Pred týždňom v nedeľu francúzska vláda sponzorovala pochod solidarity, na ktorom sa zúčastnil rad zahraničných lídrov a všetkých domácich politických strán, ktoré sa spojili v "posvätnom zväzku" (termín pripomínajúci Prvú svetovú vojnu) proti masakrom v redakcii časopisu Charlie Hebdo a v kóšer obchode.
Zúčastnili sa všetky politické strany s výnimkou jedinej – Národného frontu (NF) na čele s Marine Le Pen, ktorá bola údajne vylúčená preto, lebo nepodporuje "republikánske hodnoty." V skutočnosti jej bola zamedzená účasť preto, že ako jediná spomedzi francúzskych politických strán je proti imigrácii; a ostatné politické strany sa obávajú, že NF môže v dôsledku týchto masakrov získať. Rovnako tak vláda včera zakázala demonštráciu sekularistickej organizácie Riposte Laïque, ktorá požaduje "Islamisti preč." .
 Po parížskom útoku dostala Marine le Pen pozvanie na stretnutie s francúzskym prezidentom, nie však na účasť v jeho sprievode. |
Hoci sám som klasický liberál s libertariánskymi tendenciami v centre Republikánskej strany v Spojených štátoch, vítam posilnenie Národného frontu a mnohých ďalších strán hanlivo označovaných za "krajne pravicové." Tu sú dôvody:
Pripusťme, že niektoré európske strany majú v skutočnosti fašistické atribúty, najmä Golden Dawn (Zlatý úsvit) v Grécku a Jobbik v Maďarsku. Ale tie ostatné, ktoré sú ohovárané, sú v skutočnosti populistické a povstalecké, často s ľavičiarskymi hospodárskymi programami, špeciálne pokiaľ ide o štát blahobytu. Sú kreatívne centristické, formujú novú kombináciu, ktorá priťahuje politiku aj priaznivcov ľavice i pravice. Predstavujú zdravú, normálnu, legitímnu a konštruktívnu odpoveď ľudí v stresovej situácii. A navyše, riešia to, čo majú na mysli mnohí.
 Niektorí Gréci sa vyjadrujú k ďalšej populistickej obave: k Európskej únii. |
Napríklad v prípade tých najhorších zverstiev bola Le Pen, ako vždy, jediným francúzskym vodcom, ktorý smelo vystúpil a identifikoval ich príčinu: "Bojujeme proti ideológii, proti islamistickému fundamentlizmu." Naopak, prezident François Hollande očividne klamal: "Tí, ktorí sa dopustili týchto činov, títo fanatici, nemajú nič spoločné s moslimskou vierou." (Jeho premiér Manuel Valls sa vyjadril trošičku lepšie: "Bojujeme … proti radikálnemu islamu.")
Okrem strany NF vo Francúzsku patria medzi podobné strany Independence Party (Strana za nezávislosť) vo Veľkej Británii, Švajčiarska ľudová strana vo Švajčiarsku, Freedom Party of Austria, (Strana pre slobodu v Rakúsku), Alternative for Germany (Alternatíva pre Nemecko), Danish People's Party (Dánska ľudová strana), Progress Party (Strana pokroku, Nórsko), Sweden Democrats (Švédski demokrati), Finns Party (Fínska strana) a – na prvej pozícii – Party for Freedom (Strana slobody, Holandsko), ktorú založil Geert Wilders, a ktorého považujem za najdôležitejšieho politika v Európe.
 PEGIDA usporiadala najväčšie demonštrácie v Nemecku, a to najmä v Drážďanoch. |
V týchto súvislostiach sú na čele dve obavy: Európska únia a islamizmus. EÚ vzbudzuje negatívne odpovede z mnohých príčin – Briti chcú vystúpiť, Nemci chcú vydaváť menej prostriedkov na ostatných, Gréci chcú menej úsporných opatrení: všetci sa cítia byť zaťažovaní nadnárodným experimentom, ktorý sa začal mierne, v roku 1951 ako Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ. Len byrokrati v EÚ a tí v dobrom postavení chránení realitou každodenného života tvrdili, že veci sú v pohode.
Pokiaľ ide o islamizmus, odpovede v celej Európe sú jednotné. Počnúc Španielskom až po Nórsko počúvame o príliš veľkom počte imigrantov, o tom, že je príliš mnoho ubytovní, príliš mnoho sociálno – patologických javov, príš mnoho islamskej nadradenosti, príliš mnoho šarie (islamského práva) a príliš mnoho násilia. Počet Európanov, ktorí sa obávajú islamizmu narastá, trápia sa kvôli strate svojej tradičnej kultúry a obávajú sa o budúcnosť svjich detí.
Staré strany, médiá a akademici sa zapojili do kampane ohovárania, marginalizácie a ostrakizmu proti týmto stranám, aby ich urobili neprijateľnými, akoby boli novými nacistami. Je to nebezpečné a zbytočné. Nebezpečné preto, lebo ak bude členom týchto strán odopieraná prijateľnosť a úcta, budú sa s väčšou pravdepodobnosťou vyjadrovať prostredníctvom extrémizmu a násilia. Je to zbytočné, pretože počet v tejto légii neúprosne narastá. Napríklad Sweden Democrats (Švédski demokrati) zdvojnásobili svoju podporu vo všetkých štyroch predchádzajúcich voľbách. Výskumy verejnej mienky zisťujú, že Le Pen a Wilders vedú vo svojich krajinách. A ako pokračujú v získavaní nových stúpencov, budú mať mnohí onedlho v európskych krajinách významný hlas.
Namiesto zaoberania sa urážaním a pokusmi o vylúčenie, by mali zavedené inštitúcie povzbudzovať populistické strany k tomu, aby sa stali umiernenejšími, viac sofistikovanými a aby plne participovali na politických procesoch. Hoci majú tieto tendenciu byť nedisciplinované, s niektorými paranoidnými a neprijateľnými prvkami, učia sa za pochodu a nevyspytateľne sa stávajú uznávanejšími. Áno, mnohé z nich majú pochybné pozadie – ale robia tak tiež už dlho zavedené strany v krajinách ako je Francúzsko a Švédsko.
Či už je to alebo nie je vítané, povstalci prichádzajú. Budúcnosť bude lepšia pre všetkých zúčastnených v prípade, ak prevezmú úlohu, ktorá sa od nich očakáva s kooperáciou establišmentu, a nie s hanobením. Zaslúžia si zdvorilosť a rešpekt.
