Egypt, po tisícročia známy ako "obilná komora Stredozemia," teraz čelí alarmujúcemu nedostatku potravín. Rozsah krízy objasňuje prekvapivo úprimná správa "Food for Stability" (Potraviny pre stabilitu), ktorú uverejnil v káhirských novinách Al-Ahram Gihan Shahine.
Na začiatok dve krátke historky: Hoci otec nútil 20 ročnú Samal, aby sa vydala za bratranca, ktorý si ju mohol dovoliť ubytovať a nakŕmiť, vyhlásila, že "po väčšinu týždňa mávali na večeru len opekané zemiaky a baklažány." Jej sestry, vo veku 10 a 13 rokov, museli odísť zo školy a pracovať, schudli a trpia chronickou anémiou.
Manal, zdravotná sestra a slobodná matka štyroch detí, nemôže svoje deti uživiť. "V minulosti sme sa zvykli napchávať kapustou s ryžou a jedli sme to, keď sme nemali žiadne peniaze. Ale teraz, kvôli rastúcim cenám, dokonca aj toto môže byť niekedy nedostupné. Naše deti trpeli vždy podvýživou, ale je to stále horšie a horšie."
Egypt má jednu z najhorších pozícií na svete pri hodnotení počtu obéznych dospelých a vychudnutých detí. |
Tieto deti nie sú nezvyčajnosťou: podľa World Food Programme (Svetového programu OSN pre potraviny - WFP), podvýživa brzdí rast u 31 percent egyptských detí vo veku od šesť mesiacov do päť rokov, čo je jedna z najvyšších pozícií vo svete. WFP tiež v roku 2009 zistil, že podvýživa znížila HDP Egypta o 2 percentá. Podľa údajov austrálskeho Future Directions International (FDI) jeden z piatich Egypťanov čelí nedostaku potravín a "narastajúci počet ľudí si nemôže dovoliť kúpu dostatočne výživnej potravy". Aby chudobný Egypt naplnil ich žalúdky, musí sa spoliehať na ťažko kalorické potraviny s nízkou nutričnou hodnotou (napríklad neslávne známy pokrm košari plný škrobu), ktorý spôsobuje nutričné nedostatky a obezitu. A 5, 2 percenta populácie začína v súčasnosti podľa správy egyptskej štátnej agentúry CAPMAS hladovať.
K egyptskej hladovej kríze prispievajú mnohé faktory. Od tých najhlbších až po menej závažné medzi ne patrí:
Zlá vládna politika: Káhira vždy uprednostňovala mestské oblasti pred vidieckymi, čo viedlo k redukcii poľnohospodárskeho výskumu, nedostatku finančnej podpory, vzniku monopolov súkromného sektora, skresleným podporám, pašovaniu, korupcii a vzniku čiernych trhov. Farmári trpia nedostatkom drahého, hoci podradného osiva, hnojív a pesticídov. Ale najškodlivejšou zo všetkého bola redukcia obrábanej pôdy zapríčinená vládnou účasťou na neobmedzenom a ilegálnom rozšírení bytovej výstavby.
Závislosť od dovozu potravín: Historicky sebestačný Egypt teraz – podľa FDI – dováža 60 percent svojich potravín. Krajina zostáva do značnej miery sebestačná, pokiaľ ide o ovocie a zeleninu, ale je silno závislá od dovozu zahraničného obilia, cukru, mäsa a jedlých olejov. Egypt dováža 2/3 pšenice (10 miliónov ton z celkovej spotreby 15 miliónov, čím sa stáva najväčším svetovým dovozcom pšenice), 70 percent fazule a 99 percent šošovice. Nie je to náhoda, že pestovanie šošovice kleslo z pôvodných 85 000 akrov pod úroveň 1 000 akrov. Veľkorysosť spojeneckých štátov exportujúcich ropu vo výške 20 miliárd USD v roku 2013 bola rozhodujúca pre financovanie dovozu potravín, ale treba si klásť otázku, ako dlho bude táto podpora pokračovať.
Stánky košari ponúkajú jedlá z rôznych škrobovín, ako cestoviny, zemiaky a ryža poliata omáčkou. |
Chudoba: Takáto závislosť na kolísavých medzinárodných trhoch je stále riskantnejšia, keďže Egypt sa stáva stále viac opustený. Predchádzajúci priemer 6, 2 percenta skutočného rastu HDP klesol podľa správy WFP v období rokov 2012–2013 na 2,1 percenta. Nezamestnanosť predstavuje 19 percent. Úroda bavlny, ktorá bola kedysi pýchou Egypta, ukázala zníženie produkcie o viac ako 11 percent v jednom hospodárskom roku 2012-2013. Podľa správy CAPMAS žije dvadsaťosem percent mladých ľudí v chudobe a 24 percent žije tesne nad hranicou chudoby, čo znamená nárast o 1 percento ročne.
Nedostatok vody: Dar Nílu 20 miliárd metrov kubických ročne už nestačí kvôli takým faktorom, ako je nárast populácie a neefektívne zavlažovanie, zníženie produkcie potravín v Egypte; a v súvislosti s výstavbou nových priehrad na Modrom Níle v Etiópii bude nasledovať v priebehu desaťročia ešte väčšé deficit.
Posledné krízy: FDI uvádza "epidémiu vtáčej chrípky v roku 2006, potravinovú, palivovú a finančnú krízu v rokoch 2007-09, vysoké globálne ceny potravín v roku 2010 a zhoršenie hospodárskej situácie zapríčinené politickou nestabilitou po revolúcii v roku 2011."
Môže nová vláda Abdula-Fattah el-Sisiho zvrátiť včas tieto ničivé trendy? Som pesimistický. Milióny výbušných Káhirčanov majú väčší politický vplyv než početnejší felahovia, ktorí v tichosti obrábajú svoje polia. A navyše, naliehavé otázky – počnúc nespokojnými továrenskými robotníkmi po rebélie Moslimského bratstva a po prímerie medzi Hamasom a Izraelom – neustále odvádzajú pozornosť vedenia od dlhodobej systémovej krízy, akou je produkcia potravín.
Záujmy egyptských farmárov (felahov), sú zaradené nízko na zozname vládnych priorít. |
Hladovanie v Egypte je ďalším z mnohých dhlbokých, endemických problémov Blízkeho východu, ktoré nemôžu vyriešiť outsideri, môžu sa pred nimi chrániť len oni sami.