Islam v súčasnosti predstavuje spiatočnícku, agresívnu a násilnú silu. Musí sa aj naďalej uberať týmto smerom, alebo môže byť reformovaný a stať sa umierneným, moderným, s dobrými susedskými vzťahmi? Môžu islamské autority formulovať chápanie ich náboženstva, ktoré udelí plné práva ženám a nemoslimom, rovnako ako slobodu svedomia pre moslimov, ktorá akceptuje základné princípy moderného finančníctva a judikatúry, a nebude sa snažiť zaviesť právo šaría, alebo vytvoriť kalifát?
Stále viac analytikov verí, že nie, že moslimská viera nemôže robiť takéto veci, že tieto charakteristiky patria k islamu a sú nezameniteľnou súčasťout jeho formy. Spisovateľka Ayaan Hirsi Ali na otázku, či súhlasí s mojou formuláciou, že "radikálny islam je problém, ale umiernený islam je riešením," odpovedala, "Mýli sa. Je mi ľúto." Ona i ja stojíme na rovnakej strane, bojujeme za rovnaké ciele a proti rovnakým odporcom, ale nesúhlasíme v tomto zásadnom bode.
Moja argumentácia má dve časti. Po prvé, esencialistická pozícioa mnohých analytikov je chybná; a po druhé, môže vzniknúť reformovaný islam.
Argumentácia proti esencializmu
 Rumi (1207-73), a popredný mystik islamu. |
Len pri zlyhaní pochopenia ľudskej prirodzenosti a pri ignorovaní viac ako tisícročia aktuálnych zmien vo výklade Koránu by bolo možné tvrdiť, že Korán bol chápaný v priebehu času rovnakým spôsobom. Zmeny boli zavedené v takých otázkach, ako džihád, otroctvo, úžerníctvo, zásady "žiadneho donucovania v otázkach náboženstva," a úlohe žien. A navyše, vybavujem si, že mnohí dôležití vykladači islamu v uplynulých 1 400 rokoch—aš-Shafi'i, al-Ghazali, Ibn Taymiya, Rumi, Shah Waliullah a Ruholláh Chomejní—hlboko navzájom nesúhlasili v otázke obsahu posolstva islamu.
Akokoľvek ústrednými môžu byť Korán a Hadísa, nie sú totalitou moslimskej skúsenosti; nahromadené skúsenosti moslimského ľudu od Maroka po Indonéziu a ďalej zavážia o nič menej. Sústredenie pozornosti na islamské posvätné knihy je blízke interpretovaniu Spojených štátov výlučne objektívom ústavy; ignorovanie histórie krajiny by viedlo k pokrivenému chápaniu.
Inak povedané, stredoveká moslimská civilizácia vynikala a dnešní moslimovia zaostávajú v takmer každom ukazovateli úspešnosti. Ale ak sa veci môžu zhoršiť, môžu sa aj zlepšiť. Podobne som bol vo vlastnej kariére, keď som vstúpil do tejto oblasti v roku 1969, svedkom toho, ako islamizmus povstal z minimálnych začiakov, až k veľkej moci, ktorej sa teší dodnes; ak mohol islamizmus takto vzrásť, môže aj klesnúť.
Ako by k tomu mohlo prísť?
Stredoveká syntéza
 Shah Waliullah (1703-62), popredný mysliteľ indického islamu. |
Keďže sa premoderní moslimovia chceli vyhnúť takýmto a ďalším nereálnym požiadavkám, vyvinuli určité zástierky, aby mohli uvoľniť islamské predpisy bez toho, aby ich priamo porušovali. Právnici prišli s hiyal (trikmi) a ďalšími spôsobmi, pri ktorých mohla byť naplnená litera zákona pri súčasnom negovaní jeho podstaty. Napríklad boli vyvinuté rozličné mechanizmy toho, ako žiť v harmónii s neislamskými štátmi. Existuje tiež dvojitý predaj (bai al-inah) artiklu, ktorý dovoľuje kupujúcemu uhradiť skrytú formu úroku. Vojny proti iným moslimom boli premenované na džihád.
Tento kompromis medzi šariou a realitou prispel k tomu, čo som vo svojej knihe In the Path of God (Na božej ceste, 1983) nazval "stredovekou syntézou". Táto syntéza pretlmočila islam z abstraktného textu, neuskutočniteľných požiadaviek do funkčného systému. V praxi to znamená zmiernenie šarie a sfunkčnenie zákonníka. Šaria by teraz mohla byť uplatňovaná bez toho, aby boli moslimovia vystavovaní jej prísnejším požiadavkám. Kecia Ali z Boston University upozorňuje na dramatický kontrast medzi formálnym a aplikovaným právom v diele Marriage and Slavery in Early Islam (Manželstvo a otroctvo v ranom islame), pričim cituje ďalších odborníkov:
Jedným z hlavných spôsobov, akým postupovali štúdie zákona, bolo "porovnávanie doktríny so skutočnými praktikami súdov." Ako vedec, ktorý pojednáva o biblických textoch a právnych poznámkach, zisťujem, že "Sociálne vzory boli vo veľkom kontraste k 'oficiálnemu' obrazu prezentovanému týmito 'formálnymi' vzormi." Štúdie často stavajú vedľa seba flexibilné a relatívne spravodlivé súdne výsledky a nediferencované a niekedy tvrdé patriarchálne doslovné tradície jurisdikcie. Ukázali sme dôkazy "flexibility vovnútri islamského práva, ktoré býva často zobrazované ako stagnujúce a drakonické."
Hoci stredoveká syntéza fungovala po celé stáročia, nikdy neprekonala zásadnú slabinu: Nie je komplexne zakorenená do, alebo odvodená zo základných ústavných textov islamu. Založená na kompromisoch a polovičných opatreniach zostáva naďalej zraniteľná pred výzvami puristov. Premoderná moslimská história zobrazovala množstvo takýchto výziev, vrátane Almohadovho hnutia v Severnej Afrike v 12. storočí a wahábistického hnutia v 18. storočí v Arábii. V každom prípade, puristické snahy nakoniec ustúpili a stredoveká syntéza sa uplatnila znovu, len aby mohla byť znovu napadnutá puristami. Toto striedanie medzi pragmatizmom a purizmom charakterizuje moslimskú históriu a prispieva k jej nestabilite.
Výzva modernity
De facto riešenie, ktoré ponúka stredoveká syntéza, prestalo byť s príchodom modernity, zavedenej Európanmi, konvenčne sa datujúcim k útoku Napoleona na Egypt v roku 1798, funkčné. Táto výzva posunula väčšinu moslimov v priebehu dvoch nasledujúcich storočí opačným smerom, k westernalizácii alebo k islamizácii.
Moslimovia sa, ovplyvnení úspechmi Západu, snažili minimalizovať šariu a nahradiť ju západnými praktikami v takých oblastiach, ako je náboženstvo nepodliehajúce štátnemu zriadeniu, a rovnosť práv pre ženy a nemoslimov. Zakladateľ moderného Turecka Kemal Atatürk (1881-1938), symbolizuje tieto snahy. Až asi do roku 1970 sa zdalo byť odolávanie westernalizácii, ktorá vyzerala ako bezvýnamný zadný voj, nevyhnutným osudom moslimov.
 Ich názory na islam sa odlišovali rovnako ako ich vzhľad: Atatürk (vľavo) a Chomejní. |
Lenže odmietanie Západu, tieto hnutia—koré nazývame islamistickými—sa sformovali zo stúpajúcich totalitárnych ideológií v ich dobe, fašizmu a komunizmu. Islamisti si požičali od týchto ideológií mnoho predpokladov, ako je nadradenosť štátu nad jednotlivcom, akceptancia brutálnej sily a potreba svetovej konfrontácie so západnou civilizáciou. Pokojne si tiež požičali od Západu technológie, špeciálne vojenské a medicínske.
Vďaka tvorivej a ťažkej práci islamistické sily potichu v budúcom polstoročí zosilneli, nakoniec uchvátili moc a význančné postavenie iránskou revolúciou v rokoch 1978–79, na čele s anti-Atatürkom ajatolláhom Chomejním (1902-89). Táto dramatická udalosť spolu s dosiahnutím cieľa, ktorým bolo vytvorenie islamského poriadku, široko inšpirovala islamistov, ktorí urobili počas nasledujúcich 35 rokocv veľký pokrok, transformáciu spoločnosti a aplikovanie šarie novými a extrémnymi spôsobmi. Napríklad v Iráne obesil šiítsky režim homosexuálov na žeriavy a nútil Iránčanov, ktorí mali na sebe západný odev, piť z latríny, a v Afganistane talibanský režim zapaľoval dievčenské školy a obchody s hudobninami. Vplyv islamistov dosiahol aj samotný Západ, kde nájdeme zvyšujúci sa počet žien odetých v hidžáboch, nikáboch a burkách.
Hoci sa islamizmus zrodil ako totalitárny model, preukázal omnoho väčšiu taktickú adaptabilitu než fašizmus alebo komunizmus. Posledným dvom ideológiám sa zriedka podarilo prekročiť násilie a nátlak. Ale islamizmus, pod vedením osobností, ako je turecký premiér Recep Tayyip Erdoğan (1954-) a jeho Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP), hľadali nerevolučné formy islamizmu. Odkedy bola strana AKP legitímne zvolená v roku 2002, postupne podkopávala turecký sekularizmus s pozoruhodnou obratnosťou, pracovala vovnútri demokratických štruktúr zavedených v krajine, praktizovala dobrú vládu, a neprovokovala hnev armády, dlhodobého strážcu tureckého sekularizmu.
Islamisti sú dnes na pochode, ale ich nadvláda je súčasná a neposkytuje garancie dlhého trvania. Ostatne, rovnako ako iné radikálne utopické ideológie, aj islamizmus stratí svoju príťažlivosť a jeho moc poklesne. Určite takýto smer naznačujú vzbury proti islamistickým režimom v roku 2009 a 2013 v Iráne a Egypte.
Smerom k modernej syntéze
Ak má byť islamizmus porazený, musia anti-islamistickí moslimovia vyvinúť alternatívnu víziu islamu a vysvetliť, čo znamená byť moslimom. Pritom môžu čerpať z minulosti, špeciálne z reformných snáh v rozpätí rokov 1850 až 1950, vytvoriť "modernú syntézu" porovnateľnú so stredovekým modelom. Táto syntéza by si mala vybrať medzi zásadami šarie a urobiť islam kompatibilným s modernými hodnotami. Mala by okrem iných krokov akceptovať rodovú rovnosť, mierovú koexistenciu s neveriacimi a odmietnuť snahy o univerzálny kalifát.
Takto môže byť islam porovnateľný s dvomi ďalšími hlavnými monoteistickými náboženstvami. Pred pol tisíc rokmi sa židia, kresťania a moslimovia všeobecne zhodli v tom, že nedobrovoľná práca bola akceptovateľná a nebolo platenie úroku za požičané peniaze. Nakoniec, po ostrých a preťahovaných diskusiách zmenili židia a kresťania svoj názor na tieto dve otázky; dnes neschvaľujú žiadne židovské či kresťanské hlasy otroctvo alebo odsudzovanie platieb primeraných úrokov z úverov.
Avšak medzi moslimami sa tieto diskusie iba začali. Hoci to bolo v roku 1952 formálne zakázané v Katare, v roku 1962 v Saudskej Arábii a v roku 1980 v Mauretánii, otroctvo v týchto a v ďalších krajinách s moslimskou majoritou stále existuje (špeciálne v Sudáne a Pakistane). Niektoré islamské autority dokonca tvrdia, že zbožný moslim musí otroctvo schvaľovať. Obrovské finančné inštitúcie vyčlenili v posledných 40 rokoch snáď až 1 bilión USD na to, aby umožnili opatrným moslimom predstierať, že sa vyhli buď platbe alebo získaniu úroku z peňazí, ("prestierať", pretože islamské banky iba maskujú úrok trikmi, ako napríklad servisné poplatky.)
 Plánovaná budova banky Abu Dhabi Islamic Bank, jednej z najväčších bezúrokových finančných inštitúcií na svete. |
Reformní moslimovia musia konať lepšie ako ich stredovekí predchodcovia a založiť svoju interpretáciu na svätých písmach a rovnako aj na vnímaní doby. Ak chcú moslimovia modernizovať svoje náboženstvo, musia napodobniť svojich blížnych monoteistov a prispôsobiť svoje náboženstvo, pokiaľ ide o otroctvo a úroky, zaobchádzanie so ženami, právo opustiť islam, právne postupy, a mnoho ďalšieho. Reformovaný islam už nebude podporovať nerovné ženské práva, status dhimmi, džihád, alebo samovražedný terorizmus, ani nebude vyžadovať trest smrti za cudzoložstvo, porušenie rodinnej cti, blasfémiu a odpadlíctvo.
Už v tomto mladom storočí môžeme pozorovať zopár pozitívnych zmien v tomto smere. Uveďme si niekoľko z nich, týkajúcich sa žien:
Poradný zbor parlamentu v Saudskej Arábii, Saudi Arabia's Shura Council odpovedal na rastúce pobúrenie verejnosti kvôli detským sobášom tým, že určil vek plnoletosti na 18 rokov. Hoci toto rozhodnutie nemôže urobiť koniec sobášom detí, je to pohyb vpred smerom k zrušeniu praktiky.
Darul Uloom Deoband, bašta islamistického myslenia v Indii.
- Tureckí duchovní súhlasili s tým, že menštruujúce ženy môžu navštevovať mešitu a modliť sa vedľa mužov.
- Iránska vláda už takmer zakázala kameňovanie odsúdených cudzoložníkov.
- Ženy v Iráne získali širšie práva na požiadanie svojich maželov o rozvod.
- Konferencia moslimských vedcov v Egypte pokladá klitoridectómiu za čin, ktorý je v rozpore s islamom a v skutočnosti trestný.
- Kľúčová indická moslimská inštitúcia, univerzita Darul Uloom Deoband, vydala fatwu proti polygamii.
Ďalšie špecifické smery vývoja, ktoré nie sú špecifické len pre ženy, zahŕňajú:
- Saudská vláda zrušila jizya (daň na hlavu pre nemoslimských občanov).
- Iránsky súd nariadil, že rodina zavraždeného kresťana bude dostávať rovnaké odškodnenie, aké sa poskytuje pri moslimskej obeti.
- Začali sa diskusie na stretnutí vedcov na International Islamic Fiqh Academy v Sharjahu a bola vznesená námietka proti popravám odpadlíkov.
 Nadin al-Badir a prvé riadky jej výzvy k mnohomužstvu z roku 2009. |
Moderná syntéza, rovnako ako jej stredoveký predchodca, bude aj naďalej vystavená útokom puristov, ktorí môžu poukazovať na príklad Mohameda a trvať na tom, aby neexistovali žiadne odchýlky. Ale po tom, ako bola svedkom toho, čo stvoril islamizmus, či už násilný alebo nenásilný, je tu dôvod na nádej, že moslimovia odmietnu sen o obnovení stredovekého poriadku a budú otvorení ku kompromisom s modernými spôsobmi. Islam nemusí byť skamenelou stredovekou mentalitou; je taký, ako ho chápu dnešní moslimovia.
Politické dôsledky
Čo môžu robiť tí, moslimovia aj nemoslimovia, ktorí sa stavajú proti šarii, kalifátu a hrôzam džihádu, pre to, aby presadili svoje ciele?
Najväčším bremenom pre anti-islamistických moslimov je, že musia rozvíjať nielen alternatívnu víziu k islamistom, ale aj alternatívne hnutie k islamizmu. Islamisti dosiahli svoju pozíciu moci a vplyvu vďaka odhodlaniu a ťažkej práci, vďaka veľkorysosti a nesebeckosti. Anti-islamisti musia tiež pracovať, pravdepodobne celé desaťročia, aby vytvorili ideológiu, rovnako koherentnú a presvedčivú, akou je tá islamistická, a potom ju šíriť. Hlavnú úlohu v tomto procese má vedecké interpretovanie posvätných textov a a vodcovia mobilizujúci svojich nasledovníkov.
Nemoslimovia môžu pomôcť tomu, aby urobil moderný islam krok vpred dvomi spôsobmi: po prvé, tým že budú odolávať všetkým formám islamizmu—nielen brutálnemu extrémizmu Usáma bin Ládina, ale aj nenápadnému, zákonnému politickému hnutiu, aké predstavuje turecká AKP. Erdoğan naháňa menšiu hrôzu ako bin Ládin, ale je efektívnejší a nemenej nebezpečný. Ten, kto oceňuje slobodu prejavu, rovnosť pred zákonom a ďalšie ľudské práva, ktoré šaria odmieta alebo redukuje, musí neustále oponovať každému náznaku islamizmu.
Po druhé, nemoslimovia by mali podporovať umiernených a westernizovaných antiislamistov. Údaje o tom sú dnes len slabé a povrchné, čelia skľučujúcej úlohe, ale existujú, a predstavujú jedinú nádej na porážku hrozby celosvetového džihádu a islamskej nadvlády, a potom ich nahradí islam, ktorý nebude ohrozovať civilizáciu.
