Izrael a Hamas znášajú devastujúcu vojnu, ktorá trvá už 50 dní. Daniel Pipes, Prezident Middle East Forum diskutuje o príčinách vojny, názoroch oboch strán a ich pohľade na utorkové večerné prímerie. V niekoľkých vetách, ktoré boli dodané včara, Pipes hodnotí prímerie.
 Titulná stránka novín "Şalom," vydávaných v Istanbule. |
Ako interpretujete načasovanie boja medzi Izraelom a Hamasom?
K rozhodnutiu Hamasu o začatí konfliktu mohlo prispieť mnoho faktorov, o ktorých môžeme iba uvažovať: medzi inými "vláda národnej jednoty" s hnutím Fatah, vražda troch izraelských tínedžerov, hospodárske problémy v Pásme Gazy, nepriateľstvo egyptskej vlády voči Hamasu, víťazstvá ISIS v Iraku, rozhovory skupiny P5+1 s Iránom.
Mierový proces, ktorý sprostredkovali Spojené štáty, bol zastavený a nakoniec odložený. Súhlasíte s rozšíreným názorom, že ako v Palestíne, tak aj v Izraeli existujú určité politické skupiny, ktoré profitujú zo súčasného status quo namiesto toho, aby nastolili trvalý mier na základe vzájomných ústupkov?
Neviem o žiadnom židovskom Izraelčanovi, bez ohľadu na politické názory, ktorý by chcel, aby vojnový konflikt pokračoval. Na arabsko/moslimskej strane nájdeme rozdelenie medzi tými, ktorí sú pripravení prijať Izrael ako židovský štát a urovnať konflikt, verzus tými, ktorí sú rozhodnutí eliminovať ho ako židovský štát. Odhadujem, že tí prví predstavujú asi 20 percent arabsko/moslimskej populácie.
Kvôli zlyhaniu Fatahu zabrániť Hamasu v útokoch proti Izraelu bola Abbásova vládna politická reprezentácia Palestíny – hlavne v Gaze – izraelskými predstaviteľmi považovaná za problematickú. Napriek tomu oznámenie o vláde národnej jednoty nebolo vítané. Prečo?
Izraelčania sú hlboko podozrievaví voči Abbásovi, Fatahu a Palestínskej autonómii, preto predpokladajú, že spojenie s Hamasom znamená, že PA pôjde smerom k Hamasu, a nie naopak. Zdieľam tieto podozrenia.
Ako získavajú demografické skutočnosti Izraela, t. j. narastajúci počet ultra-religióznej pravice politický základ pre to, aby získali vplyv na jeho zahraničnú politiku?
Haredimovia majú tendenciu sústreďovať sa na otázky, ktoré predstavujú ich bezprostredný záujem – peniaze pre školy a zdravotníctvo, otázky kóšer, oddeleie pohlaví, dodržiavanie sabatu – a venujú málo pozornosti zahraničnej politike. Toto sa môže jedného dňa zmeniť, ale dovtedy je u nich záujem o zahraničnú politiku predovšetkým na podporu ich domácej agendy.
 Haredimovia nemajú tendenciu vplývať na izraelskú zahraničnú politiku. |
Môžeme hovoriť o politickej polarizácii v Izraeli, medzi liberálnou ľavicou a radikálnou pravicou v alternatívnych cestách k mierovému procesu, t. j. riešenie dvoch štátov/riešenie jedného štátu/ďalších osád?
Nedávny prieskum ukázal, že v otázkach zahraničnej politiky a bezpečnosti sa židovskí občania v Izraeli počítajú ako: 62 percent na pravej strane, 22 percent v strede a 12 na ľavej strane. Táto výhoda 5 ku 1 pravice nad ľavicou naznačuje, že momentálne, tak či onak nie je polarizácia. Krajina súhlasí s cieľom (demilitarizovaná Gaza) a dohaduje sa iba o metódach.
Na jednej strane je tu právo Izraela na sebaobranu. Na druhej strane, spravodajstvo o narastajúcom počte usmrtených obetí v Gaze podkopáva morálne ospravedlnenie izraelských operácií. Existuje spôsob, ako prekonať túto dilemu?
Dovtedy, kým bude Hamas pokračovať v používaní palestínskych civilistov na ochranu svojho vojenského hardvéru (na rozdiel od Izraela,ktorý robí pravý opak), bude pokračovať stav, keď civilisti v Gaze budú obeťami. V kombinácii so skutočnosťou, že Hamas nielenže začal konflikt, ale ho aj odmieta ukončiť (tým, že znovu a znovu vystreľuje rakety na Izrael) to poukazuje na Hamas ako na agresora.
Ako interpretujete anti-izraelské protesty v Spojených štátoch a v Európe? Sú protesty zamerané predovšetkým na odsúdenie politiky Izraela, alebo majú tiež súvislosť s narastajúcim antisemitizmom? Alebo môžete povedať, že tieto dve príčiny sa prelínajú.
V priebehu času ukazujú anti-izraelské demonštrácie na Západe stále viac antisemitistických prvkov. Majme však na pamäti, že relatívna absencia takýchto demonštrácií v krajinách s moslimskou majoritou je skutočnosťou, ktorá má veľký význam.
 Anti-izraelská demonštrácia v New York City, 25. júla. Foto: Copyright Danielle Avel. |
Myslíte si, že je v dohľadnej dobe možné naozajstné prímerie? Ak áno, je tu nejaké miesto pre Turecko na to, aby konalo ako sprostredkovateľ?
Ak toho bude mať Hamas dosť (to znamená, ak sa jeho vodcovia rozhodnú, že bolesť presahuje výhody pokračujúceho boja), príde k prímeriu..
Počet krátkodobých pokusov o prímerie sprostredkovali rôzne krajiny, ako Spojené štáty, Egypt, Katar a Turecko; Prečo zlyhalil? Bola to stratégia na presadzovanie širšej mierovej dohody? Boli to sprostredkovatelia, alebo čo?
Zlyhali z rôznych príčin. Katarská vláda robí zjavný nátlak na Hamas, aby neakceptoval egyptskú ponuku. Izraelčania považujú turecko-katarskú ponuku za príliš priaznivú voči Hamasu.
Čo bolo konečným cieľom Izraela v operácii Ochranné ostne (Operation Protective Edge)? Bola misia splnená? Akým spôsobom?
Cieľom Izraela je ukončiť hrozbu prichádzajúcu z Gazy. Toto ešte nebolo dosiahnuté, iba dočasne. V Izraeli je pre to mnoho frustrácie.
V regióne je tendencia – ako ukazujú príklady Sýrie a Iraku – džihádistické skupiny majú tendenciu vypĺňať politické vákuum tam, kde je neúspešný štátny aparát. Ak Izrael úplne rozbije Hamas, kto prevezme politickú moc v Gaze? Fatah? Islamský džihád? Je tu riziko zakorenenia podpory Islamského štátu?
Samotný Hamas je džihádistickou skupinou, takže takéto prevzatie moci sa už v Gaze uskutočnilo. Ak by ho nahradili ešte radikálnejšie skupiny podobné ISIS (ako Palestínsky islamský džihád), zmení sa len málo. Moje preferované riešenie? Aby Egyptská vláda znovu vládla v Gaze, ako tomu bolo od roku 1949 do roku 1967. Hoci Sisiho vláda sotva túži prevziať zodpovednosť za Gazu, robí si tiež obavy z Moslimského bratstva, ktoré tam má základňu, z ktorej môže zaútočiť na Egypt, čo by mohlo s takýmto krokom súhlasiť.
Chceli by ste povedať niečo o poslednom prímerí?
Prímerie, ktoré vstúpilo do platnosti dnes, 26. augusta, silno pripomína to z 15. júla, keď ho Izrael akceptoval, ale Hamas ho odmietol, naznačuje, že táto dohoda predstavuje izraelskú výhodu. Ale vzhľadom k tomu, že ide o 12. prímerie v priebehu 50 dní, je celkom možné, že nevydrží, špeciálne vtedy, ak sa objavia správy, že katarská vláda nechce zastaviťHamas; platí účty, takže má v Gaze vplyv. Stručne povedané, dobré správy, ale musíme byť pripravení na ďalšie sklamanie.
