Presne pred dvadsiatimi rokmi novozvolený izraelský premiér Benjamin Netanjahu dramaticky vyhlásil na spoločnom zasadnutí Kongresu:
Sme hlboko vďační za všetko, čo sme dostali od Spojených štátov, za všetko, čo sme dostali od tejto komory, od tohto orgánu. Ale verím, že nemôže existovať väčšia pocta pre americkú dlhotrvajúcu hospodársku pomoc Izraelu, než to, že sme schopní povedať: "Ideme dosiahnuť hospodársku nezávislosť. Ideme to urobiť. V priebehu nasledujúcich štyroch rokov začneme s dlhodobým procesom postupného redukovania vašej štedrej pomoci Izraelu." Som presvedčený, že naša hospodárska politika položí základy úplnej sebestačnosti a veľkej ekonomickej sily.
 Netanjahu prednáša prejav Kongresu v júli 1996. |
Hoci Netanjahu bol premiérom len približne polovičný čas od jeho prejavu v júli 1996, a hospodárska pomoc skončila v roku 2007, americká vojenská pomoc Izraelu sa takmer zdvojnásobila a stále narastá. A skutočne, Netanjahuov úrad práve oznámil vyslanie emisára do Washingtonu, aby tam podpísal "nové Memorandum o porozumení, MoU [memorandum of understanding] medzi oboma krajinami čo najskôr, ako to bude možné" v záujme urýchlenia ročného prevodu 3,8 miliardyy USD amerických finančných prostriedkov pre Izrael pre nasledujúce desaťročie.
A predsa, Netanjahuov cieľ sebestačnosti bol vtedy správny. (Považujem hospodársku a vojenskú pomoc za funkčne rovnocenné pre oba zahrnuté transfery zameniteľných peňazí.) Kvantá výskumov potvrdili, že táto zahraničná pomoc, ktorá vznikla po Druhej svetovej vojne, mala takmer zanedbateľný vplyv na hospodársky rast. Zdravá politika – voľné trhy, spravodlivé ceny, podpora exportu a dodržiavanie disciplinovaných makroekonomických pravidiel – sú omnoho závažnejšie. Krajiny so správnou politikou si vedú dobre vo vývojovej súťaži; tie, ktorým sa nevedie zle, bez ohľadu na to, koľko pomoci sa do nich naleje.
Už v roku 1966, ekonóm Albert O. Hirschman poznamenal, že vývojové projekty "sú problémové." Počas svojej významnej kariéry Peter T. Bauer ukázal, že zahraničná pomoc (v jeho sardonickom frázovaní, "proces, v ktorom chudobní z bohatých krajín podporujú bohatých v chudobných krajinách") nielenže nefungovala, ale mala širokú škálu nešťastných efektov na recipientské krajiny.
Tento vzorec už viac pre Izrael neplatí. Ekonomický žurnalista Joel Bainerman ukázal v roku 1995 v článku uverejnenom v Middle East Quarterly, že americká pomoc "prináša krátkodobé benefity, ale zhoršuje dlhodobú konkurencieschopnosť krajiny" tým, že narušuje ekonomiku. Napríklad vedie k budovaniu obytných domov na nesprávnych miestach a spôsobuje umelo nafúknutú spotrebu. Znižuje tiež suverenitu Izraela, pretože Jeruzalem sa musí zodpovedať svojmu patrónovi vo Washingtone.
Našťastie, hoci Netanjahu stratil zo zreteľa svoje predchádzajúce chápanie, iní ho udržali pri živote. Je pozoruhodné, ako cituje Barbara Opall-Rome v "Ex-Israeli General: US Aid Harms and Corrupts" (Ex-izraelský generál: Americká pomoc škodí a korumpuje), významný bývalý generál konštatuje, že jeho krajina by na tom bola omnoho lepšie – a väzba medzi Spojenými štátmi a Izraelom silnejšia – ak by sa americké vojenské donácie znížili.
Maj. Gen. (v zálohe) Gershon Hacohen, bývalý veliteľ izraelských jednotiek na severe krajiny (Israel's Northern Corps) a v súčasnosti vedecký pracovník na Begin-Sadat Center for Strategic Studies (BESA, Begin-Sadatovo centrum strategických štúdií), konštatuje, že americká pomoc"škodí a korumpuje" Izrael a argumentuje v prospech redukcie tejto pomoci: "ak by to bolo možné urobiť vykalkulovaným, dobre plánovaným spôsobom, obnovilo by to našu suverenitu, našu vojenskú sebestačnosť a našu priemyselnú kapacitu."
 Maj. Gen. (v zálohe) Gershon Hacohen, bývalý veliteľ izraelských jednotiek na severe krajiny (Israel's Northern Corps) a v súčasnosti vedecký pracovník na Begin-Sadat Center for Strategic Studies (BESA, Begin-Sadatovo centrum strategických štúdií) |
Hacohen zdôrazňuje neintuitívny pohľad, že závislosť Izraela od predvídateľnej dlhodobej americkej vojenskej pomoci slúži americkým záujmom viac než záujmom Izraela. Je to kvôli tomu, čo on nazýva "totálna závislosť" Izraela od americkej pomoci, ktorá zvyšuje slepé spoliehanie sa Izraela na vzdušné sily a bráni inovatívnemu uvažovaniu o pozemnej vojne.
"Izrael je natoľko závislý od pokročilých amerických platforiem, a od amerických zbraní, ktoré mu dodávajú, že sme prestali rozmýšľať kreatívne v termínoch operačných koncepcií. Po generácie sme obmedzení na premýšľanie o tom, ako sa zlepšovať technologicky; a to nie je nevyhnutne to správne uvažovanie, keď máme do činenia s neustále inovatívnymi nepriateľmi v asymetrických konfliktoch. ... horká chuť vecí, ktoré dosiahneme my sami, je lepšia, než sladké privilégiá, ktoré nás môžu uväzniť."
Okrem toho, oslobodenie sa od americkej podpory odstraňuje hlavný zdroj napätia: "Akonáhle nebudeme od nich závislí, partnerstvo môže prekvitať."
Rovnako, ako sú jednotlivci na tom lepšie, keď sú sebestační, rovnako tak je to aj v prípade krajín. Izrael má HDP vyšší ako 300 miliárd USD a príjem na hlavu asi 40 000 USD. Americká vláda bude mať lepšieho spojenca, ak inteligentne zastaví vzťah podpory.
