To, či demokrati v kongrese prijmú alebo odmietnu Iránsku dohodu Baracka Obamu, má veľký význam a právom je stredobodom medzinárodnej pozornosti. Je tu však ďalšia diskusia, o Joint Comprehensive Plan of Action (JCPOA – Spoločnom komplexnom akčnom pláne), ktorá môže byť ešte kritickejšia: tá v Iráne. Najvyšší vodca Ali Chomejní, vytvárajúci rozhodnutia v krajine, by mohol proste odmietnuť prácne vypracovanú dohodu, ktorú pomáhal vyjednávať.
Na jednej úrovni to nedáva zmysel. Ako potvrdilo množstvo analýz, Viedenská dohoda je nesmierne výhodná pre Iránsku islamskú republiku, pretože legimitizuje jej nukleárny výskum, zabezpečuje jej budúci program vývoja nukleárnych zbraní, pomáha jej ekonomike a podporuje jej agresívne medzinárodné ciele. Pri týchto výhodách by bolo absurdné, aby Chomejní dohodu neakceptoval. Navyše, väčšina Iráncov dohodu oslavuje.
Odmietnutie by však dávalo zmysel, ak by sme sa nezameriavali na okamžité výhody, ale namiesto toho na budúce nebezpečenstvá pre prežitie iránskeho režimu. Lídri fanatickej a brutálnej vlády, akou je vláda Chomejního, neustále stavajú ideologickú čistotu a osobnú moc ako najvyššie priority a on nie je výnimkou. Z tohto uhla pohľadu – jej vplyv na dlhovekosť režimu – dohoda obsahuje dva problémy.
Po prvé, je v rozpore s víziou Ajatolláha Chomejního, predstavujúcou neústupné nepriateľstvo voči Spojeným štátom, základný princíp, ktorý vedie Islamskú republiku, odkedy ju založil v roku 1979. Podstatná časť vedenia, vrátane samotného Chomejního, sa drží puristickej vízie, ktorá považuje akékoľvek vzťahy so Spojenými štátmi za neakceptovateľné a hraničiace so zradou. Z tohto dôvodu je Teherán už dlho jediným hlavným mestom na svete, ktoré neusiluje o zlepšenie vzťahov s Washingtonom. Títo rejekcionisti opovrhujú výhodami dohody; odmietajú ju na základe princípu.
Ich pozícia je sotva unikátna. Podobne aj palestínski rejekcionisti oponujú voči dohodám s Izraelom, bez ohľadu na ich potenciálne benefity, nechcú mať s nepriateľom nič spoločné. (Spomeňme si na Dohody z Oslo z roku 1993, ktoré im priniesli zem, peniaze, legitimitu a zbrane.) Princípy pretromfnú praktickosť.
Po druhé, iránski odporcovia JCPOA sa obávajú toho, že to naruší islamistické hodnoty Chomejního revolúcie. Obávajú sa, že biznismeni, turisti, študenti, umelci, atď., usadení čoskoro v novom otvorenom Iráne, budú ďalej zvádzať lokálnu populáciu k tomu, aby opustila ťažkú cestu odporu a martýrstva v prospech konzumentarizmu, individualizmu, feminizmu a multikulturalizmu. Pohŕdajú a desia sa amerického oblečenia, hudby, videí a vzdelávania. Samotný Chomejní hovorí o tom, že americká vláda hľadá cestu "k vniknutiu do krajiny." Z ich pohľadu má izolácia a chudoba svoje ctnosti, ako prostriedok na udržanie iránskej revolúcie nažive.
Stručne povedané, iránska diskusia o dohode je autentická a stavia tých, ktorí argumentujú v prospech krátkodobých benefitov dohody proti tým, ktorí sa obávajú nebezpečenstva z dlhodobého hľadiska. Chomejní musí urobiť ťažké rozhodnutie.
 Iránsky najvyšší vodca Ali Chomejní, vyobrazený s Ajatolláhom Chomejním. |
A na Západe sa budú samozrejme odporcovia dohody v prípade, že Chomejní odmietne dohodu, radovať. Ale ak to urobí, tiež to predstavuje pre nich problém. Po tom, ako vyhlasovali, že Obama poskytol pri vyjadnávaniach príliš mnoho, budú musieť čeliť nepríjemnej skutočnosti, že iránske vedenie odmietlo jeho ponuku. Keďže Obama sa javí ako zjavný zástanca tvrdej línie, ktorý ochraňuje záujmy Američanov a preľstil obchodníkov z bazáru, ich argumenty sa zhrútia. Jeho obvinenie, že "robia spoločné veci" s iránskymi rejekcionistami bude vyzerať znovu presvedčivé a strašne zničujúce. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu, ktorý je v súčasnosti u Obamu v nemilosti, čelí riziku, že bude odmietnutý ako pochabý.
Aby sme sa vyhli takémuto osudu, musia sa oponenti dohody okamžite pripraviť na možnosť iránskeho "nie."
Znamená to prijatie niekoľkých krokov: Predísť Chomejního predvídaním a dokonca predikovaním jeho odmietnutia dohody. Vysvetliť (tak, ako som to urobil tu ja), že jeho dôvody nemajú nič spoločné s jej obsahom a čistotou ideológie a udržaním si revolučného ducha. Oboznámiť sa s podrobnosťami JCPOA a poznať spletitosť iránskej domácej scény. Zdokonaľovať argumenty proti Obamovi (ako: oklamal sám seba mysliac si, že mal partnera v rokovaní, hoci žiadny neexistoval). Vypracovať do detailov politiku voči Teheránu, ktorá obnoví hospodárske sankcie a presadí ďalšie sankcie. Nájsť spojencov na medzinárodnej scéne v záujme pomoci pri implementácii tohto obnoveného režimu sankcií. Pripraviť verejnosť na možnosť zničenia iránskej nukleárnej infraštruktúry.
Chomejního odmietnutie Viedenskej dohody by bolo skvelou správou pre každého a špeciálne pre oponentov dohody – avšak títo sa musia naliehavo pripraviť na túto eventualitu.
