S pohŕdaním odmietam viedenskú dohodu zo 14. júla, pretože by mohla narobiť nevyčísliteľné škody pre Spojené štáty a ich spojencov. Znamená to, že nachádzam len nepatrnú svetlú stránku v tom, že ak pôjde všetko tak ako má, je tu možnosť, že uškodí iránskemu režimu viac ako jeho nepriateľom.
Nedostatkov "Joint Comprehensive Plan of Action" (Spoločného komplexného akčného plánu) je nespočetne mnoho, toľko, že ich vymenovanie by si vyžiadalo viac priestoru než samotná 159 stránková dohoda. Veľmi stručne povedané, JCPOA poskytuje tyranom v Teheráne na ďalších 10-15 rokov viac peňazí, viac legitímnosti, viac zbraní a schválenú cestu k nukleárnym zbraniam. Ako problém sumarizuje izraelská analýza, "dohoda jednostranne a bezpodmienečne poskytuje Iránu všetko, o čo usiloval, bez akéhokoľvek uskutočniteľného quid pro quo (niečo za niečo)."
A aby bola situácia ešte horšia, dohoda neobsahuje žiadne predpisy, ktoré by stanovovali, že Teherán musí zastaviť podporovanie násilných skupín, ukončiť svoje agresívne plány na porážku susedov, elimináciu židovského štátu, alebo na nasadenie elektromagnetických impulzových zbraní proti Spojeným štátom. Skutočne, rovnako istí sú si svojou pozíciou mullahovia, nikdy neprestali s vyjadrovaním svojich agresívnych úmyslov a trvajú na tom, že Američania aj naďalej ostávajú ich nepriateľmi. Tyran krajiny, "Najvyšší vodca Ali Chomejní dokonca uverejnil počas rokovaní knihu o plánoch na zničenie Izraela. Stručne povedané, dohoda robí vojnu s Iránom omnoho pravdepodobnejšiu.
Predovšetkým, Obamova administratíva hanebne zatajila podmienky zmluvy, použila ľstivé metódy na to, aby prešla v kongrese a stala sa advokátom a hovorcom Chomejního.
Z týchto dôvodov som zdesený z kongresových demokratov, ktorí šli ako ovce v súlade s Obamovou pošetilosťou, pripájam sa k 2/3 americkej verejnosti, ktorá odmieta iránsku dohodu a chvejem sa od strachu pred katastrofami, ktoré môže dohoda priniesť.
 Viac než 12 000 osôb sa zúčastnilo manifestácie "Stop Iran Rally" 22. júla 2015 v New York City. |
Čo sa týka tej nepatrnej svetlej stránky: Predpoklad, že iránske vdenie nenasadí svoje zbrusu nové nukleárne zbrane, že dohoda by to mohla ukončiť, malá nádej je tu z dvoch príčin.
Po prvé, väčší kontakt s vonkajším svetom a vyššia životná úroveň by mohli nahlodať stabilitu režimu. Sovietsky príklad i ďalšie príklady naznačujú, že čím viac subjekty totalitárneho systému vedia, a porovnávajú sa s okolitým svetom, tým viac sa stávajú nespokojné s existujúcim ideologickým a tyranským poriadkom. (To je dôvod toho, prečo je populácia Severnej Kórey držaná v izolácii.)
Zmeny sa už v Iráne začali: Očakávania vyššej prosperity a slobody podľa správy iránskeho žurnalistu Saeida Jafari "rýchlo narastajú". "V súvislosti s nedávnou iránskou nukleárnou dohodou so šiestimi svetovými mocnosťami mnoho mladých Iráncov dúfa v lepšie časy." A nie je to iba mládež; "V závislosti od vrstiev, je tu rozličný dôraz na sporné otázky, ako sú zahraničné investície, vzťahy Iránu so svetom a na kultúrnu, sociálnu a politickú atmosféru doma." Rovnako takmer každý požaduje silnejšiu menu.
 Táto iránska bankovka v hodnote 100 000 rialov má hodnotu približne 3,34 USD. |
Režim však odoláva uskutočňovaniu zmien. Odmieta nové politické strany a zatýka obchodníkov, ktorí predávajú oblečenie, na ktorom je zobrazená americká vlajka; toľko o slobode. Udržiava "odolnosť ekonomiky" (myslí sa tým domáca kapacita zacielená na redukovanie zraniteľnosti voči sankciám a nezávislosť od okolitého sveta); toľko ku konzumerizmu.
Prezident Hasan Rúhání, ktorý je v úzkom spojení s jadrovou dohodou, sa snažil odvrátiť tieto očakávania varovaním, že cesta vpred bude dlhá a bolestivá: "Môžeme dovážať lieky proti bolesti bezprostredne po tom, ako budú odstránené sankcie použitím uvoľnených prostriedkov na lacný dovoz. Môžeme tiež použiť naše zdroje na investovanie do výroby, poľnohospodárstva a sektoru služieb. Rozhodli sme sa pre to druhé."
Po druhé, ako argumentoval Stephen Sestanovich z Columbia University vo svojom brilantnom článku z roku 1993, kde vysvetľoval kolaps Sovietskeho zväzu, program Západu v procese zmierňovania napätia a destabilizácie sovietskeho režimu, hoci tieto ústupky umožnili "realizáciu všetkých hlavných požiadaviek sovietskej armády a diplomacie" – takmer podobne ako dnešná iránska dohoda. "Neznesiteľná rozporuplnosť Západu sa ukázala byť oponentnou, takou, ktorú sovietsky komunizmus jednoducho nedokázal pochopiť, a ešte menej potlačiť. Nakoniec, demokratická slabosť, kvôli ktorej mnohí tak nariekali, môže skutočne priniesť víťazstvo na dosah."
 Ronald Reagan sa vysmieval bozku Jimmyho Cartera s Leonidom Brežnevom; postup Západu v smere tam a späť voči Sovietskemu zväzu vyčerpal komunizmus. |
Tak ako sovietski diktátori, aj ich iránske náprotivky môžu byť podlomené nekonzistentnosťou a zmenami na Západe. Táto možnosť neredukuje moju silnú opozíciu voči iránskej dohode, ale pridáva skromnú nádej na dlhodobý prospech, cieľ, ktorý by mali teraz Američania, Izraelčania, Arabi v Golfského zálivu a ďalší stratégovia využívať na maximum.
