Obamova administratíva dopravila obvineného líbyjského teroristu Ahmeda Abú Chatalláha do Washingtonu pred súd. Jeho príbeh odhaľuje, ako vláda vníma islamistickú hrozbu a jej zhubnosť. Na šťastie existuje omnoho lepšia alternatíva.
 Ahmed Abú Chatalláh. |
Abú Chatalláh je obvinený z účasti na vražde veľvyslanca a troch ďalších Američanov v septembri 2012 v Benghází. Po bolestivo pomalom vyšetrovaní, počas ktorého žil obvinený na slobode a vyzývavo poskytoval médiám rozhovory, ho 15. júna zadržala americká armáda. Po tom, ako bol prepravený lodnou a vzdušnou cestou do Washingtonu, D.C., bol Abú Chatalláh uväznený, bola mu poskytnutá obhajkyňa Michelle Peterson, bol obvinený, obžalovaný a podľa vypočutia arabského prekladu súdneho procesu vyhlásil, že je nevinný z trestného činu konšpirácie a požadoval diétu halal. Potenciálne čelí odsúdeniu na doživotie.
 Umelecké stvárnenie Abú Chatalláha, v ušiach sluchátka, vedľa svojej obhajkyne Michelle Peterson, skladá prísahu pred sudcom Johnom Facciolom počas svojho vypočúvania 28. júna 2014 pred federálnym americkým okresným súdom vo Washingtone, D.C. |
Tento scenár predstavuje dva problémy. Po prvé, Abú Chatalláh sa mäže tešiť plnej palete ochrán, ktoré mu poskytuje americký právny systém (dokonca mu prečítali právo Miranda, znamenajúcu jeho právo nevypovedať a konzultovať s právnikom), čím je usvedčenie neisté. Podľa vysvetlenia v New York Times, preukázanie viny bude uňho "veľmi náročné", pretože okolnosti útoku, ktorý sa konal uprostred občianskej vojny v krajine prekypujúcej nepriateľstvom voči Spojenýn štátom, kde obavy o bezpečnosť znamenali, že americkí vyšetrovatelia museli čakať týždne, kým sa im podarilo dostať na miesto zločinu a pozbierať dôkazy, a trestné stíhanie závisí od svedectva líbyjských svedkov privezených do Spojených štátov, ktorí môžu stratiť odvahu pri krížovom výsluchu.
Po druhé, čo dobrého prinesie usvedčenie? Ak všetko pôjde dobre, získa sa iba menej dôležitý praktický výsledok, a ideologické zdroje, financujúci aparát, veliteľská a riadiaca štruktúra a teroristická sieť zostanú nedotknuté. Roky trvajúce, ťažkopádne, drahé a vyčerpávajúce úsilie prinesie dôkaz, ale nepoškodí nepriateľa. Ak bude Abú Chatalláh odsúdený, môžu predstavitelia administratívy jasať, ale Američania budú bezpečnejší len v nepatrnej miere.
Táto márnosť pripomína 90. roky, keď boli teroristické útoky bežne považované za trestné činy a prejednávané na súdoch, radšej než vedenie vojny, kde je potrebné použitie vojenskej sily. V reakcii na to som sa sťažoval v roku 1998, že americká vláda teroristické násilie "nevníma ako ideologickú vojnu, ktorou je, ale ako sled samostatných trestných incidentov", čo znamená chybný prístup, ktorý zmení americkú armádu "na akúsi globálnu politickú silu, čo vyžaduje mať nereálne vysokú úroveň istoty pred tým, ako sa môže ísť do akcie", vyžaduje to dôkazy takého druhu, ktoé možno postaviť pred americký súd.
George W. Bush zlikvidoval trestné paradigma, keď večer 11. novembra dramaticky vyhlásil "vojnu proti terorizmu". Hoci je to nemotorná fráza (ako môže niekto robiť vojnu proti taktike?), to, čo sa stalo známym ako Bushova doktrína má veľký prínos pre deklarovanie vojny – na rozdiel od policajnej akcie – proti tým, ktorí útočia na Američanov. Avšak teraz, o 13 rokov neskôr, a sčasti pre úspech tejto vojny, sa Obamova administratíva vrátila k prístupu z 11. septembra, k uväzneniu zločincov.
 George W. Bush 11. novembra prehovoril k národu a deklaroval "vojnu proti terorizmu". |
Namiesto toho mala byť americká reakcia na teroristické útoky na amerických občanov okamžitá a smrtiaca. Ako som napísal pred 16 rokmi, "každý, kto škodí Američanom, by mal vedieť, že odplata bude istá a škaredá. … Ak primerané dôkazy poukazujú na to, že teroristi z Blízkeho východu ubližujú Američanom, mali by byť nasadené americké ozbrojené sily. Ak páchateľ nie je presne známy, potom treba potrestať tých, ktorí sú známi tým, že prechovávajú teroristov. Choďte po vládach a organizáciách, ktoré podporujú terorizmus, a nie iba po jednotlivcoch."
Preskočme podrobnú analýzu toho, kto vykonal útok. Bezpečnosť nezávisí od zložitých súdnych procesov, ale od politiky odstrašovania, vybudovanej "rokmi strašnej odplaty každému, kto akokoľvek poškodzuje amerického občana." Nepriatelia musia očakávať, že budú čeliť obrovskému hnevu Spojených štátov, ak budú pôsobiť škodu ich občanom, a odradí ich to od páchania takýchto útokov v budúcnosti.
Americkí daňoví poplatníci odovzdali federálnej vláde viac ako 3 bilióny dolárov ročne, a za to očakávajú, že budú chránení pred zahraničnými hrozbami. To platí dvojnásobne pre občanov, ktorí pracujú v zahraničí v mene svojej krajiny, ako bol napríklad personál veľvyslanectva zabitý v Benghází.
Zločiny vyžadujú pravidlá dokazovania, práva Miranda, právnikov, sudcov a poroty. Vedenie vojny vyžaduje absolútnu, dôkladnú odvetu americkej armády.
Dodatok 14. júla 2014: Prečo takéto jemné zaobchádzanie s vražedným nepriateľom? Ako odpoveď ponúkam moje vysvetlenie spred dvoch rokov, týkajúce sa Sýrie:
mnohí Západniari sú natoľko presvedčení o svojom vlastnom blahu, že zabúdajú na svoju bezpečnosť, a namiesto toho sa zameriavajú na obavy tých, ktorých vnímajú ako slabých a využívaných, či už ide o ľudské bytosti (napr. domorodé národy alebo chudobných), alebo zvieratá (veľryby alebo malé rybičky druhu percina tanasi - snail darters). Západniari vyvinuli sofistikované mechanizmy, ktorými sa bude reagovať na tieto obavy (napr. zodpovednosť za ochranu, aktivizmus za práva zvierat). Avšak pre tých z nás, ktorí nie sme až takí dôverčiví, zostáva ohrozenie našej bezpečnosti a našej civilizácie najvyššou
