Druhá vojna medzi Hamasom a Izrelom, ktorá prebiehala 10. - 21. novembra, podnietila mohutnú diskusiu o právach a nespravodlivosti, pričom každá strana sa odvoláva na veľký nerozhodnutý blok (19 percent Američanov podľa CNN/ORC, 38 percent podľa Rasmussen). Je Izrael zločinným štátom, ktorý nemá právo na existenciu, a tým menej na nasadenie vojenskej sily? Alebo je moderným demokratickým štátom s vládou zákonov, ktoré oprávnene chránia nevinných civilistov? Morálka riadi túto diskusiu.
Každej vnímavej osobe je jasné, že Izraelčania sú na 100 percent oprávnení na to, aby sa chránili pred svojvoľnými útokmi. Karikatúra z prvej vojny medzi Hamasom a Izraelom v rokoch 2008-09 symbolicky znázorňuje streľbu palestínskych teroristov spoza detského kočíka na izraelského vojaka, ktorý stojí pred detským kočíkom.
 Jasný rozdiel medzi oboma stranami. |
Ťažšou otázkou je, ako zabrániť ďalšej vojne medzi Hamasom a Izraelom. Niečo z pozadia: Ak sú Izraelčania na 100 percent oprávnení na to, aby sa chránili, ich vláda tiež nesie kompletnú zodpovednosť za vytváranie tejto krízy, ktorú sama spôsobila. Konkrétne, realizovala dve chybné unilaterálne stiahnutia v roku 2005:
- · Z Gazy: Ariel Šaron vyhral znovuzvolenie za premiéra v januári 2003 sčasti preto, že zosmiešňoval súpera, ktorý vyzýval k unilaterálnemu stiahnutiu všetkých izraelských usadlíkov a vojakov z Pásma Gazy; a potom, nevysvetliteľne, v novembri 2003 prijal rovnakú politiku a uviedol to do platnosti v auguste 2005. V tom čase som to nazval "jednou z najhorších chýb, akú demokracia vôbec urobila."
- · Z Filadelfského koridoru: Pod tlakom Spojených štátov, obzvlášť zo strany americkej ministerky zahraničných vecí Condoleezzy Rice podpísal Šaron v septembri 2005 dohodu nazvanú "Schválené opatrenia", ktorá sťahuje izrelské ozbrojené sily z Filadelfského koridoru, 14 km dlhej a 100 metrov širokej oblasti medzi Pásmom Gazy a Egyptom. Ich miesto prevzala nešťastná "European Union Border Assistance Mission at the Rafah Crossing Point" (Pomocná hraničná misia Európskej únie na hraničnom priechode Rafah, EUBAM Rafah).
 Filadelfský koridor, tak ako existoval do novembra 2005. |
Problém bol v tom, že egyptské vládne orgány vo svojej mierovej zmluve z roku 1979 s Izraelom (III:2) sľúbili, že zabránia "činom alebo hrozbám vojnového stavu, nepriateľstva, alebo násilia", v skutočnosti však dovolili masívne pašovanie zbraní a vojenského potenciálu tunelmi do Pásma Gazy. Podľa zápiskov Dorona Almoga, bývalého veliteľ izraelského Južného komanda, zo začiatku roka 2004 "má pašovanie strategickú dimenziu, " pretože zahŕňa množstvá zbraní a materiálu, dostatočné na to, aby "premenilo Pásmo gazy na odpaľovaciu plochu pre proti stále hlbšie útoky proti slušnému Izraelu."
Almog považuje túto politiku za "nebezpečnú hazardnú hru" Mubarakovho režimu a za "hlboké strategické nebezpečenstvo", ktoré by mohlo "ohroziť mierovú dohodu medzi Izrelom a Egyptom, a ohroziť stabilitu celého regiónu." Laxný postoj Egypta prisudzoval mixu antisionistických názorov úradného aparátu a pripravenosti vyjadriť antisionistické názory egyptskej verejnosti.
Šaron arogantne podpísal "Schválené opatrenia" napriek silnej opozícii izraelského bezpečnostného establišmentu. Samozrejme možno predvídať, že po odstránení tohto nánosu izraelskej ochrany by v arzenále Pásma Gazy nasledoval "exponenciálny nárast", ktorý by kulminoval raketami Fajr-5, ktoré zasiahli tento mesiac Tel Aviv.
David Eshel z Defense Update v roku 2009 vyhlasoval, že na to, aby sa umožnilo izraelským vojakom účinne zabrániť prichádzaniu výzbroje z Pásma Gazy, je potrebné spätné prevzatie Filadelfského koridoru a zvýšenie jeho veľkosti na "plne sterilnú bezpečnostnú líniu v rozsahu o približne 1 000 metrov," aj keď by to znamenalo potrebu premiestnenia asi 50 000 obyvateľov Pásma Gazy. Zaujímavé je, že Ahmed Qurei z Palestínskej autonómie súkromne schválil podobné kroky v roku 2008.
 Maj. Gen. (v zálohe) Doron Almog z Izraela predpovedal dnešné problémy začiatkom roka 2004. |
Na rozdiel od toho bývalý vysoký predstaviteľ izraelského Ministerstva obrany Michael Herzog mi povedal, že pre Izrael je príliš neskoro na to, aby prevzal späť Filadelfský koridor; že riešením je medzinárodný tlak na Egypt, aby zastavil prílev zbraní do Pásma Gazy. Podobne aj bývalý veľvyslanec Dore Gold podporuje spojené "opatrenia" Spojených štátov a Izraela, aby sa zastavilo prichádzanie nových zbraní.
V záležitosti účinnej roly Ameriky som skeptický, či už ide o rolu vojenskú alebo diplomatickú; Izraelčania samotní majú motiváciu na to, aby zastavili transfer zbraní. Západné vlády by mali signalizovať Hamasu, že budú podporovať Jeruzalem v jeho odpovedi na ďalší raketový útok, ktorou bude prevzatie a zväčšenie Filadelfského koridoru, čím sa zabráni ďalšej agresii, humanitárnej tragédii a politickej kríze.
