Jedálny lístok na mojom lete s tureckými aerolíniami začiatkom tohto mesiaca ubezpečoval cestujúcich, že výber menu "neobsahuje bravčové mäso." Jedálny lístok tiež ponúkal solídny výber alkoholických nápojov, vrátane šampaňského, whisky, ginu, vodky, rakije, vína, piva, likérov a koňaku. Táto zvláštnosť súčasného dodržiavania a ignorovania islamského práva, šarie, symbolizuje jedinečnú komplexnú verejnú úlohu islamu v dnešnom Turecku, rovnako ako výzvu na pochopenie Strany spravodlivosti a rozvoja (Justice and Development Party, známu pod tureckou skratkou AKP), ktorá ovláda národnú vládu krajiny od roku 2002.
Politické diskusie o Turecku majú tendenciu zaoberať sa tým, či AKP je alebo nie je islamistickou stranou: v roku 2007 som sa napríklad spytoval, "aké sú zámery vedenia AKP? Uchovala si ... tajný islamistický program a naučila sa jednoducho skrývať svoje islamistické ciele? Alebo sa skutočne vzdala týchto cieľov a akceptuje sekularizmus?"
Počas nedávnych rokovaní v Istanbule som sa dozvedel, že Turci z mnohých pohľadov dosiahli konsenzus o premiérovi Recep Tayyip Erdoğanovi: obávajú sa viac jeho nacionalistických a diktátorských tendencií, než jeho islamských ašpirácií.
Hovoria, že úplné zavedenie šarie v Turecku nie je uskutočniteľným cieľom, a to kvôli sekulárnej a demokratickej povahe krajiny, čo ich odlišuje od ostatných krajín s moslimskou majoritou (s výnimkou Albánska, Kosova a Kirgizska). AKP akceptuje túto skutočnosť, vyhráva stále väčšiu volebnú podporu tým, že jemným spôsobom núti obyvateľstvo k tomu, aby bolo viac cnostné, dodržiavalo tradície, bolo viac zbožné, pobožné, umiernené a morálne. A tak vyzývajú k pôstu počas ramadánu a k ženskej skromnosti, odrádzajú od konzumácie alkoholu, snažia sa o kriminalizovanie cudzoložstva, postavili pred súd anti-islamistického umelca, zvýšili počet cirkevných škôl, pridali do školských osnov islam a zaviedli otázky o islame do prijímacích skúšok na univerzity. Tak ako v tureckých aerolíniách, bravčové mäso je už preč, a je len otázkou času, kedy zmizne aj alkohol.
 Turecké aerolínie zakazujú bravčové mäso, ale servírujú alkohol. (pozrite si obrázok v plnej veľkosti) |
Moji partneri v rozhovoroch mi povedali, že cieľom sú islamské praktiky, a nie islamské právo. Do obrazu nepatrí odtínanie rúk, burky, otroctvo a džihád, a to zvlášť po uplynulom desaťročí hospodárskeho rastu s posilnenou a islamsky orientovanou strednou triedou, ktorá odmieta islam v saudskom štýle. Opozičný vodca poznamenal, že v piatich štvrtiach v Istambule "to vyzerá ako v Afganistane," ale tieto sú výnimkou. Počul som, že AKP usiluje o zvrátenie antireligiozity Atatürkovho štátu bez podkopania štátu, snaží sa skôr o vytvorenie post-Atatürkovho, než ani- Atatürkovho poriadku. Usiluje napríklad o ovládnutie existujúceho právneho systému, skôr než o vytvorenie islamského. Publicista Mustafa Akyol sa dokonca domnieva, že AKP sa nesnaží o zrušenie sekularizmu, ale že "argumentuje za liberálnejšiu interpretáciu sekularizmu." Hovorí sa, že AKP napodobňuje 623 rokov starú Osmanskú ríšu, ktorú ukončil Atatürk v roku 1922, pričom obdivuje jej islamskú orientáciu, rovnako ako jej nadvládu nad Balkánom a Blízkym východom.
 Mohamed Morsi by sa mohol čo–to naučiť od Recep Tayyipa Erdoğana. |
Túto neo-Osmanskú orientáciu možno vidieť v premiérových ašpiráciách na to, aby slúžil ako neformálny kalif, ktorý posunie ťažisko z Európy na Blízky východ (kde je nepravdepodobným hrdinom arabskej ulice), a jeho ponúkanie politického a ekonomického receptu AKP ostatným moslimským krajinám, najmä Egyptu. (Erdoğan sa počas svojej návštevy v tejto krajine neochvejne zastával sekularizmu na zdesenie Moslimského bratstva, a s nedôverou pozeral na to, ako Mohamed Morsi vnucoval Egypťanom šariu.) Okrem toho, Ankara pomáha iránskemu režimu vyhýbať sa sankciám, sponzoruje sunnitskú opozíciu proti sýrskemu Bashar al-Assadovi, zaplietla sa do hlučného, bezdôvodného sporu s Izraelom, zastrašovala Cyprus kvôli jeho podmorským náleziskám zmeného plynu a dokonca zasahovala do súdneho procesu s islamistickým vodcom v Bangladéši.
 Rovnako ako mnohé iné veci v Turecku, môže mať aj šatka jemnú kvalitu. |
Po tom, ako prechytračili "hlboký štár," hlavne vojenské dôstojnícke zbory, sa AKP v polovici roku 2011 stala ešte autoritatívnejšou až do tej miery, že mnohí Turci sa obávali diktatúry viac ako islamizácie. Pozorujú, ako Erdoğan, "opojený mocou," zatvára do väzenia oponentov na základe konšpiračných teórií a odpočúvaní, inscenuje demonštračné procesy, zakazuje kostýmové mydlové opery v televízii, aby mohol presadiť svoj osobný vplyv na krajinu, podporuje antisemitizmus, potláča politickú kritiku, obhajuje násilné opatrenia proti študentom, ktorí proti nemu protestujú, manipuluje mediálne spoločnosti, vyvíja tlak na jurisdikciu a ničí koncepciu rozdelenia moci. Publicista Burak Bekdil ho zosmiešňuje ako "mocného sociálneho inžiniera Turecka." A ešte hrozivejšie, mnohí v ňom vidia tureckú odpoveď na Vladimíra Putina, arogantného semi-demokrata, ktorý po desaťročia zostáva pri moci.
Pretože sa Erdoğan oslobodil od kontroly armády až v polovici roka 2011, vidím ho ako niekoho, kto môže vyhrať dostatok diktátorskej moci (alebo jeho následník) na to, aby dosiahol svoj sen a v plnej miere zaviedol šariu.
Aktualizácia 26. decembra 2012: Niektoré dodatočné fakty o spoločnosti Turkish Airlines (skratka: THY):
- Ponúka kóšer, hinduistické a jinistické jedlá.
- Neservírovala produkty z bravčového mäsa ešte pred tým, než začala éra AKP.
- Sú hrdí na to, že podľa hodnotenia britskej konzultačnej skupiny Skytrax sú "Najlepšími európskymi aerolíniami".
- Chváli sa sieťou, ktorá siaha k viacerým krajinám než ktorékoľvek iné aerolínie, k 91 krajinám, oproti Air France, ktorá ich má 88.
- Jej najdôležitejšia business class lounge na letisku Atatürk Airport v Istanbule je (podľa názoru týchto cestujúcich) zďaleka najvynikajúcejšou na svete, pokiaľ ide o jej inovatívny dizajn, jej detské herne, knižnicu, biliardový stôl, televízny panel, kino, piano bar, mešitu, sprchy, spacie apartmány a rozsah a kvalitu stravy. Má kapacitu 2 000 hostí.
- Turecká vláda vlastní 49 percent akcií THY a podľa toho, čo napísal Orçun Selçuk v Today's Zaman, aerolínie "vláda verejne využíva ako nástroj na podporu expanzie svojej zahraničnej politiky." A navyše, píše, slúži "ako nástroj uplatňovania mäkkej sily zameranej na zvýšenie príťažlivosti Turecka u zahraničnej verejnosti."
