Cyperská republika vstúpila do víru udalostí v najviac nestabilnom regióne sveta vďaka novoobjaveným zásobám zemného plynu a ropy v kombinácii s nevypočítateľnou tureckou zahraničnou politikou a občianskou vojnou v Sýrii. Hoci vedúci predstavitelia tohto stredomorského ostrova preukazujú zručnosti pri zaobchádzaní s týmito novými hrozbami, potrebujú podporu zo strany silného Vojenského námorníctva Spojených štátov, ktorá momentálne nie je k dispozícii.
 Solon Kassinis, muž, ktorý stojí za plynárenskou stratégiou Cypru. |
Veľká väčšina týchto energetických zásob bude pravdepodobne vyvezená do Turecka alebo Európy. Plynovodom do Turecka by to bolo lacnejšie a jednoduchšie, avšak kým budú turecké jednotky naďalej okupovať 36 percent územia Cypru, sa tak nestane. Nedávne rozhodnutie súdu, ktoré umožňuje izraelskej vláde, aby sa rozhodla, aké množstvá energií bude exportovať, teraz ponúka ďalšie možnosti: Cyprus by mohol zameniť plyn s Izraelom, ktorý potom pôjde do Turecka, alebo by dvaja spojenci mohli spoločne vybudovať terminál skvapalneného zemného plynu na Cypre.
Prípadne by mohli Egypt, Gaza, Libanon a Sýria objaviť zemný plyn a pripojiť sa k modernému svetu, aby sa tak mohli tiež zúčastniť a zmeniť oblasť medzi Egyptom a Cyprom na skutočne veľké zdroje; podľa agentúry U.S. Geological Survey susediace oblasti Delta Nílu a Levantínska panva spolu obsahujú odhadom 345 tcf zemného plynu a 3,44 miliárd barelov ropy.
 Nílska delta a Levantínska panva obsahujú spolu odhadovaný objem 345 tcf zemného plynu a 3,44 miliárd barelov ropy. |
Tieto novoobjavené zásoby môžu pomôcť buď vyriešiť, alebo roznietiť cyperský problém. Cyperská vláda múdro vymedzila v roku 2003 svoje námorné hranice s Egyptom, v roku 2007 s Libanonom a v roku 2010 s Izraelom. Uzatvorila nové zmluvy na prieskum s francúzskou spoločnosťou Total, talianskou Eni a juhokórejskou Kogas. Turecko, chudobné na energie však tento poklad ohrozuje. Ankara chce od svojej Severocyperskej tureckej republiky, ktorá je bábkovým štátom, získať časť príjmu z nových rezerv, ale turecká invázia na ostrov v roku 1974 vyvoláva obavy, že jeho nevyspytateľný a nečestný premiér Recep Tayyip Erdoğan by mohol napadnúť teritórium republiky.
Erdoğan a minister zahraničných vecí Ahmet Davutoğlu vykonávali ambicióznu zahraničnú politiku "nulových problémov so susedmi", ktorá ironicky viedla k nule priateľov. Napäté vzťahy s Gruzínskom, Arménskom, Azerbajdžanom, Iránom, Irakom, Sýriou, Izraelom, Palestínskou autonómiou, Saudskou Arábiou, Egyptom a Srbskom zvyšujú šance Ankary na návrat ku staršiemu tureckému modelu a napádajú Cyprus a Grécko. V oboch prípadoch napríklad by to mohlo povzbudiť rušivý príval utečencov.
 Odhady počtu sýrskych utečencov z júla 2013 ukazujú, že Cyprus zatiaľ tomuto prílivu unikol. |
To je miesto, kde vstupuje do rovnice brutálna občianska vojna, ktorá prebieha v Sýrii, vzialenej len 70 míľ (110 km). Až doteraz nemal tento konflikt na Cyprus významný vplyv, ale blízkosť ostrova, jeho minimálna obranyschopnosť a jeho členstvo v Európskej únii (znamená to, že vstupom na Cyprus majú ilegálni imigranti ľahký prístup do Nemecka alebo Francúzska) ho robí mimoriadne zraniteľným. 2,2 milióna utečencov zo Sýrie od roku 2011 doteraz obišli Cyprus v prospech (v zostupnom poradí) Libanonu, Jordánska, Turecka, Egypta a Iraku, ale to by sa mohlo rýchlo zmeniť v prípade, ak sa alaviti, ktorí žijú najbližšie k Cypru rozhodnú vydať sa k moru v značnom počte. Alebo ak Ankara povzbudí Sýrčanom k tomu, aby emigrovali na Severný Cyprus a potom tajne prešli cez hranice do republiky.
Na rozdiel od neďalekého Izraela, ktorý je tiež obklopený morom, má Cyprus buď nedostatok vojenských možností, alebo ochranný múr: Veľkosť posádok tureckých ozbrojených síl predstavuje asi 700 000 osôb, a blíži sa tak k objemu celej populácie Cyperskej tepubliky, 850 000 obyvateľov. Inak povedané, objem tureckej populácie takmer 100 krát prevyšuje cyperskú. Nikózia však v záujme zvýšenia svojej bezpečnosti môže vytvárať aliancie, špeciálne s Izraelom. Izrael zasa získa kombinovanými plynárenskými operáciami, strategickým umiestnením svojich vzdušných síl a diplomatickými priateľmi. Ako mi povedal poradca cyperského prezidenta Nicosa Anastasiadesa,"Sme izraelskými veľvyslancami v Európskej únii."
Zatiaľ to ide dobre. Ale námorné sily Spojených štátov v Stredozemnom mori sú zbytočné, ako to naznačuje bývalý vojenský námorný predstaviteľ Seth Cropsey, keď popisuje 6. flotilu ako len veliteľskú loď v Taliansku a zopár a balistických raketových torpédoborcov v Španielsku. Tieto sily musia byť urgentne revitalizované v záujme podpory všetkých levantínskych spojencov, pokiaľ sa bude napätie v tomto regióne v ich bezprostrednej blízkosti ďalej zvyšovať.
Mr. Pipes (DanielPipes.org), prezident Middle East Forum, nedávno navštívil Cyprus. © 2013 by Daniel Pipes. Všetky práva vyhradené.
Dodatok 6. novembra 2013: Významný článok autorov Nicky Hager a Stefania Maurizi, "Cyprus: the home of British/American Internet surveillance in the Middle East," (Cyprus, miesto britsko/americkej internetovej sledovanosti na Blízkom východe), sa objavil v talianskom časopise L'Espresso príliš neskoro na to, aby som ho mohol zaradiť do vyššie uvedenej analýzy.
Na základe informácií, ktoré poskytuje Edward Snowden, uvádza, že britský a americký dohľad nad internetom" na Blízkom východe a priľahlých regiónoch robí z tajnej základne na osttove Cyprus "kľúčové miesto" hromadných sledovacích systémov.
Bolo by ním Government Communications Headquarters (Vládne komunikačné ústredie, GCHQ), nacházajúce sa na Ayios Nikolaos, ako samostatná jednotka výsostnej britskej základne Dhekelia. V jednej zo správ ju nazývajú "Sirénou.
 Mapa oblasti výsostnej základne Dhekelia. |
Toto odhalenie má významný vplyv pre Cyperskú republiku, ktorá sa, ako uvádza L'Espresso, "spolieha na utajenie britských špionážnych operácií, aby nemusela vysvetľovať susedným krajinám, prečo ich britské a americké spravodajské služby sledujú zo základne na území Cypru." L'Espresso vysvetľuje:
Mapy podmorských káblov ukazujú os množstva optických vláken podmorských káblov, takže je to prirodzené miesto na tajné pozorovanie východného Stredomoria a komunikácie Blízkeho východu . Množstvo káblov spája Cyprus s Izraelom a Sýriou, ktoré sú zvyčajnými cieľmi pre anglo-americké tajné sledovanie. Ďalšie káble vedú z Cypru do Libanonu, z Cypru do Egypta a Turecka, do Grécka a Talianska, atď.
Dôležitý kábel SEA-ME-WE3 spája juhovýchodnú Áziu, Blízky východ a západnú Európu a postupuje ďalej na pobrežie malej ostrovnej krajiny. Spolu je viac ako dvanásť strategických káblov dostupných na Cypre, a plánované sú ďalšie. Je ideálnym miestom pre monitorovanie komunikácie na Blízkom východe a okolitých krajinách.
 Niektoré z odposlúchavacích zariadení v Ayios Nikolaos, s láskavým dovolením Google Maps. |
Národný bezpečnostný úrad má tiež priamu úlohu v týchto kontrolných kapacitách a americkí spravodajskí dôstojníci majú sídla vo výsostných základniach, ale "vyžaduje sa od nich, aby sa obliekali ako turisti, pretože Veľká Británia dala sľub cyperskej vláde, že tam budú pracovať len britskí zamestnanci."
