1.Dodrží Bašar al-Assad požiadavky Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW), alebo nie? A čo urobí, alebo by mohla urobiť Obamova administratíva, ak ich Assad nedodrží?
Hoci počiatočné správy naznačovali, že Bašar al-Assad dodržiava požiadavky OPCW, bol by som prekvapený, ak by s tým pokračoval, pretože chemické zbrane sú pre to, aby sa udržal pri moci, rozhodujúce. Očakávam, že Obamova administratíva zaútočí na zariadenia sýrskej vlády, bez toho, že by očakávala, alebo dokonca mnoho bude záležať od smeru, ktorým sa bude vyvíjať občianska vojna.
2.Vyrieši americko-ruská dohoda krízu v Sýrii či nie?
Vôbec nie; zaoberá sa len chemickými zbraňami, a nie omnoho dôležitejšou otázkou, ktorou je občianska vojna. V číslach: chemické zbrane zodpovedajú doteraz len 1 percentu úmrtí v občianskej vojne.
3.Prečo Rusko stojí za Bašarom al-Asadom? (Aké politické ekonomické záujmy sú tu v hre). Aká je úloha Ruska pri podpore al-Assada?
Kremeľ podporuje Assada: stojí za ním, pomáha iránskemu spojencovi, pomáha sýrskym kresťanom, má námornú základňu v sýrskom prístave Tartus a znepokojuje vládu Spojených štátov. Podpora Moskvy je dôležitým doplnkom k pomoci, ktorú dostáva Damašok od Teheránu.
4.Sýrsky prístav Tartus je naďalej dôležitou základňou pre ruskú flotilu v Stredomorí, predstavuje tento faktor ruský záujem na výsledku vojny?
Áno; nie pre to, že je Tartus dôležitý teraz, ale preto, že môže byť dôležitý v budúcnosti.
5.Kto je najväčším víťazom /najväčším porazeným v "Sýrskej dohode"?
Najväčším víťazom je ruský prezident Vladimír Putin, Najväčším porazeným je sýrska opozícia, nasledovaná Barackom Obamom, Tureckom a Izraelom.
6.Napísali ste: Je cťou byť Američanom, ktorý pôsobí v zahraničnej politike, robím to už od konca 70. rokov, a v menšej miere sa podieľam na veľkom projekte hľadajúcom miesto mojej krajiny vo svete. Avšak teraz, za Baracka Obamu, sa dramaticky znížila dôležitosťrozhodnutí, ktoré robí Washington. Je to znepokojujúce a vyvoláva to strach. A už to nie je privilégium. Otázka znie: Aké sú podľa vášho názoru najväčšie chyby Obamovej politiky, pokiaľ ide o:
-Blízky východ
Favorizovanie islamistov.
-Rusko
Nepochopenie toho, kým je v skutočnosti Putin.
-Európske krajiny (a špeciálne, čo sa týka Poľska)
Berie Európu (a špeciálne Poľsko) ako samozrejmosť, neberie do úvahy jej obavy.
7.Napísali ste tiež: Katar (s celoštátnou populáciou 225 000 obyvateľov) má pravdepodobne väčší vplyv na súčasné dianie než 1 400 krát väčšie Spojené štáty (populácia: 314 miliónov). Aká je príčina takéhoto veľkého rozdielu?
Katarská vláda ukázala účel a zameranie, americká to neurobila.
8. Po tom, čo sa udialo v prípade Sýrie – sú Spojené štáty pre svojich spojencov naďalej dôveryhodným partnerom?
Americkí spojenci stále viac prehodnocujú svoje miesto vo svete.
9. Jeruzalem Post prináša správu: Dve tretiny židovských Izraelčanov veria, že americký prezident Barack Obama nebude môcť dodržať svoj sľub a zabrániť Iránu vo vývoji nukleárnych zbraní, a iba 27 percent verí, že bude úspešný. Ako by ste opísali súčasné vzťahy medzi Spojenými štátmi a Izraelom? Sú Izraelčania po podpísaní "Sýrskej dohody" voči Obamovej administratíve viac skeptickí? Čo by mal urobiť Washington pre to, aby získal späť stratenú dôveru?
Americko-izraelské vzťahy sú v tejto veci na tom lepšie, než som očakával, najmä pokiaľ ide o vojenskú spoluprácu. Kľúčovým problémom je však Irán a my nevieme, ako to dopadne. Izraelčania si spolu s ostatnými na celom svete robia starosti kvôli slabosti Obamovej administratívy a nedostatku pozornosti. Washington by mohol obnoviť svoju dôveryhodnosť tým, že bude stáť za svojimi priateľmi a proti nepriateľom.
10. Čo dnes predstavuje reálnu iránsku hrozbu? Je Rouháního ofenzívny šarm iba ( ako tvrdí Izrael) divadlom určeným svetovej verejnej mienke? A znovu: Aká je úloha Ruska pri podpore Teheránu?
Iránska hrozba je ideologická, teroristická a nukleárna. Rouháního ofenzívny šarm je s najväčšou pravdepodobnosťou zameraný na odloženie sankcií, ale o niekoľko dní to zistíme, keď budú prebiehať rozhovory P+1.
11. Sú Spojené štáty dvanásť rokov po 11. septembri a začiatku "Vojny proti teroru" bezpečnejšie? Čo si myslíte, keď si spomeniete na 11. september?
Protiteroristické snahy boli veľmi úspešné; ale Spojené štáty sú viac preniknuté radikálnym islamom, než tomu bolo pred dvanástimi rokmi. Moje spomínanie na 11. september znamená v prvom rade hnev, že zodpovedné americké agentúry boli natoľko nekompetentné a neochránili krajinu.
12. Aké sú podľa vášho názoru hlavné, zlé dôsledky Arabskej jari?
Považujem súčasné nepokoje na Blízkom východe za nevyhnutný prechod z autokracie. Následky sú škaredé, ale nedá sa im vyhnúť.
13. Turecko bolo jedným zo štátov, ktoré vstúpili do NATO, a Ankara vždy hľadala spojenca na Západe. Teraz však - ako sa zdá, sa Ankara cíti trochu zanedbávaná. A chce kúpiť čínsku protiraketovú obranu...znie to ako problém. Čo sa stane s dovtedajšími dobrými vzťahmi medzi Spojenými štátmi a Tureckom? Nakoľko dôležité je Turecko ako"krajina mäkkej sily" uprostred Európy, Ázie, Blízkeho východu a Spojených štátov?
Zvláštne turecké voľby v roku 2002 priviedli k moci islamistov a títo vynakladajú dlhodobé úsilie na to, aby odstránili Turecko zo Západnej aliancie. Obávam sa, že Turecko bude naším hlavným problémom na Blízkom východe.
14. Študovali ste matematiku, ale nakoniec ste sa rozhodli pre zmenu na arabský jazyk a históriu. Prečo? Čo bolo príčinou?
Čiastočne to bolo preto, že som už dlhšie nemohol pochopiť, čo som robil v matematike; čiastočne preto, že som cestoval po Západnej Afrike a Blízkom východe a chcel som pochopiť tieto regióny, a najmä ich islamské komponenty.
15. Študovali ste arabčinu a Blízky východ, po absolvovaní ste strávili dva roky v Káhire. Bol to čas, keď ste si uvedomili, že islam, alebo lepšie – islamizácia môže predstavovať reálnu hrozbu, alebo táto myšlienka prišla neskôr?
Moja kariéra sa časovo zhodovala so začiatkami nárastu islamizmu, ktorý teraz dominuje. Vtedy som si vôbec neuvedomoval javy ako Taliban alebo al-Kájda; Islam sa zdal byť na ústupe, nie ako narastajúci.
16. Čo bolo a je poslaním Campus Watch? Spomínam na čas, keď niektorí žurnalisti naznačovali, že ste " anti-arabský poropagandista". Aká bola vaša reakcia na toto obvinenie?
Campus Watch hodnotí prácu odborníkov na štúdie Blízkeho východu v Severnej Amerike. Obvinenie, že som anti-arabista, som si nevšímal, a hovoril som, že anti-arabistami sú v skutočnosti tí, ktorí obviňujú z anti-arabizmu. Príklad: V období madzi rokmi 1990 a 1996 som napísal tri knihy proti Assadovmu režimu. O dve desaťročia neskôr je svetu jasné, že som mal pravdu, keď som oponoval proti režimu a že tí, ktorí ho ospravedlňovali, boli v skutočnosti nepriateľskí voči záujmom Sýrčanov.
17. V roku 1990 ste napísali: "Západoeurópske spoločnosti nie sú pripravené na masívnu imigráciu národov tmavej pleti, pripravujúcich cudzie jedlá a dodržiavajúcich odlišné hygienické štandardy...Všetci prisťahovalci prinášajú exotické zvyky a postoje, ale moslimské zvyky sú omnoho problematickejšie, než je väčšina ostatných." V tom čase to bolo kontroverzné, ale teraz mnohé krajiny vidia, že ste mali pravdu. V Nemecku, Veľkej Británii alebo vo Francúzsku moslimské zvyky sprevádzajú ich vlastný spôsob života a nemajú záujem o to, čo nazývame "integráciou". Mnohí moslimovia sú milí ľudia, ale v Európe máme aj mnoho nebezpečných moslimov, ktorí hrajú svoju vlastnú vojnu proti kresťanským/židovským hodnotám v naších krajinách. Dekapitácia britského vojaka v Londýne pred pár mesiacmi znamenala pre mnohých Európanov šok. Otázka znie: Čo môžeme robiť? Je príliš neskoro na to, aby sme zmenili našu politiku voči moslimským imigrantom? Čo by ste navrhovali k tomuto problému vládam európskych krajín?
Západné národy musia byť hrdé na svoju kultúru a musia veriť v jej morálku, v protiklade k multikultúralnym náladám, ktoré teraz dominujú a považujú každú kultúru a morálku za ekvivalentnú.
18. Ako bude vyzerať svet o dvadsať rokov?
Vidím silné Spojené štáty, slabšiu Európu, veľmi slabé Rusko a menej ambicióznu Čínu.
Osobné otázky
19. Navštevujete niekedy Poľsko? Na čo myslíte, keď rozmýšľate o Poľsku, mieste, kde sa narodili vaši rodičia – Irene and Richard Pipes. Hovoríte poľsky? Máte rád poľské jedlá?
Mnohokrát som navštívil Poľsko, spolu so svojimi rodičmi, počnúc návštevou so študentskou skupinou v roku 1976. Som si veľmi dobre vedomý toho, že mnohé generácie mojich predkov z oboch strán žili v Poľsku. Po mojom narodení sa rodičia rozhodli stať sa úplnými Američanmi, takže ma neučili poľšine. Mám veľmi rád poľské jedlá, ale nie príliš často – pretože by som príliš pribral!
20. Váš otec, prof. Richard Pipes prišiel pred pár týždňami do Varšavy, kde sa zúčastnil ceremoniálu na varšavskej univerzite pri príležitosti svojho 90. výročia. Ste na svojho otca pyšný? Súhlasíte vždy s jeho názormi na politiku a históriu, alebo je tu tiež priestor pre rôzne názory? Váš otec sa zdá byť veľmi silnou osobnosťou, aký mal na vás vplyv?
Som naozaj hrdý na svojho otca, z mnohých dôvodov, ale predovšetkým preto, lebo vytvoril pochopenie ZSSR, ktoré nielenže sa ukázalo byť správnym, ale musel sa brániť pred svojimi kolegami, ktorí ho po desaťročia kritizovali. On i ja sa v zásade zhodujeme v otázkach histórie a politiky; naše rozdielne názory sú skôr taktické než strategické. Vo všeobecnosti platí, že som v porovnaní s ním viac konzervatívny. Je skutočne silnou osobnosťou, ktorú obdivujem, a to mi pomohlo definovať svoje vlastné názory a kariéru.
