Tento výber môže vyznieť zveličene, ale hrozba je reálna. Egypt vyniká tým, že má najväčší počet obyvateľov, ktorí sú v ohrození, a je krajinou, inou než je Irak a Jemen, s najväčšími existenčnými hydrologickými problémami.
 Grafické znázornenie pre tento článok vo Washington Times. |
Ako sa učí v škole každé dieťa, Egypt je darom Nílu a Níl je zďaleka najdlhšou riekou na svete. Menej známa je skutočnosť, že väčšina objemu Nílu, a to 90 percent, prichádza z Etiópskej vysočiny, a že rieka prechádza cez 11 krajín. Za celú večnosť pritekali jeho vody do Egypta v nespočetnom množstve.
V roku 1929 britská vláda predstavujúca východ územia Afriky podpísala dohodu s vládou Egypta, garantujúcu ročný prietok 55,5 miliárd metrov kubických (bcm) vody do Egypta. Ak prepočítame minimum 1 000 metrov kubických na obyvateľa ročne (celosvetový priemer je 7 230 metrov kubických),* tento objem je vyšší, než by stačilo pre 15 miliónov Egypťanov na deň.
Nasledujúcich 87 rokov prišlo k šesťnásobnému nárastu egyptskej populácie, ktorá dnes predstavuje počet 90 miliónov. Pridaním k zdroju 55,5 bcm z rieky Níl, Egypt získava približne 5 bcm z neobnoviteľných podzemných zdrojov a 1,3 bcm dažďových vôd, takže krajina je odkázaná na asi 62 bcm ročne, alebo to predstavuje o jednu tretinu menší objem, než je minimálna potreba krajiny. Okrem toho, Egypťania recyklujú asi 10 bcm poľnohospodárskeho odtoku vody, ktorá je silno znečistená prírodou (reziduá hnojív a insekticídov), ktoré časom zničia pôdu zasolením. Tento nedostatok zhoršujú vysoké teploty v Egypte, čo vedie k vyššej miere evapotranspirácie (výdaj vody v podobe vodnej pary z rastlín), vyžaduje to viac vody pre poľnohospodárstvo, než v oblastiach s chladnejšou klímou.
Tento deficit vody sa premieta do potreby dovozu potravín, a v súčasnosti si Egypt musí požičiavať na tento import alarmujúcich 32 percent svojej spotreby cukru, 60 percent žltej kŕmnej kukurice, 70 percent pšenice, 70 percent fazule, 97 percent potravinového oleja a 100 percent šošovice. Potreba dovážania sa bude časom zhoršovať; odhad populácie Egypta v roku 2050 je 135 miliónov a bude potrebných 135 bcm ročne, a vychádzajúc zo súčasných predpokladov sa vodný deficit viac ako zdvojnásobí na 75 bcm.
A čo je ešte horšie, Etiópčania sa nedávno prebudili s myšlienkou, že obrovské množstvá vody opúšťajú ich teritóriá bez toho, aby to pre nich prinieslo nejaký benefit. V súlade s tým začali zavádzať sieť priehrad, čo vyvrcholilo okázalo známou priehradou Grand Ethiopian Renaissance Dam (Veľká etiópska renesančná priehrada, GERD).
 The Grand Ethiopia Renaissance Dam (GERD), ktorá je vo výstavbe, ale je už takmer dokončená, spôsobila v Egypte veľké zdesenie. |
Podľa súčasných plánov bude jazero za touto priehradou zadržiavať vodu v objeme 74,5 bcm, plus 5 bcm bude predstavovať strata zapríčinená priesakom a 5 bcm strata odparovaním. Štyri pomocné prídavné priehrady na redukciu zanášania udržia ďalších 200 bcm. Ak pripomenieme, že 86 percent egyptskej vody pochádza z Etiópie, egyptskí špecialisti prichádzajú nie bez príčiny k záveru, že pridelených 55,5 bcm nepríde. Nader Noureddin, profesor pôdohospodárskych vied a hydrológie na Káhirskej univerzite považuje umiestnenie priehrad za "ohrozenie života 90 miliónov Egypťanov." (Väčšina štatistických údajov použitých v tejto analýze pochádza z práce Noureddina.)
Odpoveď Etiópčanov: Niet sa čoho báť, všetko bude v poriadku, garanovaný prídel a aj viac vody príde do Egypta. Avšak i keď napriek tomu Káhira protestuje, Addis Abeba schvaľuje jednu štúdiu za druhou, hoci zúrivo stavia GERD, ktorej uvedenie do prevádzky je plánované na rok 2016, s počiatočným skladovaním objemu 14 bcm.
Potenciál prerušenia je enormný; v roku 2013, počas éry Mohameda Morsího egyptskí politici nedopatrením rozšírili vo verejnosti svoje vojenské plány o špeciálnych vojenských silách, stíhačkách a povstaleckých skupinách na vysporiadanie sa s GERD (tiene opery Aïda). Morsí teraz sedí vo väzení, ale jeho myšlienky ponúkajú možnosť nahliadnuť do egyptského zúfalstva.
 Prezident Morsí predsedal televíznemu mítingu v júni 2013, kde egyptskí politici diskutovali o agresívnych prostriedkoch na zastavenie etiópskej priehrady. |
Vo svojich základoch spočíva konfrontácia v otázke Nílu v odlišnom chápaní vlastníctva vody. Štáty dolného prúdu, ako Egypt, poukazujú na prastarý charakter rieky tečúcej cez hranice. Štáty horného prúdu ako Etiópia poukazujú na to, že voda im patrí rovnako, ako patrí ropa Arabom. Neexistuje tu nič správne alebo nesprávne; riešenie si vyžaduje kreatívny kompromis (napríklad zníženie výšky sedlových priehrad GERD, povolenie Etiópčanov k benefitu na ich vodách bez toho, aby Egypťania čelili kataklyzme.
Z krátkodobého hľadiska je potrebné, aby štátnici zabránili katastrofe. Z dlhodobého hľadiska sa musia Egypťania naučiť, ako manažovať vodu vynaliezavejšie.
* Niekoľko čitateľov poukázalo na to, že vyššie uvedený údaj 7 230 metrov kubických na osobu ročne je príliš vysoký. Napríklad článok vo Water Resources Management (Manažment vodných zdrojov) z roku 2007 udáva celosvetovú priemernú spotrebu 1 240 metrov kubických ročne. Vyššie číslo pochádza z článku Nadera Noureddina v Al-Ahram, spomenutom v texte vyššie. Ospravedlňujem sa za túto chybu. DP
