Asst. Prof. Dr. Ozan Örmeci: Profesor Pipes, robiť s vami rozhovor je pre mňa privilégiom. Ďakujem vám za vašu skromnosť a vrelý prístup k UPA [Uluslararası Politika Akademisi].
Rád by som začal Egyptom. Ako hodnotíte prevrat a najbižší vývoj v Egypte? Čo si myslíte, prečo Moslimské bratstvo a zvolený prezident Morsi stratili podporu medzinárodného spoločenstva?
Daniel Pipes: Ďakujem za príležitosť osloviť vašich čitateľov.
Uprostred politického rozkolu a ekonomického úpadku mieri Egypt smerom k veľmi temným dňom. Kľúčovou osobou je silný muž, generál Sisi. Bude sa uberať smerom k občianskej spoločnosti a voľným trhom, alebo, čo je pravdepodobnejšie, bude podporovať policajný štát a starožitný socializmus, alebo svojich predchodcov? Morsi až tak veľmi nestratil medzinárodnú, ale skôr egyptskú podporu; a stalo sa tak preto, že rýchlo ukázal pravú tvár islamizmu.
Örmeci: Profesor Pipes, po nedávnych desivých výjavoch chemických útokov voči civilistom, sú tu signály zo Západu naznačujúce vojenskú operáciu voči Sýrii, kde už prebiehala občianska vojna od roku 2011, medzi podporovateľmi režimu a islamistickou opozíciou. Čo si myslíte o budúcnosti Sýrie? Ktorá strana sa vám zdá byť radikálnejšou a nebezpečnejšou; sily pro-iránskeho Assada alebo radikálneho islamistického frontu al-Nusra?
Pipes: Predpokladám vojenský útok Západu proti sýrskej vláde, ale nie dostatočne vážny na to, aby ovplyvnil výsledok občianskej vojny. Sýria bude na nejakú dobu rozdelená na tri časti – vládu, rebelov a Kurdov – pokiaľ nepríde k závažnému a neočakávanému vývoju, ako napríklad k pádu Iránskej islamskej republiky alebo zmene postoja Ruska. Za hroziveších, a dokonca omnoho nebezpečnejších než sú Assadove vojská, považujem rebelov.
Örmeci: Profesor Pipes, boli ste horlivým kritikom islamistickej Strany spravodlivosti a rozvoja (JDP) v Turecku. Dokonca ste 12. júna 2011 napísali, že voľby v roku 2011 by mohli byť poslednými slobodnými voľbami v Turecku. Čo si myslíte o premiérovi Recep Tayyip Erdoğanovi a vízii jeho strany pre Turecko? Myslíte si, že je rozdiel medzi islamistami z Blízkeho východu a tureckými islamistami?
Pipes: Robil som si starosti kvôli Erdoğanovi a strane AKP od roku 2002 a teraz vidím, že sa moje obavy potvrdili. Vďaka parku Gezi si teraz robím menšie obavy z toho, že AKP ukradne budúce voľby. Tureckí islamisti sú tí najsofistikovanejší na svete; neexistuje nikto taký ako Erdoğan, Gül, alebo Gülen.
Örmeci: Profesor, myslíte si, že je rozdiel medzi umierneným islamizmom a radikálnym islamizmom? Ak tomu tak nie je, čo si myslíte o tom, že by majoritná moslimská spoločnosť mohla prijať západnú demokraciu?
Pipes: Je tu rozdiel v taktikách – jedni sa prispôsobujú modernite viac než tí druhí (symbolizované nosením kravát verzus obliekanie arabských šiat), nie však v cieľoch; všetci usilujú o rovnaký cieľ. V skutočnosti, nenásilní islamisti, nakoľko sú efektívnejší, predstavujú väčšie nebezpečenstvo, než tí násilní.
Örmeci: Profesor Pipes, nedávno ste písali o význame nepokojov v parku Gezi v Turecku. Myslíte si, že by v blízkej budúcnosti mohli nastať v tureckej politike významné zmeny?
Pipes: Vôbec by som nebol prekvapený, ak by AKP urobila to, čo urobila v roku 1990 britská Konzervatívna strana s Margaret Thatcherovou a ako poďakovanie Erdoğanovi za desať skvelých rokov, mu potom povedala, že je časť odísť. Niekto ako Gül alebo Bülent Arınç by ho potom mohol nahradiť a zmierniť islamizmus.
Örmeci: Profesor, čo si myslíte o nukleárnom programe Iránskej islamskej republiky? Myslíte si, že zvolenie "umierneného" Hassana Rouhaniho za nového prezidenta republiky by mohlo znamenať zmenu nukleárneho programu a zmenu vzťahov medzi Iránom a západným svetom v blízkej budúcnosti?
Pipes: Vodcovia Iránskej islamskej republiky sa naplno venujú budovaniu nukleárnych zbraní a žiadne ekonomické sankcie im v tom nezabránia. Rouhaniho zvolenie je v tomto procese takmer irelevantné. Je však relavantné v tom, že ukázalo odcudzenie iránskeho obyvateľstva od vládnucej islamistickej ideológie.
Örmeci: Profesor Pipes, aké sú vaše skutočné pocity a názory na islam?
Pipes: Nemám názory na náboženstvo. Mám veľmi pevné názory na islamizmus, ktorý pokladám za barbarskú ideológiu, ktorá, rovnako ako fašizmus a komunizmus, musí byť porazená a postavená na okraj spoločnosti.
Örmeci: Profesor Pipes, neviem, či existuje špecifický dôvod, ale prečo vaše knihy nie sú prekladané do turečtiny?
Pipes: Ale jedna z nich je: pozrite http://www.danielpipes.org/books/path.php, tu nájdete informácie o Tanrı Adına (Istanbul: Yaprak Yayınevi, 1991).
Örmeci: A na záver, profesor, mohli by ste mohli by ste brať do úvahu názory nás, tureckých akademikov a spisovateľov, ktorých pozorne sledujete?
Pipes: Je to ťažká otázka, ale tu, v abecednom poradí, sú uvedení niektorí z mnohých jednotlivcov, ktorých sledujem a rešpektujem: Taner Akçam, Mustafa Akyol, Aslı Aydıntaşbaş, Zeyno Baran, Burak Bekdil, Tulin Daloğlu, Sedat Ergin, M. Sükrü Hanioğlu, Semih Idiz, Sami Kohen, Kemal Köprülü, Timur Kuran, a Deniz Tansi.
Örmeci: Profesor Pipes, vďaka za váš čas.
