Diplomacia nikdy nebola svedkom niečoho takého, ako je závratný a nevyspytateľný sled udalostí týkajúcich sa Sýrie, ktoré sa začali diať v stredu 21. augusta a skončili sa o 3 a pol týždňa neskôr, v sobotu 14. septembra. Kto zvíťazil, a kto prehral? Na definitívnu odpoveď je príliš skoro, ale Bašar al-Assad má kontrolu nad situáciou, čo naznačuje, že on, Putin a mullahovia získajú, zatiaľ čo Obama, Erdoğan a Izrael utrpia stratu.
Spokojný pár: americký minister zahraničia John Kerry a ruský minister zahraničia Sergej Lavrov oslavujú dosiahnutie dohody. |
21. augusta: Proti civilistom v Ghoute, neďaleko Damašku, sa uskutočnil chemický útok, pravdepodobne ho podnikol režim sýrskeho Assada.
28. augusta: Barack Obama signalizoval zámer použiť vojenskú silu proti Assadovmu režimu, ako potrestanie za chemický útok.
31. augusta: Obama ustúpil a požiadal Kongres o schválenie vojenského zásahu, je to niečo, čo nemal urobiť.
V priebehu budúceho týždňa nastal nečakaný vývoj, opozícia národa i Kongresu proti úderu narástla až do bodu, keď bolo jasné, že Obama nezíska schválenie, o ktoré usiloval.
9. septembra: Minister zahraničia John Kerry sľúbil "neuveriteľne malý" útok a bez veľkého uvažovania poznamenal, že medzinárodná kontrola sýrskych chemických zbraní by mohla potrebu útoku odstrániť. Rusi sa toho chytili a pribehli s ďalším vyjadrením.
10. septembra: Obama odvolal hrozbu útoku proti sýrskej vláde a stiahol z Kongresu svoju žiadosť.
14. septembra: Vlády Spojených štátov a Ruska podpísali "Rámcovú dohodu o eliminácii sýrskych chemických zbraní", aby "zabezpečili deštrukciu sýrskeho programu chemických zbraní (CW) čo najskôr a najbezpečnejším spôsobom."
Logo Organizácie pre zákaz chemických zbraní, založenej v roku 1997. |
Bašar al-Assad: rámcová dohoda mu umožňuje robiť kľúčové rozhodnutia, ktoré riadia proces, podliehajúci vplyvu jeho patrónov (Moskva a Teherán) a jeho poradcov (Assadov klan). Má dve možnosti, dodržať alebo nedodržať rámcovú dohodu medzi Spojenými štátmi a Ruskom a požiadavky Organizácie pre zákaz chemických zbraní, ktorá reguluje zmluvu o chemických zbraniach, ku ktorej sa Sýria sľúbila pripojiť. Nakoľko je takticky nekompetentným vodcom, sú jeho akcie ťažko predvídateľné, ale ja očakávam, že to nedodrží, pretože: (1) Potrebuje tieto zbrane na udržanie svojho režimu. (2) Občianska vojna, ktorá prebieha v Sýrii, podporuje zmarenie OPCW. (3) Obamova história naznačuje, že nepodnikne odvetný úder. (4) Saddám Husajn nastavil atraktívny precedens, čím sa iracké hry na "mačku a myš" spomalili a zabránili podobným režimom v zničení zbraní hromadného ničenia v 90. rokoch.
Barack Obama: Už je zahnaný do kúta, kvôli jeho hrozbe "červenou líniou" z augusta 2012, americko-ruská dohoda je dvojnásobným gambitom, ktorý stavia amerického prezidenta na milosť a nemilosť jeho sýrskeho náprotivku. Ak Assad splní sľub, stane sa Obama zahraničnopolitickým géniom za to, že Sýriu zbaví chemických zbraní bez jediného výstrelu. Avšak, ak, čo je omnoho pravdepodobnejšie, Assad dohodu nesplní, musí Obama zaútočiť na režim, aby si zachoval svoju dôveryhodnosť, bez ohľadu na to, nakoľko je to v rozpore so želaním jeho ľavicovej základne a stanoviskom Kongresu, Organizácie spojených národov, pápeža, atď., a to i v prípade, že to posilní džihádistov v Sýrii a zapletie Spojené štáty do nežiadúcej dlhodobej vojenskej operácie. Očakávam, že Obama zaútočí, ale bez toho, aby skutočne poškodil svoju vlastnú popularitu alebo Assadov režim.
Pápež František vyzval ku celosvetovému dňu pôstu a modlitieb pre Sýriu. |
- Bašar al-Assad: Bude jasať nad prežitím amerického náporu a stane sa silnejším.
- Barack Obama: Jeho zahraničnopolitická dôveryhodnosť sa zníži, a splu s tým aj dôveryhodnosť Spojených štátov, a to najmä pokiaľ ide o iránske budovanie nukleárneho potenciálu, minimálne do roku 2017.
- Vladimír Putin: Či už Assad dohodu dodrží alebo nie, či Obama podnikne útok alebo nie, ruský prezident nemôže nič stratiť. Presnejšie povedané, stal sa kandidátom na Nobelovu cenu za mier. Je veľkým víťazom.
- Irán: Teherán získava, verí, že jeho vlastná nukleárna infraštruktúra je pred americkým úderom bezpečná, pokiaľ Obama neroztrhá Assadov režim na kúsky.
- Recep Tayyip Erdoğan: Naopak: turecký prezident, ako vodca medzinárodnej vojnovej strany, stráca, pokiaľ Obama nezaútočí vážne na Assada.
- Izrael: Spolu s Obamom, Izrael získa, ak Assad dodrží dohodu. Ale stráca, ak tak Assad neurobí, čo je pravdepodobné.
Skončili sme s dvojnásobnou iróniou: Americko-ruská dohoda nerieši krízu, ale ju predlžuje a prehlbuje. Obamov takmer nonšalantný výrok o "červenej línii" pred rokom bol obskúrnou chybou, ktorá by mohla privodiť veľké zahraničnopolitické fiasko jeho prezidentovania.