Komentáre Stevena Emersona na Fox News vyvolali vášnivú diskusiu o tom, či existujú prevažne moslimské "no-go" (nevstupovať) zóny v Európe. Jedenásteho januára Emerson uviedol, že "existujú v celej Európe … sú to miesta, kde vlády krajín ako je Francúzsko, Británia, Švédsko, Nemecko, nemajú zvrchovanú moc. .. v podstate máte zóny, kde sú zriadené súdy šaria, kde je hustota moslimov veľmi intenzívna, kam nevstupuje polícia, a kde je to v podstate takmer samostatná krajina, krajina vovnútri krajiny."
Steven Emerson hovoril 11. januára na Fox News Channel o oblastiach v Európe ovládaných moslimami. |
Hoci sa Emerson, ktorého obdivujem pre jeho morálnu odvahu a investigatívne schopnosti, bezproostredne ospravedlnil za svoju "strašnú chybu", keď povedal, že mestá ako Birmingham v Anglicku, "sú úplne moslimské, kam nemoslimovia jednoducho nevstupujú," neriešil väčšiu otázku, či no-go zóny v skutočnosti "existujú po celej Európe" a sú miestami, kde vlády "nemajú žiadnu zvrchovanú moc."
Má v tomto pravdu?
Vo svojom webovom vstupe v roku 2006 som nazval moslimské enklávy v Európe no-go zónami ako ne-eufemistický ekvivalent pre francúzsky výraz Zones Urbaines Sensibles, alebo Citlivé mestské zóny. No-go zóny sa následne stali v Európe štandardným pojmom pre popis oblastí s moslimskou majoritou v Západnej Európe.
Po tom, ako som v januári 2013 strávil čas na banlieues (predmestiach) Paríža, rovnako ako v Aténach, Bruseli, Kodani, Malmö a Štokholme, som však dospel k inej myšlienke. Zistil som, že tie oblasti "nie sú plnohodnotnými no-go zónami" --- to znamená miestami, kde vláda stratila kontrolu nad teritóriom. Nevládnu tu žiadni vojenskí velitelia; šaria nie je zákonom krajiny. Spätne som vyjadril poľutovanie za použitie termínu no-go zóny.
Cestovná agentúra v Berlíne v októbri 2010. |
Takže, čím sú tieto miesta? Unikátnym a doteraz nemenovaným mixom.
Na jednej strane môžu štáty Západnej Európy zasahovať kdekoľvek a v ktoromkoľvek čase na svojom zvrchovanom území. Ako naznačuje prestrelka vo Verviers a následné útoky v Belgicku, ich platné ohromujúce výhody – vrátane armády, spravodajských služieb a polície – znamenajú, že nepostúpili kontrolu.
Po teroristickom útoku v máji 2014 bola polícia v plnej sile v židovskej oblasti v Antverpách, Belgicku. |
Na druhej strane vlády sa často rozhodujú nevnucovať svoju vôľu v oblastiach s moslimskou majoritou, umožňujú im značnú autonómiu, ktorá v niektorých prípadoch zahŕňa súdy šaria, ako uviedol Emerson. Alkohol a bravčové mäso sú v týchto mestských častiach s platnosťou zakázané, polygamia a burky sú samozrejmosťou, polícia vstupuje len opatrne a operatívne a moslimovia sa vyhnú odplate frmou iba priestupku, ich čin by u zvyšku populácie bol kvalifikovaný ako ilegálny.
Otrasný príklad ukazuje detský sexuálny škandál v anglickom Rotherhame. Pri oficiálnom vyšetrovaní sa zistilo, že v priebehu šestnástich rokov, v rokoch 1997-2013, okruh moslimských mužov sexuálne zneužil – únosy, znásilnenia, obchodovanie s ľuďmi, prostitúcia, mučenie – minimálne 1 400 nemoslimských dievčat – vo veku 11 rokov. Polícia dostala množstvo sťažností od rodičov dievčat, ale neurobila nič; boli by mohli zakročiť, ale rozhodla sa neurobiť nič.
Podľa výsledkov vyšetrovania "Polícia nedala prednosť CSE [sexuálne vykorisťovanie detí], pokiaľ ide o mnoho detských obetí, úmyselne ignorovala prečiny a zlyhala pri posudzovaní zneužívania ako trestných činov." Ešte viac alarmujúce bolo v niektorých prípadoch, keď "otcovia v niektorých prípadoch vystopovali svoje dcéry a pokúšali sa ich vyslobodiť z domov, kde boli zneužívané, a boli sami zatknutí po tom, ako bola na miesto činu privolaná polícia." Je horšie, že dievčatá "boli zatknuté za také prečiny ako je porušenie verejného pokoja a poriadku, opitosť a výtržníctvo, ale nebolo podniknuté nič proti páchateľom znásilnenia alebo sexuálneho násilia páchaného na deťoch."
Ďalším prípadom, rovnako z Británie, bola takzvaná Operácia Trójsky kôň, ktorá prekvitala od roku 2007 do roku 2014, a v ktorej (opäť podľa oficiálneho vyšetrovania), skupina školských funkcionárov vyvinula "stratégiu prevzatia celej rady škôl v Birminghame a ich spravovania podľa striktných islamských princípov."
Čím možno nazvať Rotherham a Birmingham? Nie sú to no-go zóny, ani z hľadiska zemepisného, ani pokiaľ ide o suverenitu. Toto je miesto, kde sme my – Emerson, ďalší (ako guvernér Louisiany Bobby Jindal) i ja narazili. V angličtine chýba pre to ľahko dostupný názov. A to z dobrého dôvodu: nepoznám žiadnu historickú paralelu, v ktorej majoritná populácia akceptuje zvyky a dokonca kriminalitu úbohejšej a slabšej imigrantskej komunity. Svet nikdy nezažil nič porovnateľné so súčasnou kombináciou úspechov Západu, nesmelosťou a vinou, alebo ohromne nadradenou mocou idúcou ruka v ruke s hlbokou neochotou používať ju.
Namiesto termínu no-go zóny, navrhujem používať termín semi-autonómne sektory, termín, ktorý zdôrazňuje ich nejasnú a negeografickú povahu – takže dovoľuje presnejšiu diskusiu o tom, čo je, pravdepodobne, najakútnejším problémom Západnej Európy.