Ešte pred tým, ako uvítam vznik štátu Kurdistan v severnom Iraku, priznávam, že som bol v minulosti proti jeho nezávislosti.
V roku 1991, po tom, ako skončila vojna v Kuwajte a ako Saddám Husajn napadol v Iraku šesť miliónov Kurdov, som uviedol v ich prospech tri argumenty proti americkej intervencii, argumenty, ktoré možno obvykle počuť aj dnes: (1) Kurdská nezávislosť by znamenala koniec Iraku ako štátu, (2) povzbudila by prejavy kurdského nepkoja za nezávislosť v Sýrii, Turecku a Iráne, čo by viedlo k destabilizácii a konfliktom na hraniciach a (3) vyvolalo by to prenasledovanie osôb, ktoré nie sú Kurdami, čo by spôsobilo "veľké a krvavé výmeny obyvateľstva."
 Mapa znázorňuje regionálnu vládu Kurdistanu, zelenou farbou je vyznačená práve dobytá provincia Kirkúk. |
Všetky tri očakávania sa ukázali ako chybné. Vzhľadom k biednej domácej i zahraničnej povesti Iraku, koniec zjednoteného Iraku sľubuje úľavu, rovnako ako kurdské nepokoje v susedných krajinách. Sýria sa rozdelila na svoje tri etnické a sektárske zložky: Kurdi, sunnitskí Arabi a šiítski Arabi, čo v dlhodobom horizonte sľubuje výhody. Odchody Kurdov z Turecka účelne prekážali bezohľadným ambíciám súčasného prezidenta Recep Tayyip Erdoğana. Rovnako aj Kurdovia opúšťajúci Irán užitočne zmenšujú škodlivú agresivitu mini-ríše. Na rozdiel od mojich obáv obyvatelia, ktorí nie sú Kurdami, vôbec neutekajú z irackého Kurdistanu, stal sa pravý opak: státisíce utečencov tam prúdia zo zvyšných častí Iraku, čo je užitočné pre bezpečnosť, toleranciu a príležitosti Kurdistanu.
Nemôžem byť zodpovedný za tieto chyby: V roku 1991 nikto nevedel, že autonómnej kurdskej vláde v Iraku sa bude takto dariť. Regionálnu vládu Kurdistanu (KRG), ktorá vznikla nasledujúci rok, možno nazývať (len s malou nadsádzkou) Švajčiarskom moslimského Blízkeho východu. Jeho ozbrojení, komerčne zmýšľajúci horali sa snažia prosperovať sami od seba.
Tiež sa v roku 1991 možno nevedelo, že kurdská armáda, pešmerga, sa bude etablovať ako kompetentná a disciplinovaná sila; že KRG odmietne teroristické metódy, ktoré vtedy, ako bolo všeobecne známe, používali Kurdi v Turecku; že hospodárstvo zažije boom; že dve vedúce kurdské politické rodiny, rodina Talabániho a Barzániho, sa naučia koexistovať; že KRG sa zapojí do zodpovednej diplomacie; že jeho vedenie podpíše medzinárodné obchodné dohody; že vznikne desať inštitúcií vyššieho vzdelávania; a že kurdská kultúra bude prekvitať.
Všetko toto sa ale stalo. Ako to opisuje izraelský vedec Ofra Bengio, "autonómny Kurdistan sa ukázal byť veľmi stabilnou, prosperujúcou, mierumilovnou a demokratickou časťou Iraku."
 Erbil, hlavné mesto irackého Kurdistanu, prekvitá. |
Čo bude ďalej na programe KRG?
Prvou položkou po ťažkých stratách Islamského štátu bude pre pešmergu rekvalifikovať, prezbrojiť a takticky sa spojiť s bývalými odporcami, ako je iracká centrálna vláda a tureckí Kurdi, kroky, ktoré majú na budúcnosť Kurdistanu pozitívny vplyv.
Po druhé, vedenie KRG signalizovalo svoj úmysel usporiadať referendum o nezávislosti, ktoré, ako sa správne predpokladá, prinesie zvučné potvrdenie obyvateľstva. Diplomacia však zaostáva. Iracká centrálna vláda samozrejme odporuje tomuto cieľu, rovnako ako veľké mocnosti, odrážajúc tak svoju zvyčajnú opatrnosť a obavy o stabilitu. (Pripomeňme si "Chicken Kiev speech."), prejav Georga H.W. Busha v roku 1991.
Avšak podľa záznamov vrchných predstaviteľov KRG, zahraničné mocnosti by mali jeho nezávislosť podporovať. Pro-vládne médiá v Turecku už tak robia. Americký viceprezident Joe Biden by mohol stavať na svojom návrhu z roku 2006 o tom, že každej etno-religióznej skupine – Kurdom, sunnitským Arabom a šiítskym Arabom – by mal byť poskytnutý priestor pre ich vlastné záležitosti, pričom centrálna vláda by mala mať na starosti spoločné záujmy."
Po tretie: Čo ak by irackí Kurdi spojili svoje sily na hraniciach – ako to už príležitostne urobili – a vytvorili jeden Kurdistan s populáciou okolo 30 miliónov a možno koridor k Stredozemnému moru? Jedna z najväčších etnických skupín na svete bez štátu (diskutabilné tvrdenie: napr. Kannadigovia v Indii), Kurdi postrádali svoje šance po usporiadaní po Prvej svetovej vojne, pretože chýbali potrební intelektuáli a politici.
 Každá mapa kurdských obyvateľov sa od ostatných odlišuje. Táto poskytuje odhad ich geografického rozsahu, vrátane koridoru k Stredozemnému moru. |
Terajší vznik kurdského štátu by zásadne zmenil región súčasným pridaním novej krajiny značného rozsahu a čiastočne by rozčlenil svojich štyroch susedov. Táto perspektíva by bola pre väčšinu sveta skľučujúca. Ale Blízky východ – stále v zovretí nešťastnej Sykes-Picotovej dohody, tajne uzavretej európskymi mocnosťami v roku 1916 – potrebuje blahodárny otras.
Z tejto perspektívy je vznik kurdského štátu súčasťou širokej destabilizácie v regióne, nebezpečnej, ale nevyhnutnej, ktorá sa začala v decembri 2010 v Tunisku. V súlade s tým srdečne vítam, ak sa jeho štyri potenciálne časti skoro spoja a vytvoria jednotný spojený Kurdistan.
