"Sme v úzkych." Takto hovoril pred rokom jordánsky kráľ Abdalláh. Práve uskutočnený týždeň intenzívneho cestovania a diskusií po celom Jordánsku nedovolí nikomu s takýmto vyhodnotením situácie nesúhlasiť. Jordánsko už viac nemusí byť natoľko mimoriadne zraniteľné a nachádzať sa v obkľúčení, ako tomu bolo v posledných desaťročiach; čelí však možným bezprecedentným problémom.
Winston Churchill v roku 1921 v snahe uspokojiť britské imperiálne záujmy, náhle z ničoho nič vytvoril transjordánsky emirát, terajšie Jordánske hašimovské kráľovstvo (Hashemite Kingdom of Jordan), čo viedlo počas takmer celého storočia k neistej existencii. Mimoriadne nebezpečné chvíle nadišli v roku 1967, keď pan-arábistické tlaky pod vedením kráľa Husseina (r. 1952-99) viedli k vojne s Izraelom a strate Západného brehu; v roku 1970, keď ho takmer porazila palestínska vzbura; a v rokoch 1990-91, keď ho nálady orientované v prospech Saddáma Husajna dotlačili k tomu, aby sa pridal k beznádejnej a zlej veci.
 Winston Churchill (6. zľava) si urobil po vytvorení Transjordánska v v roku 1921 pracovné voľno. |
Dnešné nebezpečenstvá sú rozmanité. ISIS sa skrýva tesne za hranicami v Sýrii a Iraku, priťahuje síce malé, ale reálne minority Jordáncov. Kedysi silný obchod s týmito dvoma krajinami takmer kolapsuje – a spolu s tým aj lukratívna tranzitná rola Jordánska. V regióne bohatom na ropu a zemný plyn je Jordánsko jednou z mála krajín, ktoré nemajú takmer žiadne ropné zdroje. Mestskí obyvatelia dostávajú vodu iba raz za týždeň a tí, čo bývajú na vidieku, často ešte menej krát. Cestovný ruch vďaka notoricky známej nestálosti na Blízkom východe Middle poklesol. Nedávny kráľov výrok dráždi tých, ktorí žiadajú väčšiu demokraciu.
Kľúčová otázka identity zostáva nevyriešená. Ako krajina masívnej a opakovanej imigrácie počas viac ako sto rokov (dokonca prekračujúcej počty prichádzajúce do Izraela), prišli sem vlny Palestínčanov (v rokoch 1948-49, 1967, a 1990-91), Iračanov (2003) a Sýrčanov (od roku 2011). Palestínčania, ktorí predstavujú podľa väčšiny odhadov podstatnú majoritu populácie krajiny, prezentujú najhlbšiu nejednotnosť. Bežne sa hovorí o "Jordáncoch" a "Palestínčanoch", hoci Palestínčania sú občanmi a vnukmi občanov. Vzhľadom k tomu sa dôležitosť potreby separovať sa a byť nadradený väčšine domorodých národov na Východnom brehu v priebehu času nezmenšila, a to špeciálne po tom, ako dosiahli Palestínčania hospodársky úspech.
 Jordánsky kráľ Abdalláh II navštívil 3. februára prezidenta Donalda Trumpa. |
Aj sila krajiny je obrovská. Obyvatelia obklopení krízami sú, pokiaľ ide o problémy, realistickí a opatrní. Kráľ má nespornú pozíciu autority. Zmiešané manželstvá narúšajú historické rozdelenie krajiny medzi Palestínčanmi a kmeňmi – čo tak trochu oslabuje príliv Iračanov a Sýrčanov. Populácia má vysokú úroveň vzdelanosti. Jordánci majú dobrú reputáciu po celom svete.
A potom je tu Izrael. "Kde sú plody mieru?" To je bežný refrén týkajúci sa jordánskej zmluvy s Izraelom v roku 1994. Politici a tlač to možno nehovoria, ale odpoveď je naprosto jasná: či už ide o použitie Haify ako alternatívy k sýrskej pozemnej ceste, nákup lacnej vody alebo poskytnutie bohatého množstva plynu (ktorý sa už dodáva), Jordánsko má priame a podstatné výhody zo svojich väzieb s Izraelom. Napriek tomu zvrátený sociálny tlak proti "normalizácii" s Izraelom v priebehu času narástol, zastrašuje úplne všetkých a bráni tomu, aby vzťahy so židovským štátom dosiahli svoj potenciál.
 Izraelská ambasáda v Ammáne je izolovaná od ostatných budov a ochraňovaná jordánskymi bezpečnostnými silami naháňajúcimi strach. |
Jeden Jordánec sa ma spýtal, prečo Izrael akceptuje to, že sa s ním zaobchádza ako s milenkou. Odpoveď je jasná: pretože bohatstvo Jordánska predstavuje pre Izrael prvoradú prioritu, takže po sebe nasledujúce vlády akceptujú, hoci so zaťatými zubami, ohovárania a lži šírené v tlači a po uliciach. Lenže sú príliš zdvorilé na to, aby povedali, že si jasne želajú, aby sa kráľ chopil tohto problému a poukázal na výhody mieru.
Osobná poznámka: od roku 2005 som obhajoval myšlienku "Jordan to the West Bank, Egypt to Gaza: The Three-State Solution"(Jordánsko na Západný breh, Egypt do Gazy: Riešnie troch štátov), ako cestu vyriešenia palestínskeho problému. V súlade s tým som sa spýtal takmer všetkých mojich účastníkov debaty (ktorí predstavovali široké spektrum názorov) na otázku návratu jordánskej suverenity na Západný breh. S ľútosťou musím oznámiť, že každý z nich mohutne túto myšlienku odmietal. "Prečo," zdalo sa, že všetci hovoria, "by sme chceli takýto problém?" Akceptovanie tohto negatívneho verdiktu znamená, že Izrael nemá pre hlavolam Západného brehu praktické riešenie, takže jeho neochotná a nežiadúca suverenita nad Palestínčanmi bude pokračovaťaj v ďalekej budúcnosti.
Zhrnutie návštevy: Jordánsko bolo zapletené do mnohých kríz, môže tak urobiť znova, ale pospájanie súčsných nebezpečí predstavuje pre Jordánsko a mnohých jeho priaznivcov mimoriadnu výzvu. Vyrovná sa kráľ Abdalláh s tým, že je "v úzkych"?
