Liberálny kandidát na prezidenta Gary Johnson nedávno povedal niečo udivujúce na obranu jeho neznalosti oblasti zahraničnej politiky: "Skutočnosť, že niekto pozná presne a do detailov cudzích vodcov alebo geografickú polohu, mu potom umožňuje dostať našu armádu do ťažkej situácie. Inými slovami, je dobré nevedieť, kde je to miesto, pretože, vo vtipnom zhrnutí Alice Ollstein "nemôžete ísť do vojny proti krajine, ktorú neviete nájsť."
 Gary Johnson bol do veľkej miery zosmiešňovaný pre svoju otázku "Čo je Aleppo?" |
Ako študent americkej zahraničnej politiky udrel na správnu strunu – nie preto, že ide o výrok z hľadiska zahraničnej politiky nezvyklý, ale práve preto, že ide o hlavný prúd. Skutočne. Tu sú tri pozoruhodné precedensy z minulého storočia:
 Veľmi dobre známe logo Crane plumbing. |
V roku 1919 prezident Woodrow Wilson zaslal International Commission of Inquiry (Medzinárodnej vyšetrovacej komisii, všeobecne známej ako King-Crane Commission, Kráľovská komisia) posolstvo týkajúce sa Palestíny a Sýrie, aby zistila politické priania ich obyvateľov. Predstaviteľom tejto potenciálne vplyvnej komisie v obrovskej miere chýbala pre túto úlohu kvalifikácia. Henry C. King bol filozofom a prezidentom Oberlin College; Charles R. Crane bol človek miešajúci sa do cudzích vecí, antisemita a dedič rodinného bohatstva pochádzajúceho z vodoinštalatérskej firmy. Je pozoruhodné, že ich ignorancia bola považovaná za výhodu; poradca prezidenta vysvetľoval, že Wilson "cítil, že títo dvaja muži sú obzvlášť kvalifikovaní na to, aby šli do Sýrie, pretože o nej nič nevedia."
Štátny tajomník Robert Lansing, ktorý si myslel, že Wilson sa v tejto veci mýlil, vysvetľoval, že prezident nechcel vymenovať "osoby, ktoré sú oboznámené s predmetom politických a teritoriálnych otázok ". Namiesto toho, Wilson si myslel, že "prázdna myseľ je vnímavejšia voči pravde, ktorá môže byť ovplyvňovaná skúsenosťami a štúdiom." V skutočnosti je neznalosť "nevyhnutnou kvalifikáciou pre vyšetrovateľa."
Nie je žiadnym prekvapením, že Správa Kráľovskej komisie bola (slovami historika Elieho Kedourieho) "rovnako zle informovaná, aký bol zanedbateľný jej vplyv na politiku."
V roku 2003 Bushova administratíva vymenovala Johna S. Wolfa za nového amerického vládneho splnomocnenca pre Blízky východ (formálnejšie "Najvyšší šéf americkej koordinačnej a monitorovacej misie pre mierový proces na Blízkom východe"). Washington Post (v článku plnom obdivu s titulkom "Vyslanec pre Blízky východ so statusom nováčika môže byť výhodou") citoval vysokého predstaviteľa administratívy, ktorý povedal, že "Je dobré, že má výnimočné schopnosti vyjednávania a veľmi málo priamych skúseností v tejto oblasti."
 Americký splnomocnenec pre Blízky východ John S. Wolf (vľavo) sa stretáva s vodcom Palestínskej autonómie Mahmúdom Abbásom v júni 2008. |
Sám Wolf priznal úplný nedostatok skúseností s Blízkym východom a neskôr priznal aj svoje prekvapenie nad vymenovaním: "Spýtal som sa tajomníka [Colina] Powella, poradkyne pre národnú bezpečnosť [Condoleezzy] Riceovej a prezidenta [Georga W.] Busha – prečo ja?" Pretože chceli "niekoho s čerstvým pohľadom." Wolf súhlasil s týmto prístupom so slovami "Môj nedostatok skúseností bol výhodou. Zistil som, že na Blízkom východe majú ľudia vždy tendenciu obzerať sa späť, a ja som od nich chcel, aby sa pozerali do budúcnosti."
Nie je prekvapením, že rovnako ako v prípade Kráľovskej komisie, aj Wolfov diplomatický vpád mal iba zanedbateľný vplyv; po púhych štrnátich mesiacoch jeho misie odišiel, aby sa stal prezidentom neziskovej organizácie Eisenhower Fellowships.
 Správa "Iraq Study Group Report" sa teší väčšj pozornosti než vplyvu. |
V roku 2006 americká vládna Iraq Study Group skladajúca sa z desiatich členov stelesňujúcich rovnaký "nič-nevediaci" prístup. James A. Baker, III a Lee H. Hamilton slúžili ako spolupredsedovia, s Robertom Gatesom, Rudy Giulianim, Vernonom E. Jordanom, Jr., Sandrou Day O'Connor, Leonom E. Panettom, Williamom J. Perrym, Charlesom S. Robbom a Alanom K. Simpsonom ako členmi. Ani jeden jediný z týchto ľudí nepredložil odborné znalosti o Iraku, čo prakticky garantovalo, že komisia vyprodukuje politicky rozmanitú ale startegicky neúčelnú správu.
V skutočnosti Iraq Study Group Report ukázala, že je ešte horšia, než sa očakávalo a mala minimálny vplyv. Ako som vtedy napísal, "vybagrovala predchádzajúcu zlyhávajúcu americkú politiku na Blízkom východe a chcela by ju nahradiť ako súčasná politika. Omnoho dôkladnejšie,npokiaľ ide o americkú úlohu v Iraku, správa hlúpo rozdeľuje rozdiely medzi tým, či majú vojská ostať alebo odísť."
V priebehu storočí oslavovali americkí prezidenti a iní vodcovia mentalitu "nevinných v cudzine"Marka Twaina, o ktorej práve chŕli výroky Gary Johnson. U niekoho, kto strávil takmer 50 rokov svojej kariéry prácou na tejto téme, je vyhlásenie, že neznalosť prispieva k lepšej diplomacii úplne deprimujúce; čo som robil a za akým účelom po celú tú dobu?
Znamená to, že pokiaľ ide o hanebné tvrdenia Middle East studies a úbohé záznamy predstaviteľov diplomatických služieb ako sú Arabisti, musím priznať, že vyhýbanie sa špecialistom môže mať určitú výhodu. Ale určite to neznamená obacanie sa k neznalosti.
