Politici začínajú vojny s optimizmom s výhliadkami, že bojom získajú. Uvádza to Geoffrey Blainey vo svojej majstrovskej štúdii The Causes of War (Príčiny vojny) ; v opačnom prípade by sa boju vyhli.
Prečo teda chce Hamas znovu vyprovokovať vojnu s Izraelom? Náhle, bez varovania začal 11. júna vystreľovať rakety, narušujúc tak pokoj, ktorý na tomto mieste vládol od novembra 2012. Tajomstvo tohto výbuchu inšpirovalo Davida Horovitza, vydavateľa Times of Israel k zisteniu, že súčasný boj nemá "žiadnu vzdialenú dôveryhodnú príčinu" na to, aby sa uskutočňoval. A prečo izraelské vedenie odpovedalo len v minimálnej miere, pokúšajúc sa vyhnúť boju? Hoci obe strany vedia, že izraelské ozbrojené sily majú prevahu nad Hamasom v každej sfére – v zhromažďovaní informácií, velení a riadení, technológiách, palebnej sile, dominancii vo zdušnom priestore.
 Izraelské letectvo má úpln[ kontrolu nad vzdušným priestorom. |
Čo vysvetľuje obrat v tejto role? Sú islamisti natoľko fanatickí, že im nevadia straty? Robia si sionisti príliš mnoho starostí zo strát na životoch, aby bojovali?
V skutočnosti sú vodcovia Hamasu veľmi racionálni. Pravidelne (2006, 2008, 2012), sa rozhodujú bojovať s Izraelom, pričom veľmi dobre vedia, že utrpia straty na bojovom poli, sú však optimistickí, pokiaľ ide o víťazstvo v politickej aréne. Izraelskí vodcovia naopak predpokladajú, že vyhrajú vojensky, ale obávajú sa politickej porážky – zlej publicity, rezolúcií OSN, atď.
Zameranie na politiku predstavuje historický posun; prvých 25 rokov existencie Izraela bolo svedkom opakovaného odmietania jeho existencie (špeciálne v rokoch 1948-49, 1967 a 1973), a nikto nevedel, ako by tieto vojny dopadli. Spomínam si na prvý deň šesťdňovej vojny v roku 1967, keď Egypťania ohlásili ohromné víťazstvo, zatiaľ čo celá izraelská tlač potichu naznačovala katastrofu. Prišlo to ako šok, keď sa zistilo, že Izrael zaznamenal najväčšie víťazstvo v dejinách vedenia vojny. Dôležité je, že o výsledku sa nepredvídateľne rozhodlo na bojovom poli.
 Okolitý svet nevedel o tom, že izraelské vojenské sily zničili egyptské letecké sily ešte na zemi v roku 1967. |
V minulosti: Výsledky arabsko-izraelskej vojny na bojovom poli boli v posledných 40 rokoch predvídateľné; každý vie, že izraelské vojenské sily zvíťazia. Je to skôr ako policajti a zlodeji, než bojovanie. Iróniou je, že táto nevyváženosť odvracia pozornosť od výhier a strát k morálke a politike. Nepriatelia Izraela ho provokujú k zabíjaniu civilistov, ich smrť im prináša množstvo výhod.
Štyri konflikty od roku 2006 obnovili pošramotenú povesť Hamasu za "rezistenciu," budovanie solidarity na domácom fronte, podnecovanie nezhôd medzi Arabmi a židmi v Izraeli, povzbudzovanie Palestínčanov a ďalších moslimov k tomu, aby sa stali samovražednými bombovými atentátnikmi, rozpaky neislamských arabských vodcov, zaistenie novej rezolúcie OSN útočiacej na Izrael, inšpirovali Európanov k tomu, aby uložili na Izrael prísnejšie sankcie, otvorili kohútik jedu medzinárodnej ľavice proti židovskému štátu a získali ďalšiu podporu od Iránskej islamskej republiky.
 Bezpečnostná rada Organizácie spojených národov nerobí nič radšej, než je odsudzovanie Izraela. |
Svätým grálom politického boja je vyhrať sympatie globálnej ľavice tým, že sa prezentuje ako porazená strana a obeť. (Z historického hľadiska to poukazuje na to, že je to nezvyčajné: Tradične sa bojovníci snažia vystrašiť nepriateľa tým, že sa prezentujú ako takí, čo naháňajú hrôzu a sú nezastaviteľní.)
Taktiky tohto nového vedenia vojny zahŕňajú prezentovanie presvedčivého emocionálneho príbehu, citovanie podpory slávnych osobností, apelovanie na svedomie a kreslenie jednoduchých, ale silných politických karikatúr (priaznivci Izraela v tom vynikajú, a to v minulosti i v súčasnosti). Palestínčania ukazujú ešte viac kreativity, vyvíjajú opačné ľstivé techniky "falošných fotografií" statických snímok a "Pallywoodu" pre tvorbu videí. Izraelčania si zvykli byť spokojní s potrebou toho, čo nazývajú hasbara, alebo s tým, že dostanú posolstvo, ale v posledných rokoch na to boli viac zameraní.
Strategické body na kopcoch, mestá a strategické cesty sú vrcholne dôležité v sýrskej a irackej občianskej vojne, ale v arabsko- izraelských vojnách dominujú morálka, proporcionalita a spravodlivosť. Ako som písal počas konfrontácie medzi Izraelom a Hamasom v roku 2006, "Solidarita, morálka, lojalita a pochopenie sú novou oceľou, kaučukom, olejom a muníciou." Alebo v roku 2012: "Úvodníky nahradili guľky, sociálne médiá nahradili tanky." Všeobecnejšie povedané, je to súčasťou hlbokej zmeny v modernom vedení vojny, keď bojujú západné a nezápadné vojenské sily, ako tomu bolo vo vojnách v Afghanistane a Iraku pod vedením Spojených štátov. Podľa Clausewitza je verejná mienka novým ťažiskom, zdrojom sily.
Po všetkom, čo bolo povedané, ako si vedie Hamas? Nie veľmi dobre. Straty, ktoré utrpel na svojom bojisku od 8. júla sa ukazujú byť vyššie, než sa očakávalo, a celosvetové odsúdenie Izraela napriek tomu pokračovalo. Arabské médiá boli relatívne potichu. Ak platí tento vzorec, mohol by prísť Hamas k záveru, že rakety pršiace na izraelské domovy nepredstavujú až taký dobrý nápad. V skutočnosti na to, aby ho to odradilo od začatia ďalších útokov v budúcich rokoch, bude potrebné, aby utrpel straty vo vojenských i politických vojnách, a aby boli tieto straty veľmi zlé..
Aktualizácia 11. júla 2014: Zatiaľ čo zvyčajný klan palestínskych extrémistov, islamistov, ľavičiarov a celkovo antisemitov udiera na Izrael, tak ako sa očakávalo, dostáva Židovský štát podporu od nečakaných zdrojov.
- Generálny sekretár OSN Ban Ki-moon: "Dnes čelíme riziku stále hmatateľnej totálnej eskalácie v Izraeli a Pásme Gazy s hrozbou pozemnej ofenzívy, ktorej možno predísť jedine tým, že Hamas zastaví odpaľovanie rakiet."
- Ako uvádza Rasmussen, podľa výsledkov národného prieskumu u 1 000 možných amerických voličov (uskutočnenom v období 7.- 8. júla, hneď po tom, ako začal vojnový stav), v rozpätí takmer 3 ku 1 (od 42 do 15 percent), obviňujú za konflikt v Pásme Gazy Palestínčanov viac, než vinia Izrael, s vysokým počtom nerozhodných hlasov, až 43 percent.
- Libanonské vnútorné bezpečnostné sily zadržali dve osoby za to, že vypálili rakety na Izrael.
- Egyptské bezpečnostné sily zabavili 20 rakiet, ktoré mali byť pašované do Pásma Gazy.
- Mahmoud Abbas, prezident Palestínskej autonómie, sa zúčastnil mierovej konferencie Ha'aretz v deň, keď sa začali súčasné boje a nahneval Hamas svojou ochotou pokračovať v spolupráci s izraelskou vládou.
- Jordánsky minister zahraničných vecí Násir Judeh požadoval, aby Izrael "okamžite zastavil svoju eskaláciu," ale vyvážil to výzvou k "obnoveniu úplného pokoja a vyhýbaniu sa cieleniu na civilistov" a k "návratu k priamym rokovaniam."
Dodatok 11. júla 2014: Veľké mozgy majú rovnaký názor a Caroline Glick prichádza práve s článkom "Hamas's (and Iran's) fail-safe strategy" (Stratégia Hamasu (a Iránu) zabezpečenia proti zlyhaniu), ktorá si kladie rovnaké otázky, ako som hore uviedol ja:
Čo robí Hamas? Hamas neporazí Izrael. Nezíska žiadne teritórium. Izrael sa nestiahne z Aškelonu alebo Sderotu pod krupobitím rakiet. Takže, keď Hamas nemôže vyhrať, prečo bojuje?
Jej odpoveď je približne v rovnakom duchu ako moja: Stavia do kontrastu všeobecné priaznivé podmienky, ktorým sa tešil Hamas, keď v roku 2007 prevzal Pásmo Gazy ("Všetko bolo dobré") k mnohým problémom, ktorými čelí dnes, pričom spomína vlády Egypta a Sýrie, Palestínskej autonómie, ISIS, a dokonca Arab Bank. Vzhľadom k týmto obtiažnym okolnostiam,
bolo iba otázkou času, kým Hamas začne plný útok proti Izraelu. Nenávisť proti židom je v moslimskom svete endemickou. Púšťať sa do vojny proti Izraelu je osvedčenou a pravou metódou na získavanie sympatií a podpory od moslimského sveta. Minimálne vám to prinesie toleranciu, ak nie podporu Spojených štátov a Európy. A dostanete toto všetko, či už vyhráte alebo prehráte.
Inými slovami, Glick a ja sa zhodujeme v politických cieľoch; ona však kladie na problémy Hamasu viac dôrazu než ja. Ja dávam prednosť tomu, považovať vojnu s Izraelom za stálu možnosť toho, že Hamas sa rozhodne pokračovať zo svojich vlastných vnútorných dôvodov, či už okolnosti budú dobré (ako v roku 2008 a 2012) alebo zlé (ako v roku 2014).
