Omán, krajina, v ktorej som strávil minulý týždeň, je arabskou krajinou, ktorá sa nepodobá žiadnej inej. Pozrime sa, prečo.
Islam má tri hlavné vetvy: Sunniti (asi 90 percent zo všetkých moslimov), šiíti (asi 9 percent) a ibádiovia (asi 0,2 percenta). Omán má jedinú najväčšiu ibádijskú majoritnú populáciu na svete. Pretože sa jedná o maličkú majoritu v širšom moslimskom kontexte, vládcovia Ománu sa historicky držali mimo problémov na Blízkom východe. Časť krajiny bola izolovaná v hornatom púštnom teréne, a druhá časť sa sústreďovala pri moriach, najmä pri Indii a Východnej Afrike. Počas dvoch storočí súťažila Ománska ríša s Európanmi o kontrolu nad Indickým oceánom; v skutočnosti ovládal Omán africký ostrov Zanzibar až do roku 1964, takže bol jediným neeurópskym štátom, ktorý ovládal africké teritórium.
 Palác ománskeho sultána v Zanzibare z devätnásteho storočia. |
Táto unikátna odľahlosť od blízkovýchodných problémov, či už ide o arabsko-izraelský konflikt alebo iránsku expanzivitu, pretrváva. V súčasnej dobe, keď zúri občianska vojna v Jemene a Irán vyrába problémy priamo pri ománskom polostrove Musandam, ktorý vybieha do super-strategického Hormuzského prielivu, je Omán oázou pokoja. Džihádizmus to doteraz neexistuje, v Ománe nie sú žiadne akty násilia a žiadni Ománci sa nepripájajú k ISIS.
Rozvetvená povaha oblasti Ománu medzi púšťou a morom vyvolávala napätie medzi kozmopolitnou svetskosťou a izolovanosťou. Said bin Taimur, ktorý tu vládol od roku 1932 do roku 1970, chodil do školy v Indii a Iraku, potom navštívil Franklina D. Roosevelta vo Washingtone; jeho syn Qaboos bin Said sa tiež vzdelával v zahraničí. Napriek tomu Said držal Omán izolovaný od okolitého sveta, žgrglošil s tržbami za ropu a zvrátene sa domnieval, že izolovanosť a spiatočníctvo mu zaistí trvalú vládu. Symbolom postavenia Ománu v roku 1970 bolo, že mal spolu 2 elektrické generátory, 2 nemocnice, 3 súkromné školy a takmer 10 km spevnených komunikácií. Otroctvo bolo legálne; fajčenie na uliciach nie. Neexistovali žiadne noviny alebo kiná. Ako uviedol jeden návštevník, "hodiny histórie sa zastavili niekde v stredoveku."
Ukazuje sa, že chudoba a nevedomosť nezabezpečila pokračovanie jeho vlády. V júli 1970 zvrhol 30- ročný Qaboos svojho otca v palácovom prevrate; ďalších 47 rokov zostáva Qaboos absolútnym vládcom Ománu. Zmenil sa na vytrvalého modernizátora, ktorý osobne dohliada na budovanie krajiny, počnúc ropnými rafinériami až po budovu opery. Asi milión barelov ropy denne udržiava ekonomiku pred jej zosypaním; dva a pol milióna Ománcov zamestnáva asi dva milióny vysťahovalcov, prevažne z Južnej Ázie.
 Krása Ománu: Portugalská pevnosť v Muscate. |
Kedysi uzatvorená krajina je teraz ľahko prístupná; Za 13 USD si môžete kúpiť na letisku vízum, prírodné krásy Ománu z neho urobili destináciu pre zápádných milovníkov slnka vyššej kategórie a ekoturistov. Stal sa natoľko šik, že Lonely Planet v roku 2012 dal hlavné mesto Muscat na druhé miesto "best in travel" (najlepšie na návštevu) na svete.
V dôsledku toho krajina dosiahla, že sa môže pýšiť elektrifikáciou v tých najodľahlejších dedinách, rozsiahlou sieťou vynikajúcich diaľnic, 91 percentami gramotnosti, sieťou škôl a Royal Oman Symphony Orchestra (Kráľovským ománskym symfonickým orchestrom).
Benevolentný diktátor Qaboos dominuje v krajine spôsobom, ktorý je pre Západniarov cudzí. Slúži súčasne ako premiér, minister obrany, zahraničných vecí a financií, a rovnako ako najvyšší veliteľ ozbrojených síl a polície. A to nie je všetko: ako uviedol Economist, je bežné, že obyvateľ Muscatu "sa môže previesť po ceste sultána Qaboosa, prejsť okolo Grand Mosque Sultan Qaboos (Veľkej mešite sultána Qaboosa) a možno aj okolo prístavu sultána Qaboosa. On či ona môžu absolvovať Sultan Qaboos University a sledovať futbalový zápas v športovom komplexe sultána Qaboosa a potom sa vrátiť domov do domu na Madinat Sultan Qaboos (predmestie Muscatu v susedstve mesta)."
Tak ako väčšinu monarchií, aj Omán dosiahlo Arabské povstanie, ktoré začalo v roku 2011, bolo však ľahko zvádnuté bez nejakých mimoriadnych výdavkov.
Tretieho marca zastihlo krajinu najväčšie prekvapenie za posledných desať rokov: 76-ročný Qaboos, chorý, slabý a bezdetný vymenoval bratranca Asaada bin Tariqa za podpredsedu vlády. Tento krok bol široko interpretovaný ako naznačenie voľby jeho nástupcu. Po rokoch špekulácií toto menovanie; odvráti s trochou šťastia číhajúcu nestabilitu.
 Sultan Qaboos (vpravo) pozdravuje svojho zrejmého následníka Assada bin Tariqa. |
Ako demokratovi mi je ľúto absolútnych monarchií. Ako analytik oblasti Blízkeho východu ale uznávam, že tieto monarchie vládnu omnoho lepšie než ich alternatívy v regióne, najmä ideológovia a vojenskí dôstojníci. Preto sa pripájam k mnohým Ománcom v nádeji v hladký prechod, ktorý udrží krajinu mimo cesty, ktorá by jej uškodila.
