Moslimské "No-go zóny" v Európe?

Existencia "no-go zón" v prevažne moslimských oblastiach v Európe je od posledného Parížskeho masakra dňa 13. novembra hlavnou témou rozhovorov, a to hlavne preto, že útočníci mali množstvo prepojení na silnú moslimskú štvrť v Bruseli, Molenbeek. Táto diskusia pripomína moju návštevu slumu so 7 000 obyvateľmi, zamoreného drogami a trestnou činnosťou vo francúzskom Marseilles, ktorú som uskutočnil 29. januára, aby som videl situáciu na vlastné oči.

Typický bytový blok pre imigrantov v Marseille, Francúzsko.

Do bytového komplexu som vstúpil v neoznačenom, ale rozpoznateľnom aute vo vlastníctve mesta, ktoré riadil mestský zamestnanec, a ktorý mal za úlohu ukázať mi okolie. Nanešťastie bol do značnej miery nekvalifikovaný a nemal v oblasti žiadne skúsenosti, zostal vystrašený a prudko sa otočil na odchod, čo vyvolalo medzi drogovými dílermi okolo nás podozrenie, a tí hneď vyvolali poplach.

Motocyklista a nákladné auto nás potom zovreli a vytlačili na blízku diaľnicu. Sedel som na prednom sedadle spolujazdca a obťažovali a ohrozovali ma štyria mladí kriminálnici. Mestský zástupca ich prosil, hovoril im, že som sociológ a som tu na návšteve. Najprv odpovedali komentármi plnými hrozieb, a potom hádzali cez zadné okno kusy betónu vo veľkosti futbalovej lopty. Našťastie nebol nikto zranený a po tom, ako sa skončil zastrašujúci incident, nás nechali odísť. Poskytol som kancelárii starostu audio a videozáznam, fotografie kriminálnikov a ich poznávacie značky.

O tomto incidente som po dobu desiatich mesiacov mlčal v nádeji, že francúzsky právny systém bude pracovať. Až do dnešného dňa nikoho nechytili, neboli vznesené žiadne obvinenia a pokiaľ viem, nekonalo sa žiadne skutočné vyšetrovanie.

Tento incident predstavoval veľkú výnimku v porovnaní s mojimi 28 ďalšími návštavami prevažne moslimských oblastí v Austrálii, Severnej Amerike a Západnej Európe. Na všetkých týchto miestach – nazveme ich ZUS (Francúzsky: Zones Urbaines Sensibles, alebo Citlivé mestské zóny): Som "prechádzal" bez problémov, niekedy som cestoval sám, niekedy nie, v anonymnom prenajatom aute v denných hodinách, oblečený do normálneho neformálneho mužského európskeho odevu – nie v policajnej uniforme, kňažskom hábite, skromnom odeve či v kipe.

V mnohých ZUS som vystúpil z auta a šiel pešo; takmer všade som fotografoval Občas som zastavil a urobil nejaký nákup, najedol sa alebo navštívil mešitu. Nerobil som nič provokatívne, ako obracanie na vieru, pochodovanie v Gay Pride Parade, nábor pre armádu, ani som nerobil fotografie drogových dílerov. Nebol som hrozbou. Potom som "odišiel", nemal som žiadne horšie skúsenosti. Moje vpády do ZUS naznačujú, že sú skutočne go-zónami pre neškodných civilistov. Dokoca v Marseilles, ako som sa ukázal v prenajatom aute, by ma kriminálnici pravdepodobne privítali ako potenciálneho drogového zákazníka.

V kontraste k tomu, bývalý poradca belgického premiéra pre bezpečnosť Brice De Ruyver vyhlásil, že "Oficiálne v Bruseli nemáme no-go zóny, ale v skutočnosti tu sú, a [nájdeme ich] v Molenbeeku." Napriek tomu som jazdil a prechádzal sa po Molenbeeku, tiež v januári, voľne som fotografoval ľudí na uliciach, v obchodoch, fotografoval som všetko, čo ma zaujalo, a nikto mi nevenoval pozornosť. Cítil som sa úplne bezpečne.

Pouličná scenéria z jednej z najsilnejších moslimských oblastí v Bruseli, ktorú som zachytil pri tom, ako som sa sám prechádzal po okolí.

Podobne som sa predtým, 24. novembra 2014 popoludní prechádzal po noricky známej štvrti Rinkeby v Štokholme bez toho, aby som sa musel stretávať s akýmikoľvek nepriateľskými pohľadmi; dokonca miestny policajt dosvedčil v súvislosti s Rinkeby, že "Ak by sme prenasledovali auto, mohlo by sa nám vyhnúť tak, že by vošlo do niektorej susednej štvrte, kde ho osamelé hliadkovacie auto jednoducho nemôže sledovať, pretože by na nás hádzali kamene a dokonca by sme museli čeliť výtržnostiam. Sú to no-go zóny. My tam jednoducho nemôžeme ísť."

Ako zosúladiť tieto skúsenosti? Moje návštevy potvrdzujú, že civilisti nemoslimovia môžu bežne vstupovať do oblastí s moslimskou majoritou bez obáv. Ale veci vyzerajú z vládneho pohľadu veľmi odlišne. Na rutinnej báze sa hasiči, zdravotnícki záchranári a dokonca aj sociálni pracovníci stretávajú s nepriateľstvom a násilím. Napríklad na druhý deň som navšívil slum v Marseilles, jeho obyvatelia strieľali na políciu, pripravujúcu návštevu francúzskeho premiéra. Toto, a ľudia tohto druhu predstavujú pre políciu zóny no-go, miesto, kam vládni predstavitelia vstupujú len ťažko ozbrojení, v konvojoch, provizórne a so zvláštnym poslaním.

Termín zóna no-go je informatívny (zjavne odvodený od amerického vojenského žargónu); slovníky mu v súlade s mojimi závermi pripisujú dva významy: buď (1) bežní ľudia sa vyhýbajú tejto oblasti kvôli obavám, alebo (2) predstavitelia štátu tam vstupujú len za výnimočných okolností. ZUS nezodpovedá prvému popisu, ale spadá pod druhý.

Jeden z veľmi zaujímavých obchodov, ktorý som videl na parížskom premestí St. Denis.

Či už sú Molenbeek, Rinkeby a marseilleský slum no-go zónami alebo nie, záleží na tom, ktorý aspekt chceme zdôrazniť – ich prístupnosť pre bežných návštevníkov v bežných časoch, alebo ich neprístupnosť pre vládnych predstaviteľov v časoch napätia. Sú tu tiež no-go gradácie, niektoré miesta, kde sú útoky viac frekventované a násilnejšie, iné menej. Akokoľvek zhrnieme túto zložitú situáciu – možno čiastočné no-go zóny? – predstavujú veľké nebezpečenstvo.

Dodatok 2. 12. 2015: (1) Toto je moje tretie – a dúfam – konečné posúdenie problematiky no-go zón. Prvé sa uskutočnilo v roku 2006, keď som preložil oficiálne francúzske označenie Zones Urbaines Sensibles (ZUS) ako no-go zóny. Druhé bolo v januári 2015, keď som odvolal tento termín na základe osobnej skúsenosti. Teraz, na tomto mieste, ho považujem za čiastočne použiteľný, a čiastočne nepoužiteľný, sú tu no-go zóny predovšetkým pre predstaviteľov štátu, bez ohľadu na náboženstvo.

(2) 28 z veľkej časti moslimských oblastí v západných krajinách, ktoré som navštívil:

6 oblastí mimo Európy: Dearborn a Hamtramck, štát Michigan; Lodi, štát Kalifornia; Queens, štát New York; Mississauga v Kanade; a Lakemba v Austrálii.
7 v Európe mimo Francúzska: Antwerpy, Atény, Berlín, Brusel, Kodaň, Malmö a Štokholm.
7 vo Francúzsku mimo Paríža: ZUS v Beziers, Lunel, Marseilles, Montpellier, Nice, Perpignan, a Toulon.
8 v parížskom regióne: Barbès–Rochechouart, Belleville, Clichy-sous-Bois, Clignancourt, Gennevilliers, Sarcelles, Seine-Saint-Denis, a Val d'Oise.

(3) Niektoré definície bežných pomenovaní no-go zón a no-go oblastí zo slovníkov:

American Heritage: "oblasť, do ktorej je vstup zakázaný, obmedzený alebo je pokladaná za nebezpečnú."
Cambridge: "oblasť, špeciálne v meste, kam je veľmi nebezpečné ísť, zvyčajne preto, že skupina ľudí, ktorí majú zbrane, zabraňuje polícii, armáde, a ostatným ľuďom vo vstupe."
Collins: "štvrť v meste, ktorá je zabarikádovaná, zvyčajne polovojenskou organizáciou, do ktorej polícia, armáda, atď., môže vstúpiť len s použitím sily."
Macmillan's: "oblasť v meste, ktorá nie je považovaná za bezpečnú, pretože je tam vysoká úroveň kiminality a násilia."
Merriam-Webster: "oblasť, do ktorej je vstup zakázaný alebo nebezpečný."