Od vzniku Izraela boli Palestínčania, Arabi a moslimovia pilierom antisionizmu, s ľavicou, od Sovietskeho zväzu po profesorov literatúry, ich pomocníkmi. Môže to však byť v procese zmeny: tak, ako moslimovia pomaly, neochotne a nerovnomerne začali akceptovať židovský štát ako realitu, stáva sa ľavica vo svojom odmietaní Izraela stále viac hlučnejšou a obsesívnou.
Na tento smer poukazujú viaceré dôkazy: Prieskumy verejnej mienky na Blízkom východe zisťujú praskliny v nepriateľstve voči Izraelu, zatiaľ čo významný americký výskum po prvýkrát ukázal, že liberálni demokrati majú viac anti-izraelský, než pro-izraelský postoj. Saudská a egyptská vláda má skutočné spoľahlivé vzťahy s Izraelom, naproti tomu osobnosť ako (židovský) Bernie Sanders vyhlasuje, že "až doteraz [Izraelčania] chceli mať s nami pozitívne vzťahy, myslím si však, že sa snažia zlepšiť svoje vzťahy s Palestínčanmi."
Ja by som sa však rád zameral na malý ilustratívny príklad z inštitúcií OSN: Svetová zdravotnícka organizácia (SZO) náhle vydala 24. mája správu A69/B/CONF./1 s lákavým názvom "Zdravotné podmienky na okupovanom palestínskom území, vrátane východného Jeruzalema a v okupovaných Sýrskych Golanských výšinách: Koncept rozhodnutia, navrhovaný delegáciou Kuwaitu, v zastúpení skupiny Arab Group, a Palestíny."
Trojstranový dokument vyzýva k "hodnoteniu oblasti riadenej Svetovou zdravotníckou organizáciou," so špeciálnym zameraním na také témy, ako "prípady vyskytnutia sa meškania či zamietnutia príchodu záchrannej zdravotnej služby" a "prístup k adekvátnym zdravotným službám pre palestínskych väzňov." Je len samozrejmé, že celý dokument zvýrazňuje Izrael ako štát, ktorý odopiera nerušený prístup k zdravotnej starostlivosti.
Toto možno kvalifikovať ako špeciálnu absurditu Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá si najíma konzultanta v susednej Sýrii, ktorá je je spojená so samotným vrcholom Asadovho režimu, dokonca keď sa zverstvá, ktorých sa dopúšťa, odhadujú na pol milóna mŕtvych a 12 miliónov vyhnaných z krajiny (z celkovej predvojnovej populácie 22 miliónov). A naopak, manželka a švagor vodcu Palestínskej autonómie, ktorého postavenie a bohatstvo im zabezpečuje zdravotnú starostlivosť kdekoľvek vo svete, si volia ošetrenie v izraelských nemocniciach, tak ako to urobila sestra, dcéra a vnučka Ismaila Haniyeha, vodcu Hamasu v Gaze, ktorý je úhlavným nepriateľom Izraela.
 Mahmúd Abbás (vľavo) a Ismail Haniyeh (vpravo), na snímke v máji 2007, obaja majú blízkych príbuzných využívajúcich lekárske ošetrenie v Izraeli. |
Napriek týmto skutočnostiam SZO hlasovala 28. mája za prijatie návrhu hodnotenia oblasti s predvídateľne nevyváženým výsledkom 107 hlasov za, 8 hlasov proti, 8 sa hlasovania zdržali a 58 bolo neprítomných. Zatiaľ je to všetko zdĺhavou rutinou.
Ale zloženie týchto hlasujúcich blokov robí rozhodnutie pozoruhodným. Hlasy "za" zahŕňajú všetky štáty v Európe s výnimkou dvoch, Bosny-Herzegoviny (ktorá má polovicu moslimskej populácie) a San Marina (celková populácia: 33 000), oba štáty vynechali hlasovanie z príčin mne neznámych.
Na zopakovanie: Všetky ostatné európske vlády s výnimnoku týchto dvoch podporovali skreslené hodnotenie oblasti s jeho nevyhnutným odsudzovaním Izraela. Konkrétne sa jednalo o orgány vládnuce v Albánsku, Andore, Rakúsku, Bielorusku, Belgicku, Bulharsku, Chorvátsku, na Cypre, v Českej republike, Dánsku, Estónsku, Fínsku, Francúzsku, Nemecku, Grécku, Maďarsku, na Islande, v Írsku, Taliansku, Lotyšsku, Litve, Luxembursku, Macedónionii, na Malte, v Moldavsku, Monaku, Montenegre, Holandsku, Nórsku, Poľsku, Portugalsku, Rumunsku, Rusku, Srbsku, na Slovensku, v Slovinsku, Španielsku, Švédsku, Švajčiarsku a vo Veľkej Británii.
A čo robí tento európsky takmer jednomyseľný postoj ešte pozoruhodnejším je skutočnosť, že mnohé z vlád, ktoré vynechali hlasovanie majú veľkú, až prevažujúcu majoritu moslimskej populáciue: Burkina Faso, Čad, Pobrežie slonoviny, Eritrea, Etiópia, Gabon, Gambia, Kirgizstan, Líbya, Mozambik, Sierra Leone, Sudán, Tadžikistan, Tanzánia, Togo a Turkménsko.
Takže Island (efektívne nemoslimské) hlasovalo za dodatok a proti Izraelu, zatiaľ čo Turkménsko (kde žije viac ako 90 percent moslimov), nie. Cyprus a Grécko, ktoré majú nové dobré vzťahy s Izraelom, hlasovali proti Izraelu, zatiaľ čo historicky nepriateľskí Líbyjčania sa hlasovania nezúčastnili. Nemecko, so svojou malígnou históriou, hlasovalo proti Izraelu, zatiaľ čo Tadžikistan, ktorý je partnerom iránskeho režimu, absentoval. Dánsko, so svojou ušľachtilou históriou, hlasovalo proti Izraelu, zatiaľ čo Sudán, vedený islamistom, nie.
Tento nepravdepodobný vzorec naznačuje, že toto monolitické moslimské nepriateľstvo praská, zatiaľ čo Európania, ktorí sú prevažne ľavičiarski, dokonca aj pravicovo orientované strany sledujú zriedenú ľavičiarsku politiku, stále viac opovrhujú Izraelom. A čo je horšie, dokonca tí, ktorí nezdieľajú tento postoj, s nimi súhlasia, dokonca v obskúrnom hlasovaní SZO.
 Angela Merkelová, zdanlivo pravicovo orientovaná nemecká kancelárka, umožňuje utečencom, aby si s ňou urobili selfie. |
Moslimovia, nie ľavičiari, sú stále oporou všetkých násilných útokov proti Izraelu; a islamizmus, nie socializmus, zostáva aj naďalej vládnucou anti-sionistickou ideológiou. Tieto zmeny však poukazujú na ochladzovanie vzťahov Izraela so Západom a na otepľovanie vzťahov s jeho susedmi.
