Nedávno vypukol v Izraeli rozruch kvôli naprosto teoretickej otázke: mohlo by byť umožnené Izraelčanom, ktorí teraz žijú na Západnom brehu* žiť pod vládou Palestíny? Táto diskusia užitočným spôsobom zamerala pozornosť na jeden z najchúlostivejších a najhlbších problémov arabsko-izraelského konfliktu, a tak nás privádza k úvahám.
 Naftali Bennett (l) a Benjamin Netanjahu, spojenci, ktorí si niekedy silno odporujú. |
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu to všetko začal 24. januára: "Nemám v úmysle presídliť ani jednu jedinú [židovskú] osadu [na Západnom brehu]. Nemám v úmysle presídliť ani jedného [židovského] Izraelčana." Nemenovaný pracovník z úradu premiéra (PMO) komentoval toto vyhlásenie vysvetením, že "Rovnako, ako má Izrael arabskú menšinu, nevidí premiér dôvod na to, aby nemohla mať židovskú menšinu Palestína. Židia, ktorí žijú na ich strane, by mali mať možnosť výberu v tom, či chcú zostať, alebo nie." Tento pracovník to charakterizoval ako Netanjahuov "dlhodobý" postoj.
Niektorí ľudia v nacionalistickom tábore boli rozzúrení. Predseda strany Habayit Hayehudi (Židovský domov) Naftali Bennett, ktorý v súčasnej dobe zastáva pozíciu ministra, slovne útočil na premiéra za vyjadrovanie "iracionality hodnôt" a "etické šialenstvo." Podľa jeho názoru sa sionisti "nevrátili do zeme Izraela po po dvoch tisícoch rokov plých túžby preto, aby žili pod vládou Mahmúda Abbása. Každý, kto obhajuje myšlienku židovského štátu v Izraeli pod palestínskou vládou podkopáva našu spôsobilosť sídliť v Tel Avive."
Ďalší súhlasili: "Neponecháme osudu osadníkov žijúcich za nepriateľskými líniami," povedal námestník ministra zahraničných vecí Danny Danon. Takéto myšlienky "sú v rozpore so sionistickým étosom", poznamenal námestník ministra zahraničných vecí Ze'ev Elkin. "Absurdným" bol výber adjektíva námestníka z úradu predsedu vlády Ofira Akunisa.
 Osada Migron na Západnom brehu, ktorú pomáhala izraelská vláda financovať, a neskôr bola evakuovaná. |
Po tom, ako naznačil ďalší neidentifikovaný predstaviteľ PMO, že členovia vlády môžu vládu opustiť v prípade, že nebudú súhlasiť s premiérom, Bennett pritvrdil a pripomenul vraždy, ktoré spáchali Palestínci na židoch a uzavrel to vyhlásením, že "Podstatou sionizmu je suverenita. Pokiaľ tu neexistuje suverenita, neexistuje ani sionizmus."
PMO potom odpovedal požiadavkou, aby sa Bennett ospravedlnil alebo rezignoval, na čo tento odpovedal, že "mojím úmyslom nebolo, aby sa premiér cítil byť urazený", ale deklarovanie práva na "jeho kritiku, keď si to situácia vyžaduje. To je mojou povinnosťou." Incident sa skončil tým, že na povrch vyšli staré interview ukazujúce, že obaja, Netanyahu a Bennettova strana v minulosti vyjadrovali názory toho druhého, takže veci sa dostali do úplného zmätku.
Ako môžeme chápať túto týždeň trvajúcu diskusiu? Kto má, a kto nemá pravdu? Hoci ja zvyčajne podporujem prístup Bennetta a kol., Netanjahu má v tejto chvíli pravdu, a to z mnohých dôvodov.
Hanba, trauma a bezvýchodiskovosť odsunu 8 000 Izraelčanov z Pásma Gazy, ktorý nariadil v roku 2005 vtedajší premiér Ariel Šaron – krok, ktorý bol bezprecedentný pre každú demokraciu –ukazuje na nevyhnutnosť toho, aby izraelská vláda stanovila nedotknuteľnú zásadu, že už nikdy nevysťahuje svojich občanov z teritória. Skúsenosti z Pásma Gazy tiež potvrdili, nakoľko exponenciálne katastrofálne by bolo opakovanie tohto procesu na Západnom brehu so 40 krát väčšou populáciou Izraelčanov. Skutočnosť, že Netanjahu silno oponoval proti Šaronovmu rozhodnutiu (a opusil svoju vládu na protest proti tomu) upozorňuje na jeho zásadovosť v tejto otázke.
Po druhé, prečo by mala izraelská vláda splniť prianie Palestínčanov týkajúce sa Židovskej ríše Západný breh?
Po tretie, dovoliť židom žiť pod vládou Palestínskej autonómie je neobyčajne praktické. Izraelská vlajka nemôže nasledovať každého žida a urobiť z neho ostrov sionistickej suverenity. Mnohí židia po celom svete a dokonca i na Blízkom východe žijú za hranicami Izraela. Prečo teda nie na Západnom brehu?
 Židia v Hebrone v súčasnej dobe potrebujú veľkú bezpečnosť. Vojak na obrázku stráži sprievod pri príležitosti sviatku Purim v roku 2012. |
Po štvrté, vyhlásenie PMO šikovne zoslabilo kampaň delimitizácie proti židom obývajúcim Západný breh. Ak budú môcť židia žiť pod palestínskou vládou, nebudú už musieť byť zobrazovaní ako tí, ktorí kladú prekážky vyriešeniu arabsko-izraelského konfliktu, čím sa odstráni celá otázka "osídľovania".
A nakoniec, toto stanovisko Netanjahua mení náležitosti diskusie. Umožňuje to Jeruzalemu tvrdiť, že skutočné vyriešenie konfliktu si vyžaduje, aby židovskí Izraelčania boli schopní žiť mierumilovne v Palestínskom štáte. Konflikt, ako som tvrdil už viac ako pred desiatimi rokmi, sa naozaj skončí len vtedy, "keď židia žijúci v Hebrone budú potrebovať tak málo bezpečnosti, ako Arabi žijúci v Nazarete." Samozrejme je takáto vyhliadka veľmi vzdialená; ale akceptácia princípu židov žijúcich v "Palestíne" dovoľuje sionistom abstraktne akceptovať riešenie dvoch štátov, zatiaľ čo ospravedlniteľné oddialenie jej realizácie potrvá celé generácie, možno navždy.
Bennett a jeho stúpenci by sa mali upokojiť a oceniť Netanjahuov diplomatický majstrovský ťah.
* Niekoľko čitateľov sa spytovalo, prečo tu používam termín Západný breh radšej než Judea a Samária. Pre moju odpoveď prosím kliknite tu.
