Počas jednej zo zastávok na svojom "ďakovnom" turné Donald Trump 1. decembra (v čase 1:28:13-1:29:15) vyhlásil:
Budeme sledovať novú zahraničnú politiku, ktorá sa konečne poučí z chýb minulosti. Skončíme so snahami o porazenie režimov a zvrhnutie vlád, národov. Pripomeňme si – 6 biliónov USD, 6 biliónov [minutých] na Blízkom východe, 6 biliónov. Naším cieľom je stabilita a nie chaos, pretože chceme rekonštruovať našu krajinu [Spojené štáty]. Prišiel čas, prišiel čas. Budeme partnerom akejkoľvek krajiny, ktorá sa chce k nám pripojiť v snahe o porážku ISIS a radikálneho islamského terorizmu – okay, musíme určiť termín, musíme určiť termín. Pri našich rokovaniach s inými krajinami sa budeme snažiť, aby sme zdieľali spoločné záujmy všade tam, kde je to možné a usilovať o novú éru mieru, porozumenia a dobrej vôle.
Kľúčové pasáže sú "Skončíme so snahami o porazenie režimov a zvrhnutie vlád", "Budeme partnerom akejkoľvek krajiny, ktorá sa chce k nám pripojiť v snahe o porážku ISIS a radikálneho islamského terorizmu" a "Budeme sa snažiť, aby sme zdieľali spoločné záujmy všade tam, kde je to možné".
Ako si vysvetliť tieto tri vyhlásenia? Gerald Seib z Wall Street Journal, ktorý si ako prvý všimol túto pasáž, ju považuje za "naplnenú hlbokým významom" a prichádza k záveru, že Trump nebude "zaťažený potrebou konzistentnosti a dodržiavania akéhokoľvek ideologického rámca."
Ja to vnímam inak. Trump hovorí: "S výnimkou ISIS, nebudem zasahovať v Iraku alebo v Líbyi, ale namiesto toho sa budem snažiť spolupracovať s existujúcimi režimami. Nechcem míňať peniaze daňových poplatníkov na Blízkom východe" (alebo, širšie, strácať životy Američanov). Zdá sa, že v tomto sa odlišuje od Georga W. Busha and Baracka Obamu, týchto oboch považuje za príliš ambicióznych a uviaznutých s fúriami regiónu.
Tak, veľa šťastia pri tom. Tieto fúrie vás nenechajú osamote, ako to už pravidelne zisťovali americkí vodcovia od čias Druhej svetovej vojny. Parafrázujúc Trockého, nemusíte sa zaujímať o Blízky východ, ale Blízky východ sa bude zaujímať o vás.
Iba po niekoľkých mesiacoch vrcholový americký diplomat George Shultz v roku 1982 nezabudnuteľne poznamenal, "bez toho, aby ste v tom niečo urobili, vo funkcii ministra zahraničných vecí strávite 100 percent vášho času otázkami Blízkeho východu. Tento subjekt vás stravuje a deje sa to po celú dobu." Shultzov nasledovník James Baker venoval takmer polovicu svojich memoárov z doby zastávania funcie ministra zahraničných vecí Blízkemu východu. Ja som raz pomenoval jeho následníka Warrena Christophera ministrom zahraničných vecí pre Blízky východ.
 Ministri zahraničných vecí Spojených štátov (tu: Kissinger (vľavo), Baker, Albright, Powell, Clinton) majú tendenciu vynakladať nadmerné percento svojho času na záležitosti Blízkeho východu. |
Bill Clinton prijímal Jásira Arafata v Oválnej pracovni častejšie než ktoréhokoľvek iného zahraničného predstaviteľa. Medzi 11. septembrom a vojnami v Afghanistane a Iraku bolo funkčné obdobie Georga W. Busha definované Blízkym východom viac než ktorýmkoľvek iným problémom. Barack Obama sa vynoril z politického zabudnutia počas opozície voči vojne v Iraku a čelil svojmu najhoršiemu poníženiu v Sýrii.
Trump a jeho tím nemôže len tak odmávnuť Iránsku dohodu, občiansku vojnu v Líbyi, Sýrii, Iraku a Jemene, islamizmus, nekontrolovanú imigráciu, ničomné činy Erdoğana, Sisiho, ktorý mu prerastá cez hlavu, finančné problémy Saudov, palestínsky rejekcionizmus, cenu energií, obchodovanie s drogami a ďalšie. Okrem toho, odchod z cesty trvania na termíne "radikálny islamský terorizmus" a deklarovanie úmyslu presídliť veľvyslanectvo Spojených štátov z Tel Avivu do Jeruzalema nesignalizuje nič iné ako pripravenosť otočiť sa od Blízkeho východu.
Chtiac-nechtiac si to vyžaduje jemne prepracovanú politiku. Na rozdiel od Geralda Seiba predikujem, že Trumpova prostoduchá línia zbavenia sa problémov Blízkeho východu ponechá len malé pozostatky.
