Nedávne vyčíňanie Islamského štátu (ISIS), keď islamisti ničili buldozérmi starobylé mestá Nimrud, Hatra, a Korsabad, tri z najväčších archeologických a kultúrnych pamiatok, je posledným kolom útokov tejto skupiny pozdĺž celej veľkej plochy, ktorú má pod kontrolou. Od januára 2014 okázalo barbarský ISIS vyhadzoval do vzduchu šiítske mešity, ničil buldozérmi kostoly, demoloval svätyne a plienil múzeá.
Horšie je, že záznamy o ISIS spadajú do starého a spoločného modelu deštrukcie historických artefaktov zo strany moslimov.
Niektoré útoky sa zameriavajú na stavby iných, konkurenčných náboženstiev, ako ortodoxné kostoly na severnom Cypre (v roku 1974), sochy buddhov v Afghanistane v provincii Bamiyan (2001), synagóga Ghriba v Tunisku (2002), historický hinduistický chrám v Malajzii (2006) a asýrske starožitnosti ("modly") v Mosule (2015). Na individuálnej úrovni saudský nacionalista zničil historické sochy v buddhistickom chráme Senso-Ji v Tokiu v roku 2014. Toto nebezpečenstvo nekončí: islamskí vodcovia šíria správy o plánoch na zničenie mesta Persepolis v Iráne, St. Catherine's Monastery (Kláštora svätej Kataríny) na Sinaji a Great Pyramids (Veľkých egyptských pyramíd) v Egypte.
 Po invázii v roku 1974 prispôsobili turecké ozbrojené sily mnohé kostoly na severnom Cypre výhradne pre zvieratá. |
V niektorých prípadoch zmenili dobyvatelia neislamské sväté miesta na islamské, aby tak potvrdili nadvládu islamu. Toto bolo možné vykonať tým, že ich konvertovali na islamské posvätné miesta, ako je Kába v Mekke, Katedrála svätého Jána v Damašku a chrám Hagia Sophia v Konštantinopole; alebo stavanie na ich vrchole, ako mešita Al-Aqsa Mosque v Jeruzaleme a Babri Masjid v Ayodhya, India.
Moslimovia jedného vyznania niekedy ničia dedičstvo inej islamskej sekty. Nedávne príklady zahŕňajú hrobku Sidi Mahmoudou, stredovekú stavbu v Timbuktu (2012), hrobky Sufi v Líbyi (2012) a knižnice v Mosule (2015). Najznámejšou je ale saudské zničenie starožitností v Mekke od 9. rokov dvadsiateho storočia, zavedenie prísnych wahhábistických princípov nezasahovania; dokonca je v ohrození Mohamedova hrobka v Medine.
 Taliban vyhodil v roku 2001 do vzduchu monumentálnu sochu Buddhu zo šiesteho storočia. |
Ničenie tiež sprevádza boj vo vojne; Sýrsky konflikt od roku 2011 bol v tomto smere obzvlášť ničivý, boje spôsobili vážne škody na veľkých starožitnostiach, ako je Citadela of Aleppo, mešita Umayyad Mosque a hrad Crac des Chevaliers. Popri tom, pašovanie a iné zárobkové činnosti ktorými sa splácali náklady na vojnu vedú k hromadným krádežiam a kšeftovaniu so vzácnymi starožitnosťami; Správa UNESCO napríklad uvádza, že staroveké sýrske miesto Apamea je "úplne zničené."
Staroveké artefakty mohli byť napríklad zničené, pretože ich priestor bol potrebný na niečo, čo sa považovalo za naliehavé. Palestínska autonómia vyhodila v roku 2000 cenné archeologické pozostatky chrámu Temple Mount ako bezvýznamné trosky, aby tam postavila mešitu. V roku 2013 Hamas vyhladil buldozérom časť 3000 rokov starého starovekého prístavu Anthedon Harbor v Gaze pre vojenské účely a turecké úrady poškodili múry záhrad Yedikule Gardens z byzantskej éry a vybudovali tu okrasný bazén.
 Al-kájda bombardovala synagógu Ghriba Synagogue v Tunisku v roku 2002. |
Napokon, sú tam bezdôvodné kultúrne rany, ktoré si spôsobili sami. Patrí sem drancovanie irackých múzeí, knižníc a archívov (2003), vypálenie egyptského historického komplexu L'Institut d'Égypte v roku 2011, vyplienenie Egyptského múzea v roku 2013, zničenie manuskriptov v Timbuktu, vyrabovanie múzea Mallawi Museum v meste Minya v Egypte, zničenie knižnice Saeh Library v Tripolise, v Libanone v roku 2014 a Múzea islamského umenia v Káhire.
Prečo islam inšpiruje svojich stúpencov k tomu, aby ničili svoj vlastný dedičný majetok? Pretože ponižovanie vytvára a posilňuje ich nadradenosť. Ničenie pozostatkov neveriacich potvrdzuje nadradenú moc moslimov a ako dôsledok, pravdu o islame. Súčasne zničenie sebamenších stôp moslimských súperov nastoľuje nadradenosť islamizmu nad inými, menej asertívnymi interpretáciami islamu.
 ISIS vyhodil do vzduchu šiítsku mešitu v Mosule v roku 2014. |
Zatiaľ čo dobývanie a privlastňovanie si iných pamiatok začalo v samotnom počiatku islamu (t.j. Kaaba), ničenie, ktoré dosiahlo orgastickú výšku u ISIS je niečím novým; všimnime si, že takmer všetky príklady, ktoré sú tu spomenuté, sa datujú od dvadsiateho prvého storočia. A obrátene, tieto nedávno zničené starožitnosti prežili tak dlho, pretože moslimovia ich nechali na pkoji. V tomto ohľade je to v týchto dňoch omnoho horšie než kedykoľvek predtým – nie je to prekvapujúce, pretože islam je vo svojej najhoršej podobe vôbec. Všetky ostatné hlavné náboženstvá sa dostali z takýchto hrubých násilných impulzov, motívy ktorých sú neakceptovateľné a výsledky ktorých sú tragické.
Jestvuje na Blízkom východe krajina, ktorá jasá nad svojím multi-náboženským dedičstvom, oslavuje staroveké artefakty mincí a známok, buduje nádherné múzeá pre svoje starožitnosti, zaobchádza s archeológiou ako s národným obľúbeným trávením času a študuje manuskripty namiesto toho, aby ich pálila? Áno, jestvuje. Jej názov je Izrael. Zvyšná časť regiónu by sa mohla od židovského štátu dozvedieť jednu či dve veci o historickom uznaní.
 Názov mešity Quwwat al-Islam ("Moc islamu") v Dillí a skutočnosť, že bola postavená z materiálov z "27 chrámov uctievajúcich modly" ukazuje na islamskú nadradenosť. |
Dodatok, 20. marca 2015: Ďalšie podrobnosti o najpočetnejších incidentoch, spomínaných v článku najdete na mojom blogu "Islam vs. History."
