Zvrhnutie Mohameda Morsiho v Egypte vo mne vyvoláva radosť i obavy.
Radosť možno vysvetliť ľahko. To, čím sa zdá byť najväčšia politická demonštrácia v histórii, odsunulo arogantných egypských islamistov, ktorí tu vládli s takmer totálnou ignoranciou voči všetkému, okrem upevnenia si vlastnej moci. Islamizmus, tendencia používať stredoveké islamské právo a jediné mohutné radikálne utipistické hnutie v dnešnom svete, zažil bezprecedentné odvrhnutie. Egypťania ukázali inšpirujúceho ducha.
 Abdul Fatah Al-Sisi oznamuje odvolanie Morsiho z funkcie. |
Moje obavy sú komplikovanejšie. Historické záznamy ukazujú, že zajatec radikálneho utopizmu sa nedá zviklať, kým sa kalamita usadí. Na papieri vyznieva fašizmus a komunizmus príťažlivo; iba realita Hitlera a Stalina toto hnutie zdiskreditovala a odsunula na okraj.
V prípade islamizmu rovnaký proces už nastal; ovšem, náhly obrat začal s omnoho menšími škodami, než v predchádzajúcich dvoch prípadoch (islamizmus zatiaľ ešte neusmrtil desiatky miliónov) a s väčšou rýchlosťou (roky, nie desaťročia). Uplynulé týždne boli svedkami troch postupných odvrhnutí islamistickej vlády, demonštrácií po celom Turecku, inšpirovanými protestami v parku Gezi, hlasného víťazstva najmenej agresívnych islamistov v iránskych voľbách 14. júna a teraz bezprecedentným vyvrátením Moslimského bratstva na verejných priestranstvách pozdĺž Nílu.
 Zástupy boli tento týždeň v Egypte neskutočne veľké. |
V Egypte je zmätok. Vzťahy medzi pro - a anti článkami Moslimského bratstva sa už stali násilnými a hrozia zvrhnutím. Kopti a šiítovia sa vyvražďovali len kvôli svojej identite. Sinajský polostrov je anarchický. Nekompetentné a chamtivé vojenské vedenie, ktoré kruto vládlo Egyptu zo zákulisia v období rokov 1952 až 2012, je opäť vo vedení.
Najhoršie problémy sú však ekonomické. Čiastky od pracujúcich v zahraničí sa po povstaní v Líbyi znížili. Sabotáže plynovodu prepravujúceho zemný plyn do Izraela a Jordánska ukončili tento zdroj príjmov. Turistika citeľne kolapsuje. Neefektivita znamená, že krajina produkujúca uhľovodíkové palivá namá dostatok paliva na pohon traktorov s plnou kapacitou. Továrne socialistickej éry chŕlia podpriemerné tovary.
Egypt dováža odhadom 70 percent svojich potravín a rýchlo sa vysiľuje platbami v tvrdej mene za pšenicu, jedlé oleje a ďalšie spotrebiteľské produkty. Na obzore je hlad. Bez podpory zo zahraničia v desiatkach miliárd dolárov ročne na neobmedzene dlhé obdobie, je tu vysoko pravdepodobný scenár, že hlad sa stáva nevuhnutnosťou. V skutočnosti už asi každá jedna zo siedmich chudobných rodín znížila svoj príjem potravín.
 Adly Mansour, dočasná hlava vlády. |
Keď udrie táto ekonomická katastrofa, môže byť dlhoročná medzihra islamistickej vlády Morsi & Co., ktorá tak veľmi prispela k zhoršeniu týchto problémov, zabudnutá – a ktokoľvek zdedí vládu, vezme vinu na seba. Inými slovami, bolesť Egypťanov je, a aj bude k ničomu. Ktovie, možno sa v zúfalstve obrátia znovu k islamistom, aby ich zbavili ich budúcich ťažkostí. Rovnako, krátky čas, ktorý strávilo pri moci Moslimské bratstvo znamená, že ďalšie moslimské národy nič nezískajú zo zúfalej skúsenosti Egypta.
A na inú tému uvažuje Lee Smith z Hudson Institute, že noví vládcovia Egypta zažijú krátku vojnu s Izraelom, ako jedinú cestu k "znovuzjednoteniu krajiny, získaniu peňazí pre Egypt od medzinárodného spoločenstva, na získanie mieru, " rovnako ako k "návratu Egypta na jeho bývalé miesto prominentnosti" na Blízkom východe. Takáto vojna by pravdepodobne nedosiahla žiadny z týchto cieľov – egyptské vojsko pravdepodobne utŕži úder a zanechá krajinu ešte chudobnejšou a slabšou – ale túto možnosť nemožno podceňovať. Egyptskí vojenskí vodcovia sa už mnohokrát predtým zaoberali hlúposťami voči Izraelu.
Stručne povedané, moja radosť z odchodu Morsiho je viac než kompenzovaná mojimi obavami, že lekcie z jeho zlej vlády nebudú poučením.
