Čiastkové no-go zóny v oblastiach s moslimskou majoritou sú časťou mestskej krajiny od Stredozemného mora až k Baltu, pričom samotná francúzska vláda ich zaznamenáva 751. Toto zbavovanie sa zodpovednosti je predzvesťou katastrofy a vyzýva k okamžitému zvratu.
Nazývam tie horšie časti európskych miest čiastkovými no-go zónami, pretože obyčajní ľudia, v bežnom oblečení a v bežnom čase môžu do nch vstupovať i odchádzať bez problémov.. Sú však no-go zónami v tom zmysle, že predstavitelia štátu – špeciálne polícia, ale tiež požiarnici, odpočítavatelia meračov, obsluha sanitiek a sociálni pracovníci – tam môžu vstúpiť len so sústredenou silou na prechodnú dobu. Ak porušia toto základné pravidlo (ako som sa dozvedel v Marseille z prvej ruky), je pravdepodobné, že sa budú pohybovať vo väčšom počte, budú inzultovaní, ohrozovaní a dokonca ich môžu napadnúť.
 Illustrácia európskej "no-go" zóny, ovládanej moslimami od Linas Garsys vo Washington Times. |
Táto situácia nemusí existovať. Hostiteľské spoločnosti môžu povedať nie zlým, zločinecky riadeným, násilným a rebelantským oblastiam, ktoré sa objavujú v ich strede. Avšak, ak sa vláda nemusí vzdať kontroly, prečo to robí? Kvôli horlivej, trochu zúfalej nádeji, že sa vyhne konfrontácii. Multikulturálne politiky ponúkajú ilúziu vyhnutia sa čomukoľvek, čo by mohlo byť interpretované ako "rasistické", alebo "islamofóbne."
Toto zrieknutie sa nie je iba menšou odchýlkou, ale rozhodnutím s vážnymi dôsledkami – dôsledkami omnoho hlbšími, než je povedzme nekontrolovanie zločinecky riadeného amerického mesta, ako je East St. Louis. To preto, že moslimské kvázi no-go zóny spadajú do omnoho širšieho politického kontextu, s duálnymi západnými a islamskými dimenziami.
 Obálka francúzskej knihy Pascala Brucknera "Tyrania viny: Esej o západnom masochizme." |
Západné: Vyhýbanie sa konfrontácii odráža hlboko zakorenenú rozpoltenosť o hodote vlastnej civilizácie a dokonca sebanenávisti bielej rasy. Francúzsky intelektuál Pascal Bruckner poznamenáva vo svojej knihe z roku 2006 La tyrannie de la pénitence (Tyrania viny: Esej o západnom masochizme), že ľavičiarske myslenie "môže byť zredukované na mechanické odsúdenie Západu, s dôrazom na pozdejšiu pretvárku, násilie a odpor." Európania sa predvádzajú ako "chorý muž planéty", ktorého chamtivosť a falošné predstavy o nadradenosti zapríčiňujú každý problém v ne-západnom svete: "Biely muž zasial žiaľ a zničil všetko tam, kamkoľvek prišiel."
Ak smrtiaca triáda imperializmu, fašizmu a rasizmu predtavuje všetko, čo môže Západ ponúknuť, niet divu, že s imigrantami prichádzajúcimi do Európy, vrátane islamistov, sa zaobchádza ako s nadradenými bytosťami, pretože sa na nich berú ohľady. Využívajú to tak, že konajú zlo – drogoví díleri dominujúci na trhu, gangy, ktoré znásilnili 1 400 detí počas 16 rokov a propagovanie násilných ideológií – takmer beztrestne, pretože, nakoniec musia Európania dávať vinu len sami sebe.
Moslimské: Čiastkové no-go zóny sú tiež výsledkom islamských snáh o exklúziu a nadvládu. Mekka a Medina predstavujú oficiálne, suverénne a nemenné zóny len pre moslimov. Počas takmer štrnástich storočí boli tieto dve arabské mestá pre kafírov formálne bez obmedzení, mohli páchať priestupky bez rizika; živá literatúra nemoslimov, ktorí prenikli do ich svätých oblastí, aby tam žili a rozprávali príbehy, siaha späť do storočí a pokračuje až dodnes.
Existujú aj ďalšie islamské no-go zóny. Moslimský vládca Hararu v Somálsku, predtým, ako v roku 1887 stratil moc, po celé stáročia trval (podľa slov britského dôstojníka) na "vylúčení všetkých cestujúcich, ktorí neboli moslimskej viery." V podobnom duchu, ženy v hidžábe kričia na nemoslimských návštevníkov Chrámovej hory v Jeruzaleme, aby sa tam cítili byť nevítanými a držali sa ďalej. Na Západe zákonné výhradne moslimské enklávy predstavujú cestu k moslimskej autonómii a suverenite; organizácia Moslimovia Ameriky, so svojimi asi 15 no-go kompozitmi plnými zbraní a nepriateľstva, rozmiestnenými na súkromných pozemkoch po celých Spojených štátoch, predstavuje ďalšiu.
 Značka, zakazujúca vstup do Mekky nemoslimom. |
Na rozdiel od miest, ako je East St. Louis, majú čiastkové no-go zóny s moslimskou majoritou pre nich hlbokú politickú a vysoko ambicióznu kvalitu. Skutočne, nie je to pritiahnuté za vlasy, môžeme predvídať, že sa zmenia na moslimské autonómne zóny, uplatňujúce islamské právo a odmietnu rozhodovanie úradov. Mix slabých európskych vlád a silného islamského pohybu k moci poukazuje na budúce nepokoje, krízu, rozpad a adokonca občiansku vojnu.
Niektorí veria, že už je príliš neskoro na to, aby sme sa vyhli tomuto osudu. Ja nesúhlasím, ale ak sa máme vyhnúť katastrofe, musí sa práca na odstránení všetkých čiastkových no-go zón začať čoskoro, a musí sa vykonávať s rýchlou rozhodnosťou založenou na obnovenom pocite vlastnej hodnoty. Európske vlády by sa mali riadiť dvoma univerzálnymi princípmi: Nadobudnuím monopolu moci a uplatňovaním rovnakého zákonníka pre všetkých občanov.
Domáci mier v Európe a možno i v ďalších oblastiach, vrátane Austrálie, Nového Zélandu, Kanady a Spojených štátov nevyžaduje nič menšieho.
Dodatok 29. decembra 2015: Táto analýza vychádza z mojej predchádzajúcej správy uverejnenej ako "Muslim 'No-go Zones' in Europe?"(Moslimské "No-go zóny" v Európe?) v Daily Caller 2. decembra 2015.
