Podľa posledného prieskumu majú Švédski demokrati (Sverigedemokraterna, alebo SD) s nevinným názvom, ale zúrivým protivládnym zameraním najvyššiu podporu spomedzi všetkých politických strán vo Švédsku. Táto správa má potenciálne závažné dôsledky nielen pre Švédsko, ale pre celú Európu.
 Logo Švédskych demokratov so sloganom "Bezpečnosť & Tradícia." |
Švédsko je špeciálnym miestom. Je jednou z najbohatších a najmierumilovnejšou krajín sveta (nezapájalo sa po dve stáročia do ozbrojených konfliktov), až donedávna bolo pozoruhodne homogénnou spoločnosťou, kde socializmus, so svojimi optimistickými predpokladmi, že ľudia sa narodili ako dobrí, a zlých z nich urobili okolnosti, fungovali a vláda sa tešila veľkej prestíži. Švédska hrdosť na úspechy krajiny sa premieta do etickej nadradenosti symbolizovanej často počúvajúcim vyhlásením, že je "morálnou superveľmocou."
Toto dedičstvo tiež inšpiruje intoleranciu disentu, avšak; "Buď ticho, nasleduj konsenzus, nechaj, nech to vykonajú byrokrati." Krajina sa stala natoľko notoricky známou pre jej dusivú predstieranú jednomyselnosť, že som aktuálne počul Dána, ktorý sa nedávno pýtal na verejnom fóre, "Prečo sa Švédsko zmenilo na Severnú Kóreu Škandinávie?"
Švédska história vytvára nekrízovú mentalitu, ktorá zápasí s praktickými, flexibilnými odpoveďami, potrebnými na vysporiadanie sa so súčasnými problémami, ktorým teraz čelí krajina, špeciálne tým, ktoré sú spojené s vlnami najmä moslimských imigrantov. Ako mi začiatkom tohto mesiaca v Štokholme povedal jeden z účastníkov rozhovoru, "Minulý úspech viedol k súčasnému zlyhaniu." Napríklad, bezpečnosť vo Švédsku je výrazne nižšia ako môžeme pozorovať v krajine akou je Bolívia, so zopár sklonmi k zlepšeniu, takmer nevyhnutne odráža islamistické násilie.
V tomto balamutení vyniká SD, pretože ponúka jedinú politickú alternatívu. Dôkaz tohto prišiel v decemri 2014, keď sa SD javili ako rozhodujúci hlas v kľúčovom hlasovaní o rozpočte medzi ľavicovým a pravicovým blokom v jednokomorovom zákonodárnom zbore krajiny, Riksdag – kým sa ostatných sedem strán spojilo do veľkej koalície na popretie ich akéhokoľvek vplyvu.
Ako napovedá tento zúfalý čin, Švédski demokrati ponúkajú populistickú – a nie, ako obvykle popisovanú "krajne pravicovú" – várku politického odporu ku všetkým dedičným stranám: Predovšetkým, vyzývajú k asimilácii legálnych imigrantov, k vypovedaniu nelegálnych a redukovaniu budúcej imigrácie o minimálne 90 percent. Podporujú tiež rad ďalších politík (týkajúcich sa trestnej činnosti, obrany, Európskej únie a Izraela) ďaleko za švédsky konsenzus a úplne neprijateľné pre ostatné strany.
 Reklama v podchode v Štokholme, ktorá ilustruje odosielanie správ Švédskych demokratov. |
Establišment má dobrý dôvod na to, aby sa obával SD, pedanticky nachádza akékoľvek možné pochybenia, počnúc ich neo-fašistickou minulosťou (hoci fašistické spojeniania nie sú jedinečné pre SD) a ide ďalek k najmenším slabostiam ich vedenia.
Podpora SD zostáva tabu. Štátny politický komisár raz hovoril na twitteri o "zvracaní" pri pohľade na lídra SD; prirodzene, jeho zamestnanci sa neodvážia vyjadriť svoju podporu strany. Jeden policajt mi však poskytol odhad, že 50 percent policajtov hlasuje za SD.
 Budúci šéf štátnej politiky tweetuje o zvracaní ako odpovedi vodcovi Švédskych demokratov. |
SD, napriek tomu, že sú vyobcovaní zo spoločnosti, neustále nadväzujú spojenie so Švédmi (vrátane niekoľkých imigrantov), majú podstatné volebné zisky, zhruba zdvojnásobujú počet svojich volebných hlasov každé štyri roky: z 0,4 percenta v roku 1998 na 1,3 percenta v roku 2002, 2,9 percenta v roku 2006, 5,7 percenta v roku 2010, a 12,9 percenta v septembri 2014. A teraz, menej než o rok neskôr, prieskum YouGov poll ukazuje, že svoj počet hlasov takmer zdvojnásobili na 25,2 percenta, čo znamená, že vedú pred vládnucimi Sociálnymi demokratmi (ktorí majú len 23,4 percentnú podporu) a hlavnou (nominálne) stranou pravého krídla, Umiernenou stranou, (s 21 percentami).
Nemenej dôležité, ako som zistil v Štokholme je, že intelektuálna a politická klíma sa posunula. Žurnalisti, politickí odborníci a politici, všetci poznamenávajú, že myšlienky mimo hlavného prúdu spred roka teraz získavajú vypočutie. Napríklad, štyri hlavné noviny spochybnili konsenzus v prospech vysokej imigrácie. Okrem narastajúcich hlasov pre SD, je tento posun výsledkom niekoľkých faktorov: šokujúci vzostup Islamského štátu v Iraku a Sýrii (ISIS), ktorý zmenil diskusiu; pokračujúce znepokojenie po decembrovej zmluve, ktorá vylučuje SD z parlamentného vplyvu; a upadajúce spomienky na vražedné besnenie Andersa Behring Breivika v roku 2011 v Nórsku.
Celkovo sa zdá, že popieranie a cenzúra môže pokračovať iba dovtedy, kým nastúpi inštinkt sebazáchovy. Západná krajina, najviac náchylná k národnej sebevražde sa možno prebúdza zo svojej netečnosti. Ak táto zmena nastane vo Švédsku, v "Severná Kórea Škandinávie," môže k nej prísť, a pravdepodobne aj príde, aj inde v Európe.
