[N.B.: Časť tohto interview sa objavila 14. augusta v tureckých novinách Aydınlık,; zvyšok bude čoskoro nasledovať. Kliknite na článok sem. V ďalšom texte nasleduje celý rozhovor. Niektoré identifikujúce informácie boli pridané ako pomoc pre ne-tureckých čitateľov.]
[Úvod v Aydınlık:] Şafak Terzi uskutočnil interview s Danielom Pipesom, členom CFR a zakladateľom a prezidentom Middle East Forum. Pipes pracuje v oblasti zahraničnej politiky Spojených štátov súvisiacej s Blízkym východom a históriou islamu a islamizmu. Boston Globe o ňom povedal, že "Keby bola venovaná pozornosť Pipesovým varovaniam, možno by sa nikdy neudial 11. september."
Turecké prezidentské voľby
Aydınlık: V našom predchádzajúcom rozhovore (v marci) ste povedali, že Washington považuje tureckého premiéra Recepa Tayyip Erdoğana skôr za problém, než za riešenie: ešte stále to platí?
Daniel Pipes: Až po Gezi Parku si exekutíva uvedomila, že Erdoğan predstavuje pre Spojené štáty problém. Toto vedomie odvtedy vzrástlo, špeciálne pre jeho zhovievavý postoj vis-à-vis Islamskému štátu v Iraku a Sýrii (ISIS) a jeho vyznievanie ako nacista vis-à-vis Izraelu.
Aydınlık: Ako bude Washington jednať s Erdoğanom ako prezidentom o dva týždne?
Pipes: Kým Erdoğan dramaticky nezmení kurz, očakávam, že ochladenie vzťahov bude pokračovať.
Aydınlık: Washington a Erdoğan mali od roku 2002 dobré partnerské vzťahy. Čo sa stalo?
Pipes: Do volieb v roku 2011 bol Erdoğan veľmi opatrný, takže outsideri by museli detailne poznať jeho islamistické pozadie na to, aby ho pochopili; odvtedy už môže každý jasne vidieť, kým je.
Aydınlık: Bol by Washington spokojnejší, ak by sa stal prezidentom niekto z jeho rivalov o prezidentský úrad, Ekmeleddin Ihsanoğlu (CHP a MHP) alebo Selahattin Demirtaş (HDP)?
Pipes: Nepochybne.
Aydınlık: Pri pohľade na výsledky volieb, myslíte si, že je to skôr víťazstvo Erdoğana alebo porážka Ihsanoğlua and Demirtaşa?
Pipes: Je to víťazstvo pre Erdoğana, nie strata pre ostatných, ktorí nemohli reálne očakávať, že budú zvolení za prezidenta. Je to však nepekné víťazstvo, pretože Erdoğan používal taktiky, ktoré my v americkej angličtine nazývame "tin-pot dictator" (autokratický vládca s malou politickou dôveryhodnosťou). Mám na mysli jeho absurdné tri góly vo futbalovom zápase, uväznenie novinárov a polície, neobjektívne pokrytie vysielania TRT, etnické urážky, zaobchádzanie s mnohými civilistami ako s nepriateľmi, a mnoho ďalšieho. Ani zďaleka to neboli férové voľby.
 Percentá ukazujú výsledky hlasovania. Čísla v spodnej časti ukazujú celkový počet hlasov pre každého kandidáta. |
Aydınlık: A čo tí mnohí ľudia, ktorí bojkotovali voľby alebo proti nim protestovali?
Pipes: Majú moje sympatie. Hlavná voľba bola medzi dvomi typmi islamistických kandidátov, Erdoğanom a Ihsanoğluom, čo je nočnou morou Atatürkistov.
Aydınlık: Ako hodnotíte všeobecnú budúcnosť Turecka s Erdoğanom ako prezidentom?
Pipes: Som veľmi pesimistický. Predpokladám narastajúci rozkol medzi etnickou, politickou a religióznou líniou, dokonca ešte prídu viaceré línie napätia; ponuré ekonomické vyhliadky, pretože narastajú úrokové sadzby a priame zahraničné investície vysychajú; a zlyháva zahraničná politika, v ktorej "nulové problémy so susedmi" zapríčinili mnoho nových problémov, špeciálne s Iránom, Irakom, Sýriou, Izraelom a Egyptom.
Aydınlık: Očakávate, že Erdoğan vytvorí prezidentský systém, taký, aký existuje v Spojených štátoch?
Pipes: Nie. Americký systém sa vyvíjal na základe hlbokej úcty k právnym normám, a oddelenia právomocí medzi exekutívnym, legislatívnym a súdnym odvetvím vlády. Pokiaľ nás všetkých Erdoğan neprekvapí, chystá sa vládnuť ako zvolený padišah, ktorý môže robiť všetko čo chce, bez pravidiel alebo limitov.
Aydınlık: V našom poslednom rozhovore ste uviedli, že Erdoğan nebol natoľko silný, špeciálne po hnutí Gezi, ako tomu bolo v predchádzajúcich rokoch. Myslíte si, že stratíme ešte viac pôdy pod nohami, keď sa stane prezidentom?
Pipes: Veľkou neznámou je v tejto chvíli jeho nástupca vo funkcii premiéra. Ak nájde presne tú správnu osobu, ktorá je serióznym politikom, ale ktorá sa Erdoğanovi podrobí v dôležitých záležitostiach, a ktorá môže vyhrať dostatočný počet kresiel v budúcich parlamentných voľbách na vytvorenie prezidentského systému, potom nebude mať nový prezident vážne politické problémy. Ale ako bude jeho nástupca robiť chyby, alebo sa vzoprie Erdoğanovým želaniam, môže zostať frustrovaný a opustený v Çankaya Köşkü (prezidentský palác v Ankare).
 Prezidentský palác v Ankare, Çankaya Köşkü. |
Aydınlık: V prípade, že sa súčasný prezident Abdullah Gül pokúsi získať moc vovnútri AKP, myslíte si, že Erdoğan stratí kontrolu nad stranou a Gül prevezme vedenie?
Pipes: Nemám dostatok informácií o internom vývoji v AKP na to, aby som mohol odpovedať, ale Gül – ktorý už slúžil ako premiér po dobu štyroch mesiacov v rokoch 2002-03 – je jasným potenciálnym premiérom. Inak povedané, prezidentské voľby boli nudne predvídateľné, ale čo sa stane ďalej – výber premiéra – bude veľkou drámou.
Aydınlık: Uprednostnil by Washington radšej kooperáciu s Gülom než s Erdoğanom?
Pipes: Asi by každá jednotlivá zahraničná vláda jednala radšej s Gülom než s Erdoğanom, s možnou výnimkou Putinovho Ruska.
Konflikt Gülen-Erdoğan
Aydınlık: Erdoğan vyhlásil, že by zničil takzvané paralelné štruktúry v Turecku. A nedávno uväznil niekoľkých príslušníkov polície, ktorí mali väzby na Gülena. Je tam naozaj paralelná štruktúra?
Pipes: Nepáči sa mi výraz "paralelná štruktúra" na popisovanie hnutia Hizmet alebo Fethullaha Gülena; uprednostňujem "Gülenovu konšpiráciu," pretože existuje jedinečná sieť vzájomne spolupracujúcich prvkov.
Aydınlık: Myslíte si, že sa Erdoğan snaží zničiť túto štruktúru?
Pipes: Áno, kooperoval s ňou dovtedy, kým spoločne zneutralizovali armádu v polovici roka 2011. V tomto časovom bode sa začala politická vojna, ktorá sa skončí len vtedy, ak Erdoğan zničí Gülena, alebo naopak.
Aydınlık: Gülen žije v Pennsylvánii a hovorí sa, že je v úzkom vzťahu so Spojenými štátmi. Neobáva sa Washington Erdoğanových akcií proti Gülenovi?
Pipes: Ako niekto, kto žije tiež v Pennsylvánii a vedie rozhovory s členmi americkej vlády, nie som si vedomý takýchto úzkych vzťahov.
 Fethullah Gülen žije v Golden Generation Worship and Retreat Center v Saylorsburg, Pennsylvania. |
ISIS a teror
Aydınlık: Prečo zaútočili Spojené štáty na vojenské sily bojujúce proti nepriateľom – napríklad Maliki v Iraku a Assad v Sýrii? Pripomeňme si, že na začiatku líbyjského a sýrskeho konfliktu Spojené štáty podporovali niektoré opozičné a džihádistické skupiny.
Pipes: Po prvé, nemyslím si, že Maliki je považovaný za nepriateľa Spojených štátov – v každom prípade, zatiaľ nie. Je považovaný za politika, ktorý zlyhal a mal by opustiť miesto premiéra. K vašej hlavnej otázke: Hoci ISIS bojuje proti Assadovmu režimu, bojuje tiež proti ďalším nepriateľom Assada, zmasakroval jezidov, kresťanov a šiítov, otvoril priehradu, aby zaplavil svojich nepriateľov a hrozí, že napadne Spojené štáty. Je jasným nepriateľom Ameriky.
Aydınlık: Vedú Spojené štáty skutočne vojenské operácie proti ISIS?
Pipes: Áno, v malom rozsahu.
Aydınlık: Aké sú ciele týchto operácií?
Pipes: Dobrá otázka. Obamova administratíva nevysvetlila svoje vojenské ciele v Iraku. Zničiť ISIS, zastaviť masakre, rozšíriť kontrolu Bagdadu na celú krajinu? Možno sa nakoniec dozvieme odpoveď.
Aydınlık: ISIS pácha útoky v celom regióne, tak prečo nezaútočil Washington na ISIS už predtým? Prečo teraz?
Pipes: Pohľad na ľudí, ktorí umierajú od hladu a smädu na vrchole hory za jediný hriech, že nie sú sunnitskými moslimami, postrčil administratívu do akcie.
Aydınlık: Na tweete ste uviedli, že skupiny ako ISIS by nemali byť považované za teroristické skupiny, sú to skôr štáty a milície. Je to kvôli jej meniacej sa orientácii, alebo kvôli stratégii podporujúcich štátov?
Pipes: Kvôli ich metódam. Terorizmus sa skladá zo sporadických útokov; na rozdiel od toho, ISIS dobýva teritórium. V skutočnosti už ovláda oblasť približne vo veľkosti Veľkej Británie. Nazývať to terorizmom, robí sa z tohto termínu niečo takmer bezvýznamné.
