal iba zjednodušené názory, potom získal znalosti o zložitosti a realite sveta. Našťastie netrval na tom, aby sa držal svojej predchádzajúcej nevedomosti, ale bol ochotný absorbovať nové materiály. Takže áno, myslím si, že sa bude do istej miery držať štandardnej politiky po roku 1945.
Otázka: V januári ste v "A New Strategy for Israeli Victory" (Nová stratégia pre izraelské víťazstvo) napísli, že "Ak opustí dostatočné množstvo Palestínčanov sen o eliminácii Izraela, urobia ústupky potrebné na to, aby sa konflikt ukončil. Na to, aby bol konflikt ukončený, musí Izrael presvedčiť 50 a viac percent Palestínčanov o tom, že prehrali." Ale Daniel Polisar z jeruzalemskej Shalem College pri nedávnom skúmaní stoviek palestínskych prieskumov konštatuje, že väčšina Palestínčanov odmieta Izrael po boku Palestíny v pomere až 3 ku 1. Ako odpoviete na tieto údaje?
Odpoveď: Polisar rôzne konštatuje, že 25, 30, a 32 percent Palestínčanov je ochotných žiť po boku židovského štátu; tieto údaje mierne prevyšujú môj odhad 20 percent Palestínčanov akceptujúcich existenciu Izraela. Takže, (1) jeho odhad je optimistickejší než môj vlastný, a (2) je pred nami veľa práce, aby sa tieto proporcie zmenili na väčšinu.
Otázka: Väčšina pozorovateľov si myslí, že Trump je viac priaznivo naklonený voči Izraelu, než bol Obama. Súhlasíte?
Odpoveď: Trump sa učí priamo za pochodu a my nevieme, kam ho jeho učenie zavedie. Možno si predstaviť scenáre počnúc tým, že bude voči Izraelu veľmi priateľský, až po veľmi nepriateľský, a všeličo medzi tým. Ak by som musel predpokladať, očakávam mierne nepriateľstvo – pretože egomaniaci majú tendenciu byť viac potešení návštevou Rijádu a Dubaja než Jeruzalema a Tel Avivu.
Otázka: Doplnok charty Hamasu uvádza, že celá Palestína patrí k moslimskej umme, čo nám pripomína islamistické odmietanie Izraela a dlhodobý arabský a islamský rejekcionizmus k židovskému štátu. Ak bol izraelsko-arabský konflikt už od svojho vzniku náboženskou vojnou, vyriešiť to je mimoriadne ťažké. Súhlasíte?
A: Áno, súhlasím. Hoci sú náboženské základy arabsko-izraeského konfliktu väčšinou skryté, boli vždy kľúčové. Skutočnosť, že židia historicky vždy postrádali moc, robí vytvorenie Izraela omnoho bolestnejším a nepríjemnejším. To, že Sionisti nadobudli Izrael, ale neukradli Palestínu spôsobuje ešte väčšie poníženie.
Otázka: Islam je vo svojom jadre teologickým a politickým systémom. Ako možno rozumne očakávať, že sa takýto systém prispôsobí západným hodnotám bez toho, aby sa zničila jeho vnútorná logika? Inými slovami, nie je džihádizmus nevyhnutný?
Odpoveď: Nie, nie je. Všetky náboženstvá – v skutočnosti, všetky ľudské kreácie – sa v priebehu času menia. Kresťanstvo a judaizmus sa pred niekoľkými storočiami hlboko odlišovali od ich súčasných prejavov. Islam sa v poslednom polstoročí zmenil mnohými spôsobmi. Ak je to tak, sú tu všetky dôvody, aby sme si mysleli, že islam sa bude naďalej meniť; dúfajme, že sa zmodernizuje a džihádizmus zmizne.
