Prečo Barack Obama zameriava takú veľkú pozornosť na Izrael a jeho boj s Arabmi?
Nie je to len preto, že tento týždeň trávi dni v Izraeli, ide aj o jeho nadmerne dlhé, štvorročné snaženie sa o vyriešenie arabsko-izraelského konfliktu. Prvý deň, ktorý v roku 2009 strávil prezident vo svojom úrade, sa zaoberal tým, že menoval Georga Mitchella do funkcie zvláštneho vyslanca pre Blízky východ a tiež telefonoval vodcom Izraela, Egypta, Jordánska a Palestínskej autonómie. Tlačový hovorca Bieleho domu odôvodnil tento prekvapujúci dôraz vysvetlením, že Obama využil svoj prvý deň v úrade prezidenta "na to, aby oznámil, že sa zaväzuje aktívne sa zapájať do úsilia o nastolenie arabsko-izraelského mieru od začiatku svoho obdobia." O pár dní neskôr Obama udelil svoje prvé formálne interview vo funkcii prezidenta Televíznemu kanálu Al-Arabiya.
 Hisham Melhem, šéf kancelárie Al-Arabiya vo Washingtone uskutočňuje interview pri prvom stretnutí s Obamom vo funkcii prezidenta. |
Prečo toľké upieranie pozornosti na arabsko-izraelský konflikt, ktorý sa v tabuľke úmrtí radí až na 49. miesto od čias Druhej svetovej vojny? Kvôli prekvapujúcemu presvedčeniu ľavice, len zriedka dávanému otvorene najavo, že táto otázka je kľúčovou nielen pre Blízky východ, ale tiež pre svetové problémy.
Aby sme získali nezvyčajne úprimné vyjadrenie tohto stanoviska, pozrime si spontánne, neobratné komentáre Jamesa L. Jonesa z októbra 2009, ktorý bol v tom čase Obamovým poradcom pre národnú bezpečnosť. V prejave pred J Street spomenul "usilovanie o mier medzi Izraelom a jeho susedmi" a pokračoval:
Ak by zo všetkých problémov, ktorým v globálnom merítku čelí administratíva, bol jeden, ktorý by som doporučil prezidentovi, ak by si mal vybrať jeden a vyriešiť ho, bol by to tento. Hľadanie riešenia tohto problému má svoje vrcholy a pády, ktoré majú odozvy po celom svete a majú vplyv na mnoho iných problémov, ktorým čelíme kdekoľvek na svete. Obrat späť nie je reálny. Toto je epicentrum, a sem by sme mali zamerať svoje úsilie. A ja mám radosť z toho, že táto administratíva tak koná s takým entuziazmom a oddanosťou.
 Prejav Jamesa L. Jonesa pred J Street. |
Toto vyhlásenie, hoci bolo vyslovené rok pred arabským povstaním, je cennou analýzou, pretože poskytuje dôležitý hlboký pohľad na svetonázor Bieleho domu.
Riešenie arabsko-izraelského konfliktu by "malo vplyv na množstvo ďalších problémov, ktorým čelíme kdekoľvek na svete." Jones naznačuje, že pokračovanie konfliktu zhoršuje tieto problémy. V istom zmysle je jeho názor triviálny: samozrejme, ukončenie akéhokoľvek konfliktu zlepší celkovú atmosféru. Bolo by však pochybné predstavovať si, že Biely dom očakáva vyriešenie otázky jeruzalemských a palestínskych utečencov, aby mohol vyriešiť kurdské nepokoje, islamistické útoky, sýrske občianske povstanie, iránske nukleárne ambície, egyptské hospodárske utrpenie a jemenskú anarchiu.
"Obrat späť nie je reálny." Prečo by vyriešenie iných problémov nemalo zlepšiť arabsko-izraelský konflikt? Takýto bezstarostný, nelogický blábol nepodporuje žiadny dôkaz. Samozrejme, porážka islamizmu by naozaj mohla pomôcť vyriešiť arabsko-izraelský konflikt, ako aj odvrátiť iránske bomby.
"Toto je epicentrum." V roku 2009 nárast islamizmu už rozdelil Blízky východ do blokov studenej vojny vedených Iránčanmi a Saudmi: Izrael a Palestínčania neboli vtedy a ani dnes nie sú regionálnym centrom. Pravdepodobne ním je Irán, Turecko, alebo Saudská Arábia.
"Sem by sme mali zamerať svoje úsilie." Tu sa dostávame k jadru problému: Jones sa chce zamerať na bývanie v Jeruzaleme a elektrické rozvodné siete na Západnom brehu, skôr než na zastavenie iránskeho nukleárneho programu, zabezpečenie dodávok ropy a plynu, vysporiadanie sa s modelmi diktátorstva vs. islamistickými povstaniami, alebo zaoberanie sa so stále viac bezcharakternou tureckou vládou.
 Niektorí ľudia stále považujú Jeruzalem za centrum, alebo epicentrum sveta. |
Aspoňže Jones nepodal výstredné a hraničné antisemitistické vyhlásenie, že Izrael je zodpovedný za všetky problémy na Blízkom východe; avšak jeho miernejšia verzia tejto novinárskej kačice nie je o nič menej hlúpa. Jeho analýza bohužiaľ zapadá do anti-sionistickej mentality, ktorá stále viac preniká do ľavého krídla Demokratickej strany.
Ak chceme pochopiť Obamovu návštevu Izraela, budúce štyri roky a diplomaciu Európskej únie, musíme mať na pamäti túto podivnú a pokrútenú logiku.
